51 1
Trnka obyčajná (s.livoň.. - tmka, Prunus spinasa L.) už zo antiky poskytovala liečivú zahustenú šťavu z plodov, ktorá sa užívala .proti hnačkám . O užív·aní plo·dov v predhistarických dobách hovoúa nálezy v kolových stavbách. Plody pre t·iet.Q účely treba zberať dokonale z.relé, inak sú trpké. Ľudove sa aj sušia a užív.ajú sa pri žalúdočných ťažkostia ch, ochoreniach mechúra a močových oiest. Čerstvé sa predávajú bežne na tr-hoclh a návody na úpravu uvádzajú potrav i nárske príručky . Foto : Zd . Drahokoupil • Na prvej strane ie: Brusnica pravá (brusinka - Vaccinium vitis-idae·a L.) PQ~kytuje vel'mi ž.iadané plody - surovinu v konzervárens·kom priemysle (vý·roba kompótov) a vý.hodný vývo.zný tov.ar. Žial', jej výskyt u nás sa stá le ~menšuje. Plody majú adst<ringentný a fungistatický účinok (obsa!hujú o. i. aj kyselinu benzoovú). Sušené sa preto môžu liečebne používať pmti hnačkám, I'udove oj pr.i rozličných vnútorných krvácaniach. Foto : VI. Vrbík
nale léčivá ro.tliny NAŠE LIEČiV É RASTLINY -------------------~-------- ROK 1981 ROCNtK XVIII. --------------------------- OBS AH PROMo PED. E. PEVNA, CSc. Veľká októbrová socialistická revolúcia - začiatok boja za socializmus Č. 5 a mier na celom svete. . . .. 129 Ing. C. VIRGOVrC Rozvoj pestovania liečivých rastlín ".1 Slovensku . . . . . .. 131 RNDr. ]. SLANY i\'ájde vláknina širšie uplatnenie I' diabetickej diéte. . . . .. 135 REDAKCIA Jastrab ina lekárska - jestrebina lékačs ká . . . . . . . 139 Dr. F. THURZO Bylin kári . . . . . . . . . 142 RNDr. A. SVETLlKOVA ~1yší chvost obyčajn)' - Achi lea milefolium L. . . . . . . . . 143 ODPOVEDAME CITATEJ':OM. 144 RWDr. E. KAPLANOV A O krtičníku . . . . . . 146 PROF. Dr. VL. HOMOLA Psoriasis 149 ]. FRTALOVA Mak a makovice 158
naie léčivé rostliny NAŠE LI EČIV~ RASTLIN VEDÚCI REDAKTOR: Doc. RNDr. PhMr M. Lehký, CSc. ODBORNÝ REDAKTOR: Doc. Dr. PhMr J. Kresánek, CSc. VÝKONNA REDAKTORKA: RNDr. Ľ. Ná. therová, CSc. TECHNICKÝ REDAKTOR: A. Jančovič REDAKCIA: Bratislava, ul. Cs. armády 35, telcián 542-64. REDAKCNA RADA: RNDr. Daniel Grao. čai, RNDr. PhMr. Jaroslav Hroneš, CSc., RNDr. PhMr. Marie Kadlečková, RNDr. PhMr. Imrich Kondel, RNDr. PhMr. Irena Leifertová, CSc., Dr. PhMr. Fila Machovičo. vá, Dr. ' PhMr. František Starý, CSc., PhMr. Karol Pétervári, Ing. Jan Trojánek, CSc., Emf. lia Valachová. TLAC: Tlačiarne SNP, n. p., Martin, závod Lipt. Mikuláš. ROZSIRUJE: Poštová novinová služba, objednávky a predplatné prijíma PNS - Ústredná expedícia tlače, Bratislava, GottwsJ dovo nám. 48/VIL Objednávky zo zahraDiči. vybavuj~ PNS - Ústredná expedícia tlače, od delenie vývozu tlače. Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/VII. Vychádza 6·krát ročne. Císla po Kčs 3,-, ročné predplatné Kčs 18, - . ADRESA REDAKCIE: 893 36 Bratislava, ul. Cs. armády 35. Index. Č[SliD 49 403
PROMo PED. EMA PEVNA, CSc. Veľká októbrová socialistická začiatok boja za socializmus na celom svete revolúcia • a mier - 64. výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie si pripomíname v období veľkej mierovej ofenzívy Sovietskeho zväzu, krajín svetového sociaHstického spoločenstva a pokrokových mierumilovných síl na celom svete; v čase, keď sovietsky ľud pod vedením Komunistickej strany Sovietskeho zväzu úspešne začal plniť plány výstavby komunizmu prijaté na XXVI. zjazde KSSZ. Veľká októbrová socialistická revolúcia položila