Trváca bylina do 30 cm vysoká má rozkonárené listnaté stonky so striedavými stopkatými jednoducho až trikrát nepárno perovito strihanými listami s drobno vrúbkovanými segmentami. Metlinovité súkvetia sú jednoduché až trojito zárezové listene, obojpohlavné, pravidelné, na tej istej rastline 4 – 5-početné, voľnolístkové a voľnolupienkové zelenkastožlté kvety majú dva druhy tyčiniek a vrchný semenník; plod je tobolka; rastlina je zdomácnená z juhovýchodných oblastí.  Pestuje sa v záhradkách. 

V medicíne sa užíva odpradávna. Odborný názov pochádza z latin­ského gravis ťažký a olens – voňavý. O všeobecnú popularitu u nás sa postaral Karol Veľký.

Drogu tvorí vňať – Rutae (hortensis) herba (syn. Rutae graveo­lensis herba).

Rastlina má 0,06 – 0,7 % toxickej silice, ktorá obsahuje substan­cie ako nonanón-2, nonanyl-2-acetát, nonamol 2, undekanón-2, undecyl-2-acetát, undekanol 2, pinén, limonén a cineol. Z ďalších sú prítomné: flavónový derivát rutín (= kvercetín-ramnoglukozid; do 2,2 %), ktorý je príbuzný citrínu (tzv. vitamínu P), furokumaríny (psoralén, xantoxín, bergaptén, rutaretín, rutamarín, izopimpinelín, izoimperatorín a i. ), lignánové deriváty (napr. savinín), 0,04 – 0,14 % alkaloidov chinolínového (graveolín, graveolinín), furochinolí­nového (kokusaginín, skimianin, diktamín, fagarín) a akridínového typu (rutakridon, arborinín), ktorých základom je chinolínová ky­selina antranilová. Okrem toho je tu ešte kyselina jablčná, horčina a triesloviny.

Ruta uvoľňuje kŕče hladkých svalov – spazmolytikum, zasahuje do cievohybných funkcií – vazomotorikum, pôsobí proti arterio­skleróze – antisklerotikum, účinkuje upokojujúco – sedatívum, zo­silňuje maternicové svaly – emenagogum (uterotonikum), zvyšujú vylučovanie žlče do čreva – cholagogum, podporujú chuť do jedla a trávenie – stomachikum, lieky proti črevným parazitom – anthel­mintikum, dráždia kožu, a tak znižujú vnímanie topicky korešpon­dujúceho vnímania základnej choroby – derivans, zlepšujú močenie – diuretikum.

Furokumaríny, alkaloidy a silica spazmolyticky pôsobia na hlad­ké svaly ciev, ale aj žlčových ciest a Oddiho zvierača, čím napomá­hajú vylučovaniu žlče. Preto sa indikujú pri cholelitiáze, ako aj pri chorobách žlčových ciest a žlčníka. Spazmolytický účinok podporuje rozšírenie ciev, a tým zlepšuje cirkuláciu v obličkách a zvyšuje diuré­zu. Tieto vlastnosti predurčujú použitie drogy ako pomocného lieku pri vysokom krvnom tlaku, predovšetkým v spojení so zhoršenou perfúziou krvi v obličkách. Keďže účinné látky podporujú aj cirku­láciu v iných orgánoch, odporúča sa ruta aj pri artériosklerotických obehových poruchách a pri ľahšej fragilite tepien s krvácaním do podkožia. Flavonoidy (predovšetkým rutín) zvyšujú odolnosť proti priepustnosti tepien; preto sa ordinujú pri všetkých patologických stavoch so zvýšenou priepustnosťou a lámavosťou tepien. Horké furokumaríny podporujú tvorbu žalúdočnej kyseliny. Využívajú sa preto pri poruchách zažívania s nedostatočnou sekréciou tráviacich štiav, ktoré uvádzajú trávenie. Účinky silice, kumarínov a alkaloidov zvyšujú tonus maternice, a tým pozitívne ovplyvňujú menštruačné poruchy. U tehotných žien však môžu vyvolať potrat. Preto je ich podávanie v tomto stave kontraindikované. Zistilo sa, že rastlina má aj sedatívne účinky; ordinuje sa aj pri bolestiach hlavy a závra­toch. Anthelmintické pôsobenie drogy sa využíva ako pomocný liek pri črevných parazitoch. Miestne dráždivé účinky reflexne povzbu­dzujú organizmus v balneoterapeutických procedúrach, najmä pri celkových kúpeľoch. Pri lokálnej aplikácii, ako sú parciálne kúpele či obklady, zrýchľujú hojenie infikovaných kožných defektov a zá­palových afekcií.

Ruta je medonosná. . .

MUDr. K. Mika