Ľudoví liečitelia

Štefan Kubičkö

15. 8. 1912 – 15. 8. 1983, Selice

V skupine tzv. „správkarov“ – naprávačov porušených kostí, svalov a kĺbov má pevné miesto „Pišta báči“ gazda zo Selíc. Vrodený cit v prstoch a kĺboch pravej ruky vytvoril predpoklady pre túto činnosť. Jeho úspechy už ako šestnásťročného boli také výrazné, že do Selíc začali prichádzať pacienti zo širokého okolia. Priemerný počet pacientov cez deň sa pohyboval okolo čísla 130. Po smrti jeho sestry, ktorá mu viedla domácnosť, starali sa o neho susedia Czizmádyovi. Domnienka, že vedomosti o anatómii človeka štúdiom kníh, je nepravdepodobná, lebo až do konca svojho života bol úplným analfabetom.

František Gíreth

Stará Bôrová pri Martine

Detstvo prežil v horárni na Starej Bôrovej pri Martine, kde býval jeho otec ako horár v službách baróna Révayho. Ako sedemnásťročný chlapec robil už faktora pri drevorubačoch pre firmu Schlezinger. Svoju „schopnosť liečiť magnetizmom“, ktorý mal v rukách, objavil náhodne ako tridsaťročný muž, keď na návšteve u svojho priateľa Kohúta v Diakovej prišiel k posteli jeho syna, ktorý mal vysoké horúčky a zápal pohrudnice. Chlapca chytil mimovoľne za ruku a po chvíli cítil, že pacientovi klesla teplota, prebral sa z bezvedomia a očividne ožil. Ku chlapcovi prichádzal pravidelne dva razy do týždňa a ten o mesiac celkom vyzdravel. Od toho prípadu prešlo päťdesiat rokov, počet pacientov vzrástol niekoľko desiatok tisíc. Liečebnými úspechmi, spôsobom života, nezištnou pomocou, skromnou dobráckou povahou si získal obdiv a úctu, akú nemal a nemá žiadny iný liečiteľ na Slovensku. Jeho základným liečebným prostriedkom bol biomagnetizmus a doplnkovými liečivé rastliny a zdravá životospráva, ktorú pacientom doporučoval.    

Anastázia Hrušovská

Červený Kláštor

Narodila sa ako trináste dieťa v rodine tesára neďaleko Červeného Kláštora. Pre nedostatok pracovných príležitostí sa rodičia presťahovali do južnej časti Marmarošskej župy (dnešného Rumunska). Už ako 13-ročné dievča zarábala tým „že učila panské deti hovoriť po nemecky“. Takto sa dostala i do rodiny lekára, čo mal chorého syna, ktorého vyliečila rastlinkami. Anastázia Hrušovská rozlišuje a poznáva účinky  rastlín od útleho detstva. Za prvej republiky sa vrátila na Slovensko a usadila sa  s vlastnou rodinou v Spišskej Teplici pri Poprade, kde pôsobí takmer 40 rokov ako uznávaná ľudová liečiteľka. Denne ju navštevuje priemerne 40 pacientov.

Ján Halász

1. 10. 1869 – 1. 5. 1959, Piarg

Ako syn banského lekára v Piargoch po absolvovaní gymnázia odchádza na štúdium medicíny do Rakúska. Otec však náhle zomrel a tak pred ukončením tretieho semestra sa musel vrátiť domov. Pracoval ako úradník v továrni na výrobu pančúch a ako pomocník v advokátskych kanceláriách. Jeho záujem o liečivé rastliny od detstva pretrval. Zbieral ich a upozorňoval na ne. Na sklonku 19. storočia sa usadil s rodinou v Sabinove. Nedostatočná sieť zdravotníckych zariadení bola hlavnou príčinou, pre ktorú sa už v roku 1910 stal vyhľadávaným liečiteľom – zelinkárom. V snahe pomôcť ľuďom zahrnul svoje dlhoročné praktické skúsenosti do knižnej podoby a vlastným nákladom roku 1937 vydáva knihu „Recepty bylinkové Jána Halásza.“

Henrik Mészáros

24. 7. 1859 – 9. 11. 1932, Tešedíkovo

Pochádzal z viacpočetnej rodiny a tak si našiel prácu ako pomocný ošetrovateľ v nemocnici. Tu pracoval viac ako päť rokov a získal vedomosti o chorobách i spôsobe ich liečenia. Určoval „diagnózu“ z nechtov na prstoch pacienta. Jeho prvé vlastné liečiteľské zásahy sa viažu ešte k práci v nemocnici. Ako 20-ročný odchádza zo služieb v nemocnici do dediny Csorvás na území dnešného Maďarska pri Békéscsabe, kde liečil plných 25 rokov. Odtiaľ sa vracia do rodného Tešedíkova, kde si kúpil veľký mlyn a pokračoval v liečiteľskej práci ďalších 25 rokov až do svojej smrti. Vybudovaním mlyna sa vyriešili problémy spojené s prepravou chorých pacientov k liečiteľovi. Priemerný denný počet pacientov bol 100.

