Prírodné krásy Horehronia patria zo severu Národnému parku Nízke Tatry, z juhu Národnému parku Muránska planina. Smerom na východ susedí so Slovenským rajom. Blízko Horehronia je Dobšinská ľadová jaskyňa, Bystrianska jaskyňa, Jaskyňa mŕtvych netopierov pod Ďumbierom a dominantná Kráľova hoľa, ktorá je ospievaná v mnohých ľudových piesňach. Ľudová kultúra a zvyky na Horehroní sú stále živé a tradície sa zachovávajú prostredníctvom piesní a tancov. Obce, dediny sa odlišujú krojmi a nárečím. Pasienky pri obciach Horehronia ponúkajú šťavnatú trávu ovciam a dobytku. Množstvo liečivých rastlín je neprehliadnuteľné!
Rozvoj bylinkárstva dosiahol najväčší rozmach v stredoveku. Mnohé bylinky sa doviezli z cudziny a začali sa vysádzať aj v záhradkách na Horehroní pri domoch. Liečivé rastliny boli a slúžili ako najdostupnejší prostriedok proti chorobám. U liečiteľov na Horehroní prevládal názor, že koreň rastliny je obrazom nervovo-zmyslového centra predovšetkým hlavy človeka. Listy sú obrazom stredného-rytmického systému a kvety s plodmi sú obrazom látkovej premeny, čiže ľudských údov. Liečba bola sústredená do rúk ľudových liečiteľov – bylinkárov. Správny čas zberu bol často opradený poverami a mýtmi. Význam sa pripisoval splnu mesiaca, svätojánskej noci a pod. Liečenie bolo obradom spojeným so zaklínaním a rôznymi kúzlami. Liečivé rastliny, ktoré sa zbierali v júni, doteraz označujú ako jánske byliny. Sú to ľubovník bodkovaný, repík lekársky, alchemilka žltozelená, mäta pieporná, ďatelina lúčna, pŕhľava dvojdomá, púpava lekárska, skorocel kopijovitý, pyštek obyčajný, lastovičník väčší, hloh jednosemenný, nátržník husí, fialka trojfarebná, stavikrv vtáčí, lipkavec syridlový, sedmokráska obyčajná, čistec rovný.
Oddávna sa ľudia na Horehroní liečili rastlinami a budú sa nimi liečiť dovtedy, dokiaľ sa budú vyskytovať choroby. Ľudové liečiteľstvo bolo v tomto regióne postavené iba na základe vonkajších príznakov choroby (napr. kašeľ). Nevhodne zvolená droga často zdravotný stav chorého zhoršila. Ustáliť vhodnosť použitia mohli len skúsení liečitelia, a preto táto liečba nepatrí do rúk liečiteľov bez poznatkov a skúseností.
Máj – jún
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) – Kopřiva dvoudomá
Pŕhľava je hojne rozšírená ako burina, najmä v blízkosti ľudských obydlí. Uprednostňuje pôdu bohatú na dusík, čiernozem, humusové pôdy s dostatkom vlahy a živín. Predmetom zberu sú mladé listy pred kvitnutím. . .
Loboda záhradná (Atriplex hortensis) – lebeda zahradní
Rastlina patrí do radu starodávnych jedlých rastlín, známych už v staroveku. Počas neúrodných rokov ju využívali ženy v jarných mesiacoch ako koreninu pri príprave rôznych polievok, omáčok a šalátov. Mladé listy mali antiskorbutický vplyv. Nazývali ho záhradný špenát. . .
Žerucha širokolistá (Lepidium latifolium) – Řeřicha širolistá, Žerušnica horká (Cardamine amara) – Řeřišnice hořká
Na prípravu chutných šalátov sa pred kvitnutím zbierala žerucha. Na Horehroní ju poznali pod názvom žerušnica horká, alebo žerucha širokolistá, potočnica lekárska. Bola to prísada, ktorá sa spomína v mnohých starých kuchárskych knihách. Korení mäso, zľahčuje trávenie a zlepšuje chuť mäsových jedál. Omáčka sa využíva pri liečení „pokazeného“ žalúdka. . .
Júl – august
Druhy rodu palina (Artemisia sp. ) – Pelynek
Najvýznamnejšie chemické látky paliny sú horčiny. Podporujú trávenie, ktoré sa začína už podráždením chuťových pohárikov jazyka a následným vylučovaním žalúdočnej šťavy a tráviacich enzýmov. . .
Ríbezľa čierna (Ribes nigrum) – Rybíz černý
Pestuje sa v záhradách pre plody bohaté na antioxidanty a vitamíny, ale listy sa tiež dajú použiť do čajov. Obsahujú silicu, flavonoidy, triesloviny, rutín, vitamíny skupiny B a C, pektín, sacharidy a organické kyseliny. . .
PaedDr. E. Gabajová, Ing. J. Ambróz MS. Pharm.
