Anémia alebo chudokrvnosť znamená zníženie množstva hemoglobínu (farbivo, prenášajúceho kyslík do tkanív) v krvi. Je veľmi častým príznakom sprevádzajúcim mnohé ochorenia, nielen poruchy kostnej drene. Hlavnými prejavmi anémie sú bledosť, vyčerpanosť, únava, niekedy závrate a bolesti hlavy.
Diagnostika príčin anémie a jej liečba patrí do rúk lekára.
Rizikové faktory vo výžive
Nie všetky stavy a poruchy, ktoré anémiu vyvolávajú, možno ovplyvniť výživou. Kvalitnou a vyváženou stravou však môžeme výrazne prispieť k správnej tvorbe červených krviniek.
Rizikové faktory vo výžive:
- nedostatočný príjem:
- železa,
- vitamín A a E, vitamín B2, B6 a B12,
- medi,
- zinku,
- kobaltu,
- mangánu,
- bielkovín (u nás sa vyskytuje veľmi zriedkavo).
- najmä ak sa vyskytuje v kombinácii s nadmerným príjmom niektorých látok (napr. fytátov, oxalátov, tanínov a iných), ktoré zhoršujú vstrebávanie železa v tenkom čreve
Prevencia a odporúčania
Väčšina lekárov odporúča pacientom pri najčastejšej forme anémie (tzv. sideropenickej – zapríčinenej nedostatkom železa) zvýšiť konzumáciu mäsa alebo vnútorností (väčšinou pečene). Vychádzajú zo skutočnosti, že hémové železo (t.j. železo nachádzajúce sa v krvi a mäse zvierat) sa najlepšie vstrebáva (asi na úrovni 15 – 37 %). Je pravda, že železo z rastlinných potravín sa vstrebáva horšie (asi na úrovni 5 %), ale dnes už vieme, že:
- Správnou úpravou potravín môžeme podporiť vstrebateľnosť železa aj iných minerálov. Sem patrí praženie orechov, klíčenie semien a strukovín, viacnásobné namáčanie strukovín – a vyliatie vody, kysnutie cesta z celozrnnej múky a varenie zeleniny.
- Prednedávnom boli publikované výsledky výskumu na Rutgers University v USA. Vedci skúmali 48 druhov zeleniny a ovocia, aby zistili, ako varenie ovplyvní vstrebávanie železa, ktoré je v nich obsiahnuté. Záver: vo väčšine prípadov varenie a dusenie zvyšuje využiteľnosť železa zo zeleniny. V niektorých prípadoch dokonca veľmi výrazne. Napríklad vstrebateľnosť železa zo surovej brokolice je len 6 %, ale už po slabom uvarení sa do našej krvi z brokolice dostane až 30 % železa. Ovocie (s výnimkou broskýň) nevykazuje podobné vlastnosti.
- Ďalším faktorom ovplyvňujúcim vstrebávanie železa je prítomnosť organických kyselín (kys. askorbovej – vit. C, jablčnej, octovej, hroznovej alebo citrónovej), ktoré môžu vstrebateľnosť zvýšiť až 4 – 5-krát.
Poznámka: Absolútny obsah železa v živočíšnych produktoch nie je o nič vyšší ako v rastlinných. Kým priemerný obsah železa ( vždy sa uvádza na 100 g hmotnosti potraviny) v mäse je asi 3 mg, a v pečeni asi 10 – 20 mg, v rastlinných zdrojoch je to často oveľa viac (viď príklady rastlinných zdrojov v tabuľke) bezpečných a vhodných na podporu krvotvorby.