základy k oslobodeniu ľudstva od vykorisť ovateľ ského zriadenia a významne ovplyvnila celý ďalší vývoj svetových dejín. Začala sa ňou epocha všeobecnej obrody a premeny sveta, epocha prechodu od kapitalizmu k socializmu. Položila základy veľkých, radikálnych sociálnych premien na celom svete ,a vyburcovah najširšie masy udáčanýoh a vykorisťovaných národov do boja za sociálne a národné oslobodenie. Začala rozhodujúcu fázu obrovského zvratu v dej~nách za vybudovanie socialistickej a komunistickej spoločnosti. Národy ZSSR v praxi ukázali celému svetu cesty riešenia ťažiskových rozporov našej epochy. Skúsenosti z prípravy Veľkej októbrovej socialistiakej revolúcie, ako aj z výstavby socializmu a komunizmu, z celej slávnej historickej cesty prvého socialistického štátu na svete, ukázali v celej svojej veľkosti vedúcu, inšpirujúcu a mobilizujúcu úlohu komunistiokej strany. Pod jej vedením po dlhý čas čelil sovietsky ľud svetovému imperializmu a niesol hlavnú ťarchu boja proti~pojeným silám reakcie. V nevídane ťažkom boji obstál a vybudoval mohutný hospodársky, vojenský, politický a kultúrny potenciál, ktorý je spoľahlivou záštitou socializmu vo svete. Veľká októbr,ová socialistioká revolúcia zohrala významnú úlohu v osude našich národov. Bola impulzom pre sociálne a národné oslobodenie a vyvolala na Slovensku mimoriadnu túžbu po mieri a sociálnej spravodlivosti. Revolučné dôsledky nastolenia diktatúry proletariátu v Rusku silne zapôsobili na slovenských pracujúcich a naznačovali im cestu, ako sa oslobodiť z kapitalistického vykorisťovania. Je pýchou našej strany, že vo !>vojej vyše šesťdesiatročnej histó.rii pokladala úzku spoluprácu s Komunistickou stranou Sovietskeho zväzu za stálu a nerozlučnú konštantu svojej politickej práce. Od svojho vzniku si Komunistická strana Ceskoslovenska veľmi jasne uvedomovala význam Sovietskeho zväzu a jeho komunistickej strany pre celé medzinárodné komunistické hnutie, ako aj pre štátnu existenciu Ceskoslovenska. Druhá svetová vojna, porážka fašizmu a oslobedenie Ceskoslovenska SovietJskou ,armádou plne potvrdili správnosť orientácie našej strany na Sovietsky zväz a jeho komunistickú stranu. D~elo, ktoré náš pracujúci ľud v rokoch výstavby socializmu vytvoril, je nezvrat· ným dôkazom, že nemôže byť inej cesty. ako tá, ktorú mu ukázala Veľká októbrová socialistická revolúcia, skúsenosti výstavby socializmu a komunizmu v Sovietskom zväze. Veľkou októbrovou socialistickou revolúciou sa začala epocha všeobecnej revolučnej obrody a premeny sveta, epocha prechodu od kapi,talizmu k socializmu. Svetový revolučný proces sa ďalej nezadržateľne rozvíja a získava na svoju stranu ďalšie krajiny a národy. Veľká mierová ofenzíva vyjadruje ú129
silie socialistických krajín dokázať prednosti socializmu a tiež to, že mierový program je reálnou cestou vývoja celého ľudstva. Aj náš ľud prijal za svoju mierovú iniciatívu ZSSR, prebože zodpovedá životným záujmom Ceskoslovenska a vedie k upevneniu bezpečnosti i medzinárodno-po- • • • • • • Obsahové látky parasce väčšej Liečivosť plodov parasce väčšej - pakmín vetší, Ammi majus L., bola známa už v minulom storočí. Výťaž.ok z nich má schopnosť repigmentácie pokožky pri strate pigmentu, čo sa využíva na liečenie vitiliga. Výsledkom doterajšieho výskumu obsahových látok je izolácia a identifikácia vyše desiatich chemioky jednotných zložiek, z ktorých