História
Vďaka aromatickým a liečivým vlastnostiam používajú ľudia dúšku už mnoho storočí. Prvú zmienku o tejto rastline možno nájsť už v Dioskoridových prácach o liečivých rastlinách a jedoch, kde sa opakujú pojmy ‘Thymo’, ‘Serpol’, a ‘Zygos’. Jej pôvodným stanoviskom bola oblasť Stredozemia, kde ju ľudia využívali ako koreninu. V stredoveku ju benediktínski mnísi preniesli z jej pôvodnej oblasti cez Alpy do Strednej Európy a Anglicka, kde sa hneď stala veľmi populárnou. Od tohto obdobia sa objavuje v mnohých knihách o bylinkách, napríklad od Pietra Matthioliho alebo Leonharta Fuchsa. Najznámejšia etymologická interpretácia mena využíva grécke slovo ‘thymos’, čo v preklade znamená ‘sila, odvaha’. Gréci dokonca verili, že Thymus pomáha prekonať hanblivosť a neistotu. Táto asociácia s odvahou pretrvala dokonca až do obdobia stredoveku, kde ženy vyšívali vetvičky tejto rastliny na šály rytierov. Známe sú aj záznamy z čias kláštornej medicíny, kde pôsobila známa abatiša Hildegarda z Bingenu. Považovala túto rastlinu za hrejivú a vysušujúcu. Využívala ju pri kožných chorobách, pohryznutiach a bolestiach hlavy. Sú spisy, kde píše, že po priložení vňate a koreňov, vytiahne svojím teplom a silou hnis z boľavého vredu. Jej stredovekí kolegovia ju využívali pri astme, dýchavičnosti, proti červom, pri otravách a na ,,vyhnanie mŕtveho plodu”.
Súčasnosť
Dnes už dúšky nemožno vnímať len ako tradičné bylinky, ktorých účinok je založený na empírii. Naopak, vďaka vedeckým štúdiám získali nezastupiteľné miesto v racionálnej fytoterapii. Azda za ich najvýznamnejší účinok možno považovať antibakteriálnu aktivitu, za ktorú je zodpovedná silica - hlavná obsahová látka dúšok. Tymianová silica pozostáva z viacerých zložiek, avšak najvýznamnejšiu predstavuje tymol a karvakrol. Tieto látky sú schopné viazať sa na proteíny bakteriálnej membrány a zvyšovať jej permeabilitu, čo vedie k smrti baktérie. Zároveň pôsobia aj antifungálne, a to mechanizmom degenerácie hubových vláken s následným vyprázdnením cytoplazmatického obsahu. Dúšky tak možno využiť aj pri plesňových ochoreniach, ktoré sú spôsobené viacerými hubami. Nemenej významným pôsobením dúšok je ich spazmolytický účinok, ktorý je sprostredkovaný ďalšou skupinou obsahových látok, a to konkrétne flavonoidmi. Tie sú schopné uvoľňovať spazmy hladkého svalstva priedušiek a priedušničiek a napomáhať tak posunu sekrétov riasinkami horných dýchacích ciest. Dúšky tak možno využiť pri kataroch horných dýchacích ciest, chronickej bronchitíde, bronchopneumónii, chrípke, bronchiálnej astme alebo aj pri zápale pľúc. Účinkujú utišujúco pri suchom a spastickom kašli, pri čiernom kašli a spastickej bronchitíde. V terapeutických dávkach a krátkodobo môžu drogu užívať aj tehotné a dojčiace ženy.
Mgr. M. Kameníková
(ukážka)
