Karí korenie alebo karí prášok je koreninová zmes, ktorá sa udomácnila už aj v slovenských kuchyniach.  Ako sa k nám však karí z Indie dostalo a má táto zmes korenín nejaký vplyv na naše telo a zdravie?

Na úvod si musíme povedať, čo vlastne karí korenie je. Neexistuje štandardizovaný recept na túto koreniacu zmes, preto sa recepty medzi jednotlivými výrobcami môžu líšiť. Najčastejšie však obsahu­je kurkumu, koriander, senovku grécku, škoricu, rímsku rascu, čierne korenie, zázvor a kardamóm. Okrem týchto korenín môže obsahovať aj ďalšie, ako klinček, muškátový kvet a veľmi často aj mletú čili pap­riku. Existuje aj rastlina, ktorá sa označuje ako karí strom alebo karí list (v angličtine curry tree). Je to ker z juhovýchodnej Ázie s názvom Murraya koenigii (L. ) Spreng. , jeho sušené listy sa používajú pri va­rení a môžu byť aj súčasťou karí korenia.

Aj keď sa u nás karí korenie používa hlavne na prípravu indických jedál, ktoré potom tiež nazývame karí, v Indii by ste ich pod týmto názvom a v takejto forme nenašli. História karí, tak ako ho pozná­me my, siaha do 19. storočia, obdobia kolonizácie Indie Britským impériom. Samotné slovo karí (po anglicky curry) je skomolenina pôvodného juhoindického slova, ktoré Portugalčania a neskôr Briti použili ako všeobecné pomenovanie pre všetky indické pokrmy. Karí jedlá získali veľkú popularitu vo viktoriánskej Británii, pravdaže išlo o pôvodné indické recepty upravené tak, aby boli „stráviteľné“ pre Európanov, ktorí neboli zvyknutí na silne korenené a štipľavé pokr­my. . . 

RNDr. V. Brindza Lachová, PhD.