najvýznamnejšie sú furokumaríny. Pri ich štúdiu sa skupine našich autor.ov podarilo z petroléterovéh.o extraktu plodov pestovaných rastlín - sú jeho najbohatším zdrojom - chromatografickými metódami získať tri substancie - xanto,toxín, bergaptén a izopimpinelín. Biologická aktivita týchto látok sa overovala v klinických experimentoch. Farmaceutický ,obzor 49, 11, 503, 1980 Ľ. Farkaš Žeň-šeň vo farmácii Používanie žeň-šeňu (Panax, čeľaď A~ raliaceae) v Cíne má najmenej dvetisícročnú históriu. Najširšie uplatnenie majú v súčasnosti vu svete tri druhy: P. ginseng C. A. Mey., vyskytujúci sa vo východnej Azii, P. quinquef.olium L., ktorý rastie v USA ,a Kanade a P. pseudoginseng Wa., rastúci v Indii, v južnej Cíne a v Japonsku. Pestuje sa v Kórei a v ZSSR. V poslednom desaťročí bol podrobený intenzívnemu výskumu vo viacerých krajinách (Japonsko, Kórea, ZSSR, USA, Anglicko); problematike žeň-šeňu bolo venovaných niekoľko medzinárodných vedec130 litického postavenia nášho štátu. Neustále sa prehlbujúce spojenectvo, priateľstvo a všestranná spolupráca so Sovietskym zväzom a .ostatnými socialistickými krajinami je trvalou zárukou nášho pokojného života, našej národnej slobody, socialisdckého vývoja. • • • • • • kých zhromaždení. Za biologicky aktívne zložky - chemicky tvoria tri skupiny - sa považujú saponínové glykozidy (zahrňujú aj predtým izolované panaxozidy), nazvané ginsenozidy. úalšie obsahové látky sú éterické oleje, vitamíny skupiny B, amínokyseliny a mastné kyseliny. V pokusoch na zvieratách - výraznejšie u chorých ako u zdravých - zvyšuje schopn.osť znášať najrôznejšie f.ormy stresu (bolesť, tepelné zmeny, imobilizácia, nízky tlak, preťaženie). Zdá sa, že priaznivo zasahuje do mechanizmov uvoľňujúcich telesnú energiu, využitie glykogénu a makroergických fosfátov pri námahe. Brzdí zmeny hmotnosti krvného cukru a glykogénu v pečeni. Klinické pozor.ovania u ľudí potvrdili významný poZitívny vplyv na psychomotorickú aktivitu a na simultánnu kapacitu. Prináša zlepšenie pri nervových poruchách (nespavosť, bolesti hlavy, závraty), impotencii, menopauzálnych ťažkostiach, stareckých ťažkostiach a v rekonvalescencii. Odporúča sa aj ako tonikum pri stresoch, liečbe málokrvnosti, cukrovke, gastritíde a srdcových chorobách. Farmakologický efekt sa prejavuje viac zvýšením odolnosti a vytrvalosti organizmu, než liečebne. Nežiadúce účinky sú málo preštudované, jediným je mastalgia {bolesť prsníkovej žľazy) žien. Zanedbateľná toxicita rastliny pri potrebe podávať dlhodobo vysoké dávky, aby bol účinok zrejmý, je šťastnou náhodou, lebo už doteraz ju užívalo veľa ľudí bez toho, aby mali vedomosti o riziku nežiadúcich účinkov, či možných inter,akciách s inými liečivami. Australian Joumal of Pharmacy 64, 5, 346, 1979 Ľ. Farkaš
Ing. C. VIRGOVIC Rozvoj pestovania liečivých rastlín na Slovensku Význam liečivých rastlín pre zdravotníctvo a najmä pre tých, ktorí ,sú konzumentmi liekov, iste netreba zdôrazňovať. Každý z nás bol alebo je, prípadne bude, ak by ochorel, spotrebiteľ om výťažkov z liekov vyrobených z liečivých rastlín v rozličných formách. Už v dávnych dobách ľudia poznali a využívali vlastnos-ti liečivých rastlín na liečenie chorých ľudí. Nie je tomu ináč a,ni dnes, v čase vyspelej chémie a techniky, avšak využívanie bohatstva skrytého v liečivých rastLinách sa robí na základe dôsledného poznania vlastností