Obsah železa vo vybraných potravinách
Potravina |
Obsah železa v mg/100 g |
Pšeno |
15 – 18 |
Mak |
16 – 18 |
Lieskovce, tekvicové a slnečnicové semená |
10 – 13 |
Sójová múka |
9 – 12 |
Sušené paradajky |
8 – 10 |
Pistácie |
8 – 9 |
Petržlenová vňať, čerstvá, (sušená) |
6 – 7 (50!) |
Sušené marhule |
5 – 7 |
Sója, varená |
5 – 6 |
Ovsené vločky |
4 |
Celozrnný chlieb |
3 – 4,5 |
Špenát, varený |
3 – 4 |
Šošovica, varená |
3 – 4 |
Hovädzia pečeň |
6 – 7 |
Hovädzie stehno |
3 – 4 |
Bravčová pečeň |
22 – 23 |
Bravčové stehno |
2 – 3 |
V prevencii a podpornej liečbe anémie hrajú významnú úlohu tieto potraviny:
- lúpané proso – pšeno (Fe, B6, Zn)
- mak a sézam, slnečnicové a tekvicové semená (Fe, Zn, vit. E, vit.B2)
- skoro všetky druhy orechov (Fe, Cu, kys. listová, vit E, Zn, vit. B2)
- sušené ovocie: najmä marhule a slivky (Fe, karotenoidy, vit. E)
- celozrnné výrobky a výrobky zo sójovej múky (Fe, B6, vit. E, kys. listová, Co, Mn, Zn, B2)
- cereálne výrobky fortifikované vit. B12
- ovsené vločky (vit. E, vit. B2 kys. listová, Cu, Fe, Mn, Co)
- strukoviny a pololúpaná alebo nelúpaná ryža (Fe, Cu, vit. A, vit. E, Zn, kys. listová, B2)
- jablká (organické kyseliny, vit. E a málo vit. C)
- pomaranče, jahody, ostružiny (vit. C, vit. B2, kys. listová, vit. E)
- čerstvé vňate (Fe, vit C, karotenoidy)
- červená zelenina: cvikla, paradajky, červená kapusta (Fe, Co, Cu, Mn, vit. C, B2, E, karotenoidy, kys. listová)
- špenát (Cu, vit. C, A, E, kys. listová)
- cibuľa a pór (vit. B2, C, E, karotenoidy, kys. listová)
- žihľavový a šípkový čaj alebo macerát (Fe, vit. E, vit. C, vit. B2)
- zelenú listovú zeleninu (kys. listová, železo, Cu, vit. E, vit. B6)
Poznámka: Mäso, ani vnútornosti napriek dobrej prístupnosti železa, zinku a mangánu a obsahu niektorých vitamínov rozhodne neodporúčame z dôvodu vysokého obsahu cholesterolu a nasýtených tukov, iných škodlivín a toxických látok (PCB, ťažké kovy atď.) Konzumáciou týchto potravín sa tiež zvyšuje miera rizika infekcie rôznymi parazitárnymi a bakteriálnymi infekciami (včítane BSE).
V ostatných rokoch sa tiež hromadia údaje o nebezpečenstve nadmerného príjmu hémového železa v strave, preto nadmerná konzumácia mäsa, vnútorností a multiminerálových prípravkov s obsahom železa sa môže stať rizikovým faktorom a spustiť či pdporovať rozvoj cukrovky, pankreatitídy, zápalových ochorení obličiek, artritídy, aterosklerózy, šedého zákalu a rakoviny. Rozhodnutie o užívaní prípravkov s obsahom železa by mal posúdiť lekár. Dokonca aj, keď lekár rozhodne „železo“ nasadiť, ak sa objavia nejaké ťažkosti zo strany tráviaceho systému, bolesti hlavy a pod., mali by ste okamžite ďalší postup konzultovať s vašim alebo druhým lekárom.
Vo väčšine prípadov sa ľahšie formy anémie z nedostatku železa v strave, dajú upraviť v priebehu niekoľkých týždňov jednoduchou úpravou stravy.
Príklady vhodných „protianemických“ jedál:
- pšenové knedlíčky s makom a medom, slivkový kompót
- fortifikované cereálne výrobky so sušeným ovocím, lieskovcami a pomarančovou šťavou
- pórové rizoto s čerstvou/sušenou petržlenovou vňaťou, hlávkový šalát s citrónovou zálievkou
- varený cícer, podusené špenátové listy s citrónom, nové zemiaky
- cez noc namočené ovsené vločky so strúhaným jablkom, orechami, pomarančovou šťavou a jahodami
Odporúčané dávky železa
Kategória |
Vek |
Odporúčanie SR |
Odporúčanie USA |
Novorodenci |
0 – 6 mes |
|
6 mg/deň |
|
7 – 12 mes |
|
10 mg/deň |
Deti |
1 – 3 r. |
|
10 mg/deň |
|
4 – 6 r. |
|
10 mg/deň |
|
7 – 10 r. |
|
10 mg/deň |
Muži |
11 –14 r. |
|
12 mg/deň |
|
15 – 18 r. |
|
12 mg/deň |
|
19 – 24 r. |
|
10 mg/deň |
|
25 – 50 r. |
|
10 mg/deň |
|
51 a viac |
|
10 mg/deň |
Ženy |
11 – 14 r. |
|
15 mg/deň |
|
15 – 18 r. |
|
15 mg/deň |
|
19 – 24 r. |
|
15 mg/deň |
|
25 – 50 r. |
|
15 mg/deň |
|
51 a viac |
|
10 mg/deň |
Tehotné |
|
|
30 mg/deň |
Dojčiace |
1. polrok |
|
15 mg/deň |
|
2. polrok |
|
15 mg/deň |
MUDr. A. Frolkovičová, MUDr. I. Bukovský, PhD.