Slovensky: Imelo biele
Latinsky: Viscum album
Česky: Jmélí listnáčové
Anglicky: Mistletoe
Nemecky: Laubholz-Mistel
Rusky: Омела белая
Francúzsky: Gui commun
Španielsky: Muerdago
Taliansky: Vischio
Poľsky: Jemiola pospolita
Maďarsky: Fehér fagyöngy
Čeľaď: santalovité
Imelo biele rastie prakticky v celej Európe, ostrovčekovite tiež v miernom páse Ázie. Imelo biele je poloparazitická rastlina, ktorá hostiteľovi odoberá roztoky minerálnych látok a čiastočne aj asimiláty, ale závažne ho nepoškodzuje. Rastie v korunách ihličnatých a listnatých stromov. Podľa hostiteľských rastlín sa rozlišujú tri poddruhy.
Zber: Oficinálnu drogu tvorí vňať imela, teda konce olistených a kvitnúcich stoniek, ktoré by nemali byť hrubšie než 5 mm. Imelo zbierame v zimných mesiacoch. Droga má charakteristický pach a horkú chuť.
Účinné látky: Obsahuje cholínové deriváty (cholín, acetycholín), viskotoxín glykozidnej povahy (tzv. imelová živica) a iné látky (jedna z nich - bielkovinovej povahy s protinádorovými účinkami - je v popredí výskumu).
Liečivé využitie: Imelo biele preukázateľne znižuje krvný tlak, pôsobí močopudne, tlmí niektoré bolesti hlavy, závraty a pôsobí antiskleroticky. Zastavuje krvácanie a pôsobí tiež ako kardiosedativum. Odstraňuje pocit návalov krvi do hlavy, najmä v klimaktériu. Reguluje vylučovanie žlče do čriev a ovplyvňuje činnosť pankreasu. Má istú protireumatické aktivitu, potláča chorobne zvýšenú činnosť štítnej žľazy a pomáha pri liečbe niektorých prejavov sennej nádchy. Pri kŕčových žilách a bércových vredoch možno odporučiť omývanie, prípadne kúpele nôh.Imelo prospieva pri liečbe nočného pomočovania dospelých a bieleho výtoku.