jednotlivých druhov liečivých rastlín. Každým ' rokom sa zvyšuje výroba a počet rôznych druhov liečiv vyrábaných z liečivých ras<tlín. Zvýšené požiadavky na dodávku liečivých rastlín má nielen zdravotníctvo a zdravotnícka výroba, ale aj mnohé ďalšie odvetvia národného hospodárstva, ako potravinárs'tvo, liehovarníctvo, kozmetika, cukrovarníotvo, živošíšna výroba a iné. Popri sV'ojej zdravotníckej dôležitosti majú liečivé rastliny aj národnohospodársky význam ,a sú ,súčasťou ,prí.rodného bohatstva nášho štátu. O naše liečivé rastliny - pretože sú kvalitné - prejavuje záujem aj zahraničie. územie Slovenska má mimoriadne výhodné klimatické podmienky pre rast liečivých rastlín. Ich výskyt tvorí súvislú stupnicu,a to od s,tudených horských typov cez stredoeurópske druhy až po typy výhradne teplomilné. Najmä obIasti južného a východného Slovenskla tvoria priam pásmo, kde možno pestoV'ať ,i zbierať aj teplomilné rastliny. Tradične ,sa na Slovensku zbierali voľne rastúce liečivé rastliny a exportoV'ali sa do štátov s rozvinutým priemyslom. V minulosti, a aj teraz, zber voľne rastúcich liečivých rastlín je dôležitým zdrojom získavania liečivých drog. Avšak od roku 1953 má tento zdroj získavania liečivých rastlín postupne klesajúcu tendenciu, a to z dôvodov rekultivácie a odvodňovania pozemkov, použív'ania lesnej agrotechniky, t. j. lepším a . intenzívnejším využívaním poľnohospodárskej pôdy, vyššou zamestnanosťou ľudí ,a zlepšením sociálneho postavenia ľudí bývajúcich na dedine. . Pretože zber voJne ms<túéich liečivých rastlín nestačil kryť zvýšenie požiadavky farmaceutiokého priemyslu pri niektorých druhoch, produkcia sa začala postupne zabezpečovať ,ich pestovaním na ornej pôde v čistej kultúre i podkultúrach. V roku 1952 sa zriadil v CSR národný podnik Liečivé rastliny Zbras,Jav nad Vltavou pri Prahe a na Slovensku sa zriadilo nákupné oddelenie v Malackách (t. č. už závod), ktoré metodicky začali usmerňovať pestovanie, zber a nákup liečivých rastlín v CeskQs.Iovenskej socialistickej republike. Pestovanie l.iečivých rasdín na ornej pôde patrí na Slovensku k najmladším odvetviam poľnohospodárskej veľImvýroby; má preto malú tradíciu s menšími skúsenosťami vo výrobe, a némá ešte vytvorenú dostatočnú materiálno-technickú základňu. Doteraz väčšina poľnohospodárskych podnikov, kltoré pes,tova.Ii liečivé rastliny (okrem maku a námeTu), boli iba náhodnými pestovateľmi na menších výmerách, najmä pre vysokú náročnosť na pracovné sily potrebné n.a zabezpečenie zberu rastlín a na ich dosušovanie. Doterajší rozvoj pestovania liečivých rastlín ,na Slovensku na ornej pôde preto možno charakterizovať, aj napriek ich spoločenskému významu, ako okrajovú ma,lo131
výrobnú činnosť a nie je o ich pestovanie ani dostatočný záujem. Pre nedostatočné skúseno,sti liečivé rastliny patria medzi ekonomicky málo preskúmané doplnkové rastliny pofnohospodárskej veľkovýroby. Vyplýva to predovšetkým z nedostatku mechanizácie, najmä zberovej, nedostatku pracovných síl, a tým aj obmedzených možností pestovanie liečivých ,r,astlín koncentrovať na väčšie plochy. Rast výroby liečiv v priemere o 10 % zahrňuje i sortiment a objem druhov liečiv vyrábaných z liečivých rastlín. Preto rozvoj farmaceutického priemyslu vyžaduje ďalej rozširovať surovinovú záJkladňu zberom voľne mstúcich m~tlín, ako aj pestovaných na ornej pôde, najmä zvyšovaním produkcie a nákupu