Bylina má trváce listy so žltkastou stopkou, čepeľ je podlhovastá striedavo perovito zložená z perovito dielnych vrúbkovaných lístkov; ich diely sú pri vrcholoch zúbkaté. Pri žilkách na opaku dielov a dielikov sa nachádzajú skupiny výtrusových kôpok; kryté sú zásterkou. Papraď samčia má hrdzavo chlpatý podzemok.

Papraď obľubuje tienisté lesy od nížin po alpínske oblasti. Darí sa jej v hrabových dubinách a v bučinách.

Odborný názov vznikol z gréckeho drys – dub a pteris – papraď. Druhové označenie filix je latinský názov paprade; pripojené mas – mužský, čím sa označuje veľký rozdiel oproti menšiemu ženskému druhu.

Z príbuzných druhov sa vyskytuje aj p. rakúska – Dryopteris austriaca (Jacq.) Woyn. a papraďka samičia – Athyrium filisfemina (L.) Roth. Rovnako sú jedovaté ako referovaný druh, ale nepoužívajú sa na liečivé účely.

Papraďou sa liečilo už v antike. Od najstarších čias je považovaná za čarovnú rastlinu. Podieľala sa na tom aj skutočnosť,  že na nej nevidieť kvet ani semeno.

Drogu predstavuje koreň – Filicis maris radix (syn.: Dryopteridis filicis maris radix, Filicis rhizoma).

...

MUDr. K. Mika