Grécky názov rastliny [aloé] a jeho latinský pendant aloe je dobre známym názvom rastlinného rodu zahrňujúceho viac než päťsto druhov kvitnúcich sukulentov. Rôzne varianty pomenovania rastliny boli už v antike, Pedanius Dioscorides vo svojom diele De materia medica z 1. storočia n.l. uvádza, že Gréci ju nazývajú [aloé], Rimania ???? [aloa] o statní barbari (negréci) jej meno vyslovujú [] s krátkym a prízvučným e. Keďže kombinácia hlások oe by sa v latinskom jazyku čítala ako jeden diftong é, bolo potrebné druhé písmeno označiť dvojbodkou, aby bolo jasné, že ide o dve samostatné hlásky. Preto aj dosiaľ existuje variant aloë, a to napríklad v anglickom jazyku. V modernej slovenčine sa ustálila forma aloa, pretože ako slovo ženského rodu s jasnou príslušnosťou k skloňovaciemu vzoru žena sa viac hodí do morfologického systému slovenčiny ako nesklonné neutrum aloe, ako ho zachytáva ešte Anton Bernolák v diele Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí z roku 1825. Druhové meno rastliny je ženským rodom prídavného mena verus s významom pravý, naozajstný, skutočný a má poukázať na liečivé účinky uvedeného druhu rastliny dávajúc ju do kontrastu s inými, podobnými, no neliečivými druhmi rodu aloe.
PhDr. T. Hamar, PhD. - Mgr. I. Lábaj, PhD.