Minulý rok celý svet obletela senzačná správa zo sumatrianskeho národného parku Gunung Leuser.  Vedci pozorovali samca orangutana sumatrianskeho menom Rakus, ktorý si sám liečil veľké zranenie na tvári rastlinnou pastou.  Rakus starostlivo nazbieral listy, ktoré potom rozhrýzol, a touto kašou si potrel celú ranu.  Jeho liečba bola úspešná, rana sa do piatich dní zacelila a po mesiaci bolo vidieť len malú jazvu.  Rakus pravdepodobne vedel, že si aplikuje liek – orangutany totiž rastlinu Fibraurea tinctoria jedia len veľmi zriedkavo. 

Fibraurea tinctoria patrí do čeľade Menispermaceae, ktorá zahŕňa približne 75 rodov a 520 druhov. Samotný rod Fibraurea pozostáva z dvoch druhov: F.  tinctoria a F.  recisa, hlavné rozdiely medzi druhmi spočívajú v počte tyčiniek a hrúbke endokarpu. Názov rodu Fibrau­rea vznikol spojením latinských slov fibra (vlákno) a aureus (zlatý), názov druhu je odvodený od slova tinctor (farbivo/farbiaci). V an­gličtine sa označuje ako yellow roots (žlté korene). Slovenský názov je zlatodrievko farbiarske, český názov zatiaľ nemá.

Opis

F. tinctoria je stálozelená drevnatá liana pochádzajúca z dažďových a pobrežných lesov tropickej juhovýchodnej Ázie. Môže dorásť až do dĺžky 40 m, pri priemere hlavnej stonky do 5 cm. Drevo má jasnú žltú farbu, na ktoré odkazuje slovenský názov. Pružné, hubovité korene sú na reze tiež žlté. Pri poranení z rastliny vyteká biely latex. Konce mladých výhonkov sú premenené na úponky. Jednoduché listy s ce­listvým okrajom majú dlhé listové stopky. Povrch je kožovitý, tvar čepele je eliptický až vajcový, sú 9 – 28 cm dlhé a 3,5 – 14 cm široké, s malou špičkou na vrchole. Listy sú lysé, na vrchnej strane lesklé, tmavozelené, na spodnej strane svetlejšie a lepkavé. Na čepeli sú zreteľne viditeľné 3 hlavné žilky. Listová stopka je na oboch koncoch zdurená, viac na báze, ktorá je často čierna. Rastlina je dvojdomá. Drobné, guľovité, belavé až žlté kvety tvorí 6 – 9 kališných lístkov (korunné lupienky chýbajú) a sú usporiadané v metlinovitých, až 40 cm dlhých, súkvetiach. Samčie kvety sladko voňajú a ich tyčinky majú hrubé nitky. V samičích kvetoch je 6 patyčiniek a 3 piestiky. Kvety opeľuje hmyz. Plody sú vajcovité, až 4 cm veľké kôstkovice, žltej až zlato oranžovej farby, ktoré vyrastajú po 1 – 3 na predĺženej stopke nazývanej karpofor (plodonos). V Singapure plody konzu­mujú makaky, a tak roznášajú semená. . .

Ing. K. Kaffková, Ph. D. , Mgr. M. Bábková Hrochová


Predplatné

Sponzori

Inzercia

You-Tube kanál Herby

Kanál Herby