rumančeka pravého, námeľu a makovíc v podstatne väčšom množstve, ako sa nakupovali doteraz. S otázkou zvýšenia výroby liečivých rastlín sa zaoberali aj najvyššie štáJtne orgány a uložili vykonať také opatrenia, ktorými by sa mohla nielen kryť v plnom rozsahu požiadavka domácej výroby, ale aby sme tieto drogy alebo z nich vyrábané lieky mohli exportovať aj do zahraničia. Kolégium mini,sltra poľnohospodárstva a výživy SSR dňa 5. júna 197,8 prerokovalo a schválHo Koncepciu rozvoja výroby liečivých rastlín, aromatických rastlín a maku v šiestej päťročnici a výhľadove do roku 1985. Nadväzne na túto koncepciu v jednotlivých krajoch Slovenska boli vybrané poľnohospodárske podniky, ktoré sa majú špecializovať aj na výrobu surovín. Týmto opatrením sa sleduje cieľ, aby s,a ich výrobe v koncentrovanej a špecializovanej veľkovýrobe venovala náležitá pozornosť. Spracovaná koncepcia zahrnuje druhy liečivých ras!llín, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie liečebnej starostlivosti obyvateľstva. Ráta sa IS tým, že vo vytipovaných poľnohospodárskych podnikoch bude možné vo väčšej miere ako doteraz uplatňovať veľkovýrobné technológie, mechanizáciu zberu, v kooperácii so závodom Liečivé rastliny Malacky budovať novú pozberovú technológiu na dosušovanie a získavanie výťažkov destilovaním pri minimálnej spotrebe ručnej práce. Koncepčné zámery pestovania liečivých rastlín sledujú zvýšiť záujem o liečivé rastliny, zvýšiť úroveň ich výroby, aby sme sa 132 spolu so zberom voľne rastúcich liečivých rastlín staH sebestačnými a popritom realizovali aj vývoz. Pri súčasnej rizikovosti pestovania a najmä nedostatku zberovej mechanizácie hlavnou prekážkou najmä pri rumančeku je veľká roztrieštenosť na malých výmerách. V doterajšom rozvoji pestovania liečivých rastlín sa najväčšia pozornosť sústreďuje na pestovanie rumančeka pravého, námeľ u a makoviny ; CSSR patrí medzi najväčších producentov týchto drog. Pri rumančeku pravom ide o liečivú rastlinu veľkého významu pre farmaceutický priemysel. U nás je najrozšírenejšou a najvyhľadávanejšou liečivou rastlinou. Donedávna jediným zdrojom produkcie rumančeka pravého bol len zber z divorastúcich lokalít:. Pri rumančeku pravom okrem účinku protizápalového sa uplatňuje aj antibakteriálny účinok. V poslednom čase bola z rumančeka izolovaná aj ďalšia veľ mi účinná látka. Tieto látky robia rumanček cenným liekom, najmä pri zápaloch sliznice, kože, pri hnisavých povrchových ranách, žalúdočných a črevných ťažk08tiach atď. Na krytie domácej potreby rumančeka pravého potrebuje naše zdravotníctvo 250 ton. Z hľadiska stabilizácie výroby rumančeka pravého na ornej pôde sa ukazuje ako veľmi potrebné urýchliť výrobu rumančekových zberačov, alebo ich zakúpiť v zahraničí, napríklad v PĽR. Úalej sa ukazuje ako nevyhnutné zviadiť destilačné zariadenia na získavanie éterických olejov, čím by sa obmedzilo prácne a nákladné dosušovanie. Rumanček pravý sa pestoval v rokoch 1973 - 1980 na výmeroch od 41 ha do 160 ha. Do roku 1980 sa postupne jeho výmera znižovala, a to zo 160 ha v roku 1973 na 44 ha v roku 1980. Pri pestovanom rumančeku lia ornej pôde sa výmera znižuje najmä pre jeho veľkú náročnosť na ručnú prácu pri zbere, ktorú sa doteraz nepodarilo nahradiť mechanizovanou prácou. V roku 19t81 sa čiastočne situácia vo výrobe rumančeka pravého zlepšila dodávkou 3 kusov štvorriadkových zberačov typu NESET na JRD Hosťovce a Vojany. Najväčšie problémy pri pes'tovaní rumančeka pravého sa sústreďujú v zbere a pozberovej úprave, triedení a dosušo-
