Anémia alebo chudokrvnosť znamená zníženie množstva hemoglobínu (farbivo, prenášajúceho kyslík do tkanív) v krvi. Je veľmi častým príznakom sprevádzajúcim mnohé ochorenia, nielen poruchy kostnej drene. Hlavnými prejavmi anémie sú bledosť, vyčerpanosť, únava, niekedy závrate a bolesti hlavy.

Diagnostika príčin anémie a jej liečba patrí do rúk lekára.

Rizikové faktory vo výžive

Nie všetky stavy a poruchy, ktoré anémiu vyvolávajú, možno ovplyvniť výživou. Kvalitnou a vyváženou stravou však môžeme výrazne prispieť k správnej tvorbe červených krviniek.

Rizikové faktory vo výžive:

  • nedostatočný príjem:
    • železa,
    • vitamín A a E, vitamín B2, B6 a B12,
    • medi,
    • zinku,
    • kobaltu,
    • mangánu,
    • bielkovín (u nás sa vyskytuje veľmi zriedkavo).
  • najmä ak sa vyskytuje v kombinácii s nadmerným príjmom niektorých látok (napr. fytátov, oxalátov, tanínov a iných), ktoré zhoršujú vstrebávanie železa v tenkom čreve

Prevencia a odporúčania

Väčšina lekárov odporúča pacientom pri najčastejšej forme anémie (tzv. sideropenickej – zapríčinenej nedostatkom železa) zvýšiť konzumáciu mäsa alebo vnútorností (väčšinou pečene). Vychádzajú zo skutočnosti, že hémové železo (t.j. železo nachádzajúce sa v krvi a mäse zvierat) sa najlepšie vstrebáva (asi na úrovni 15 – 37 %). Je pravda, že železo z rastlinných potravín sa vstrebáva horšie (asi na úrovni 5 %),  ale dnes už vieme, že:

  1. Správnou úpravou potravín môžeme  podporiť vstrebateľnosť železa aj iných minerálov. Sem patrí praženie orechov, klíčenie semien a strukovín, viacnásobné namáčanie strukovín – a vyliatie vody, kysnutie cesta z celozrnnej múky a varenie zeleniny.
  2. Prednedávnom boli publikované výsledky výskumu na Rutgers University v USA. Vedci skúmali 48 druhov zeleniny a ovocia, aby zistili, ako varenie ovplyvní vstrebávanie železa, ktoré je v nich obsiahnuté. Záver: vo väčšine prípadov varenie a dusenie zvyšuje využiteľnosť železa zo zeleniny. V niektorých prípadoch dokonca veľmi výrazne. Napríklad vstrebateľnosť železa zo surovej brokolice je len 6 %, ale už po slabom uvarení sa do našej krvi z brokolice dostane až 30 %  železa. Ovocie  (s výnimkou broskýň) nevykazuje podobné vlastnosti.
  3. Ďalším faktorom ovplyvňujúcim vstrebávanie železa je prítomnosť organických kyselín (kys. askorbovej – vit. C, jablčnej, octovej, hroznovej alebo citrónovej), ktoré môžu vstrebateľnosť zvýšiť až 4 – 5-krát.

Poznámka: Absolútny obsah železa v živočíšnych produktoch nie je o nič vyšší ako v rastlinných. Kým priemerný obsah železa ( vždy sa uvádza na 100 g hmotnosti potraviny) v mäse je asi 3 mg, a v pečeni asi 10 – 20 mg, v rastlinných zdrojoch je to často oveľa viac (viď príklady rastlinných zdrojov v tabuľke) bezpečných a vhodných na podporu krvotvorby.

Obsah železa vo vybraných potravinách

Potravina

Obsah železa v mg/100 g

Pšeno

15 – 18

Mak

16 – 18

Lieskovce, tekvicové a slnečnicové semená

10 – 13

Sójová múka

9 – 12

Sušené paradajky

8 – 10

Pistácie

8 – 9

Petržlenová vňať, čerstvá, (sušená)

6 – 7 (50!)