Michal Pavlík

25. 9. 1903 – 10. 7. 1979, Zavar

Medzi liečiteľov, ktorí z pohľadu záujmu národopisnej vedy nie sú „ľudovými“, ale z pohľadu oficiálnej medicíny sú amatéri, patril i rím.-kat. kňaz Michal Pavlík. V Zavare pri Trnave liečil pacientov plných 36 rokov. Patril medzi liečiteľov, ktorí mali denne najmenej 25 pacientov z rôznych  končín dnešného Západoslovenského kraja. Hlavným liečebným prostriedkom boli rastliny a masti. Na základe jeho receptov pripravovala masti určitý čas i trnavská lekáreň.

Antónia Lysá

16. 6. 1900 – 12. 6. 1982, Solivar

Za druhej svetovej vojny pri bombardovaní prežila silný duševný otras, následkom ktorého začala mávať „sny“.  Podľa výpovedí informátorov vedela zo svojich snov, aký pacient za ňou v ten deň príde, akú chorobu bude mať a vopred mala pripravený liek. Stávalo sa to i v prípadoch, keď prichádzajúci pacienti boli zo vzdialenejších miest a prišli za ňou prvý raz. Ako ľudová liečiteľka aktívne pôsobila v rokoch 1940 až 1975. Cez deň mávala priemerne 20 pacientov. Liečila pomocou rastlín a domácky zhotovených mastí.

Andrej Hrabčák

Lenartov

V Lenartove pri Bardejove sa narodil a pôsobil ľudový liečiteľ regionálneho významu Andrej Hrabčák. Liečiteľom sa stal v priebehu svojho života. Ako každý lepší gazda za prvej republiky odoberal i on najrôznejšie kalendáre, ktoré prinášali okrem iného aj informácie o liečení rastlinkami. O liečivých účinkoch rastlín sa presvedčil sám, keď ako mladý človek vážne ochorel na žalúdok a otravu krvi, a sám sa nimi vyliečil. To prebudilo u neho intenzívnejší záujem o štúdium a zbieranie rastlín. V priebehu niekoľkých rokov sa stal vyhľadávaným nielen v rámci rodnej obce, ale i širšieho okolia, približne dnešného Bardejovského okresu. „Diagnózu“ neurčoval. Na základe priamych informácií od pacientov doporučil im zelinky, ktoré mohli po okolí zohnať.

Terézia Münichová

1869 - 1936, Kopernica

Preslávená liečiteľka známa ako „babka z Kopernice“. Jej liečiteľské úspechy boli také známe, že aj 50 rokov po jej smrti, rozprávajú o nej informátori z rôznych oblastí Slovenska s obdivom a úctou. Ako 16-ročné dievča pracovala u lekára, kde získala základné vedomosti o chorobách a ich liečení. Lekár objavil jej „schopnosť“ určovať chorobu magnetizmom, ktorý mala v ľavej ruke. 40 rokov vykonávala prácu pôrodnej baby a ľudovej liečiteľky. Denne prijala priemerne 50 pacientov. Tento počet pacientov bol na vtedajšie pomery taký vysoký, že ovplyvnil aj vybudovanie lepšej prístupovej cesty pre vozy z Kremnice do Kopernice začiatkom prvej republiky. Zomrela ako obeť závisti a nenávisti spolu so svojou maloletou vnučkou.

Mária Dreveňáková

10. 4. 1878 - 21. 11. 1962, Liesek

45 rokov pôsobila ako pôrodná baba v troch oravských obciach. Pod menom „pani baba z Liesku“ sa stala jednou z najvyhľadávanejších ľudových liečiteliek na Slovensku. „Diagnózu“ určovala dotykom ruky na žily a tepny pacentov. Hlavným liečebným prostriedkom boli rastliny, ktoré doporučovala pacientom. Každému pacientovi ukázala rastlinu, akú potreboval, povedala mu i miesta, kde rastie. Denne prijala priemerne 30 pacientov popri pôrodoch.