Jarné medonosné rastliny sú pre včelstvo významné najmä preto, že ich nektár a peľ výrazne prispievajú k obnove a rozvoju prebúdzajúceho sa včelstva. Tieto rastliny slúžia včelám ako prvý zdroj potravy po zime. Keď sa príroda naplno zobudí, nastáva kvitnutie veľmi významných medonosných rastlín – na lúkach púpava, na poliach repka a v našich sadoch sú to ovocné stromy.
Vŕba, Salix L., Salicaceae
Prvým zdrojom jarnej znášky sú kvety vŕby lykovcovej (S. daphnoides Vill.), pričom už koncom februára sa môžu objaviť prvé jahňady. O niečo neskôr, začiatkom marca, začína kvitnúť vŕba kozia (S. caprea L.), ktorej konáriky sa zvyknú ešte pred plným rozkvitnutím zbierať a nazývajú sa ratolesti alebo bahniatka. Ďalej sú významné aj vŕba biela (S. alba L.), vŕba päťtyčinková (S. pentandra L.) alebo vŕba krehká (S. ×fragilis L.), ktoré však už kvitnú neskôr. Koncom leta poskytuje vŕba aj medovicu, pretože na nej zvykne často parazitovať medovnica vŕbová (Tuberolachnus salignus Gmelin) a voška čiernožltá (Pterocomma salicis L.). Strapcovité súkvetia vŕby sa nazývajú jahňady a obsahujú až do 140 jednotlivých kvetov. Samčie jahňady poskytujú peľ aj nektár, samičie iba nektár. Tvorba nektáru je ale v samičích kvetoch oveľa vyššia, preto včely navštevujú prednostne samičie stromy. Liekopisná droga kôra vŕby (Salicis cortex) má predovšetkým vďaka obsahu fenolových glykozidov (najmä salicínu a salikortínu) a flavonoidov indikáciu s dobre overeným liečebným použitím na bolesti v krížovej časti chrbta a ako tradičný rastlinný liek sa používa aj pri bolesti hlavy, kĺbov a na zmierňovanie horúčky pri prechladnutí.
|
Množstvo vyprodukovaného nektáru (samičie kvety) |
0,19 – 0,48 mg/kvet |
|
Priemerný obsah sacharidov v nektári |
20 – 48 % |
|
Výťažnosť medu na jednu včeliu rodinu |
10 – 25 kg |
Vŕbový med žltej až oranžovej farby je vzácny.
...
Púpava lekárska, Taraxacum officinale F. H. Wigg., Asteraceae
Púpava spolu s vŕbou predstavuje jeden z najskorších zdrojov nektáru, kvitne už v apríli. Táto celosvetovo rozšírená rastlina kvitne žltým úborom zloženým z 200 až 250 jazykovitých kvetov. Rastlinná droga je veľmi známa, dobre dostupná a dlhodobo využívaná najmä pre diuretický účinok. Pri tráviacich ťažkostiach, ako sú strata chuti do jedla, pocit plnosti a pomalé trávenie, sa používa vďaka obsahu horko chutiacich sekundárnych metabolitov.
...
Pagaštan konský, Aesculus hippocastanum L., Sapindaceae
Pagaštan kvitne na prelome apríla a mája bielymi obojpohlavnými kvetmi. V korune je prítomná žltá škvrna a zaujímavosťou je, že s časom kvitnutia sa mení farba tejto škvrny cez oranžovú na červenú. So zmenou farby navyše súvisí aj množstvo vyprodukovaného nektáru – na začiatku kvitnutia sa ho tvorí najviac (žltá farba) a najmenej na konci kvitnutia (červená farba). Liekopisné drogy kôra aj semeno pagaštana sa využívajú pri ľahších komplikáciách žilového obehu najmä vďaka obsahu α-escínu.
...
Ovocné stromy a kry
Po prvom oteplení, už aj koncom marca začínajú kvitnúť prvé ovocné kry. Kvitnutie postupuje v poradí: egreš obyčajný (Ribes uva-crispa L.), ríbezľa čierna (R. nigrum L.) a ríbezľa červená (R. rubrum L.), marhuľa obyčajná (Prunus armeniaca L.) a broskyňa obyčajná (P. persica (L.) Batsch), čerešňa vtáčia (Prunus avium (L.) L.) a potom postupne ostatné dreviny ako hruška (Pyrus L.), jabloň (Malus Mill.) a až na prelome mája a júna začínajú kvitnúť ostružiny (Rubus sp).
...
Kapusta siata (repka olejka), Brassica napus L. cv. Napus, Brassicaceae
V južnejších oblastiach začína repka kvitnúť už v druhej polovici apríla a jej medovanie je intenzívnejšie s nástupom kvitnutia. Poskytuje okrem iného aj výživný peľ, ktorý je významným zdrojom energie pre včely. Strapcovité súkvetie repky obsahuje kvety zložené zo štyroch žltých korunných lupienkov.
...
Mgr. D. Stehlíková