Sušené marhule

5 – 7

Sója, varená

5 – 6

Ovsené vločky

4

Celozrnný chlieb

3 – 4,5

Špenát, varený

3 – 4

Šošovica, varená

3 – 4

Hovädzia pečeň

6 – 7

Hovädzie stehno

3 – 4

Bravčová pečeň

22 – 23

Bravčové stehno

2 – 3

V prevencii a podpornej liečbe anémie hrajú významnú úlohu tieto potraviny:

  • lúpané proso – pšeno (Fe, B6, Zn)
  • mak a sézam, slnečnicové a tekvicové semená (Fe, Zn, vit. E, vit.B2)
  • skoro všetky druhy orechov (Fe, Cu, kys. listová, vit E, Zn, vit. B2)
  • sušené ovocie: najmä marhule a slivky (Fe, karotenoidy, vit. E)
  • celozrnné výrobky a výrobky zo sójovej múky (Fe, B6, vit. E, kys. listová, Co, Mn, Zn, B2)
  • cereálne výrobky fortifikované vit. B12
  • ovsené vločky (vit. E, vit. B2 kys. listová, Cu, Fe, Mn, Co)
  • strukoviny a pololúpaná alebo nelúpaná ryža (Fe, Cu, vit. A, vit. E, Zn, kys. listová, B2)
  • jablká (organické kyseliny, vit. E a málo vit. C)
  • pomaranče, jahody, ostružiny (vit. C, vit. B2, kys. listová, vit. E)
  • čerstvé vňate (Fe, vit C, karotenoidy)
  • červená zelenina: cvikla, paradajky, červená kapusta (Fe, Co, Cu, Mn, vit. C, B2, E, karotenoidy, kys. listová)
  • špenát (Cu, vit. C, A, E, kys. listová)
  • cibuľa a pór (vit. B2, C, E, karotenoidy, kys. listová)
  • žihľavový a šípkový čaj alebo macerát (Fe, vit. E, vit. C, vit. B2)
  • zelenú listovú zeleninu (kys. listová, železo, Cu, vit. E, vit. B6)

Poznámka: Mäso, ani vnútornosti napriek dobrej prístupnosti železa, zinku a mangánu a obsahu niektorých vitamínov rozhodne neodporúčame z dôvodu vysokého obsahu cholesterolu a nasýtených tukov, iných škodlivín a toxických látok (PCB, ťažké kovy atď.) Konzumáciou týchto potravín sa tiež zvyšuje miera rizika infekcie rôznymi parazitárnymi a bakteriálnymi infekciami (včítane BSE).

V ostatných rokoch sa tiež hromadia údaje o nebezpečenstve nadmerného príjmu hémového železa v strave, preto nadmerná konzumácia mäsa, vnútorností a multiminerálových prípravkov s obsahom železa sa môže stať rizikovým faktorom a spustiť či pdporovať rozvoj cukrovky, pankreatitídy, zápalových ochorení obličiek, artritídy, aterosklerózy, šedého zákalu a rakoviny. Rozhodnutie o užívaní prípravkov s obsahom železa by mal posúdiť lekár. Dokonca aj, keď lekár rozhodne „železo“ nasadiť, ak sa objavia nejaké ťažkosti zo strany tráviaceho systému, bolesti hlavy a pod., mali by ste okamžite ďalší postup konzultovať s vašim alebo druhým lekárom.

Vo väčšine prípadov sa ľahšie formy anémie z nedostatku železa v strave, dajú upraviť v priebehu niekoľkých týždňov jednoduchou úpravou stravy.

Príklady vhodných „protianemických“ jedál:

  • pšenové knedlíčky s makom a medom, slivkový kompót
  • fortifikované cereálne výrobky so sušeným ovocím, lieskovcami a pomarančovou šťavou
  • pórové rizoto s čerstvou/sušenou petržlenovou vňaťou, hlávkový šalát s citrónovou zálievkou
  • varený cícer, podusené špenátové listy s citrónom, nové zemiaky
  • cez noc namočené ovsené vločky so strúhaným jablkom, orechami, pomarančovou šťavou a jahodami

Odporúčané dávky železa

Kategória

Vek

Odporúčanie SR

Odporúčanie  USA

Novorodenci

0 – 6 mes

 

6 mg/deň

 

7 – 12 mes

 

10 mg/deň

Deti

1 – 3 r.

 

10 mg/deň

 

4 – 6 r.

 

10 mg/deň

 

7 – 10 r.

 

10 mg/deň

Muži

11 –14 r.

 

12 mg/deň

 

15 – 18 r.

 

12 mg/deň

 

19 – 24 r.

 

10 mg/deň

 

25 – 50 r.

 

10 mg/deň

 

51 a viac

 

10 mg/deň

Ženy

11 – 14 r.

 

15 mg/deň

 

15 – 18 r.

 

15 mg/deň

 

19 – 24 r.

 

15 mg/deň

 

25 – 50 r.

 

15 mg/deň

 

51 a viac

 

10 mg/deň

Tehotné

 

 

30 mg/deň

Dojčiace

1. polrok

 

15 mg/deň

 

2. polrok

 

15 mg/deň

MUDr. A. Frolkovičová, MUDr. I. Bukovský, PhD.

ISSN 1335-9878

Predplatné

Sponzori

Inzercia

You-Tube kanál Herby

Kanál Herby