Rodové meno dryopteris sa skladá z dvoch gréckych slov: slovom δρῦς [drýs] sa označoval strom, v špecifickom význame dub, prípadne listnatá koruna stromu. Slovotvorný základ je známy v mene mytologických bytostí: dryády boli v gréckej mytológii božské bytosti zosobňujúce prírodnú silu stromov a patrili medzi nymfy. Druhú časť slova tvorí slovo πτερίς [pteris], ktorým sa označovala už v antike papraď. Názov rastliny teda možno preložiť ako stromová papraď.

Tento názov môže byť motivovaný tvarom rastliny pripomínajúcim miniatúrnu korunu stromu alebo skutočnosťou, že paprade môžu rásť na kmeňoch (rozkladajúcich sa) stromov. Latinským slovom filix sa v antike označovala poľná burina alebo pýr. Slovo má pôvod v praindoeurópskom jazyku v rekonštruovanom segmente *bʰel, v ktorom má pôvod aj ruské slovo белена́ [beľena] a jeho slovenský náprotivok – slovo bylina. Posledným elementom názvu je slovo mas, v latinskom jazyku znamená samec. V botanike sa často vyskytuje v kontraste so slovom femina, ktoré v tomto kontexte znamená samicu.

PhDr. T. Hamar, PhD. – Mgr. I. Lábaj, PhD.