vaní. Jeho rozslrenie v siedmej päťročnici na väčšie koncentrovanejšie výmery je závislé od toho, ako sa budú realizovať dodávky ďalších zberačov. Podľ a koncepčných zámerov v roku 1985 sa mal na Slovensku rumanček pravý pestovať na výmere 440 ha (z toho ZsK 80, SsK 30 a VsK 330 ha). Vo VsK vyššia úloha pestovania rumančeku pravébo sa viaže na využitie slaných pôd východoslovenskej nížiny v okrese Michalovce, ktoré dotemz nemožno využívať na pe&tovanie bežných plodín. O vybudovanie závodu na pestovanie liečivých rastlín Slovakofarma Hlohovec a závod Liečivé rastliny Malacky neprejavili záujem. Na pestovanie rumančeka pravého sa všeobecne plánuje využívať menej produktívne pôdy, napríklad v podhorských oblastiach, pre poľnohospodársku výrobu nedostupné. Vo Východoslovenskom kraji sa predbežne neráta s využívaním slaných pôd v siedmej päťročnioi, preto sa v roku 1985 výmera znižuje na 80 ha. Rumanček sa plánuje pestovať na Slovensku predbežne u 24 pestovateľ ov (z toho v Západoslovenskom kraji 4 - 8, v Stredoslovenskom kraji 6 a Východoslovenskom kraji 10). Druhou vý~namnou a veľmi dôležitou surovinou je námeľ. Jeho národohospodársky význam nie je zanedbateľný. Potreba tejto drogy v rámci CSSR sa pohybuje okolo 700 ·až 900 ton. Námet sa pestuje na raži infikovaním ražných klasov na začiatku metania. Očkovanie a zber námeľu sa robí námeľovým strojom na výmere od 25 do 30 ha za sezónu. Očkovanie sa robí v krátkom čase, počas 3 - 6 dní. Námeľ dozrieva postupne, preto sa zber robí tri až päťkrát, až do dozretia zrna. Pestovanie námeľu je takmer úplne mechanizované. Jeho rozšírenie závisí od dostatku očkovacích strojov, s ktorými sa súčasne robí aj zber námeľu vsunutím zberového ~ariadenia. S pestovaním námeľu nie sú problémy, lebo je mechanizované a pre poľnohospodárske podniky ekonomicky výhodné. Priemerné hektárové úrody pri odrode Ergotamínu dosahujú 150 kg. Niektoré poľnohospodárske podniky dosahujú však aj 250 kg na hektár. Náhrada námeľových alkaloidov doteraz nie je možná a ich nedostatok by spôsobil veľkú újmu na zdravotnom stave našich občanov. Pretože pestovanie námeľu si nevyžaduje veľa ručnej práce a je mechanizované, už v súčasnosti sa pestuje na väčších výmerách u II pestovateľ ov (z toho ZsK 7, SsK 3 a V,sK l). Výmera námeľu od roku 1973 do roku 1980 sa zvýšila zo 40 ha na 600 ha. V CsSR sa námeľ pestuje na celkovej výmere okolo 4000 ha. Od roku 1985 sa ráta s rozšírením výmery na výrobu námeľu na 880 ha (z toho ZsK 480 ha, ssK 25,0 ha a VsK 150 ha). V roku 1981 sa kontrakčne výroba námeľu zabezpečuje na výmere 905 ha. Podľa potreby v ZsK bude možné plánovanú výmeru zvýšiť. Perspektívne sa plánuje na Slovensku námeľ pestovať na výmere okolo 1000 ha v 13 poľnohospodárskych podnikoch. Pri pestovaní námeľu treba trvať na tom, aby okresné poľ nohospodárske správy túto plochu nezapočítavali do produkcie obilnín. Vzhľadom na veľký nedostatok alkaloidovagrovitamínového typu na svetových trhoch je námeľ aj významným prostriedkom na vylepšenie bilancie zahraničného trhu. Treťou dôležitou surovinou pre farmaceutický priemysel je makovina. Okrem hlavného produktu - semena maku - rovnako, ba ešte viac sa dostáva do popredia otázka dopestovania kvalitnej makoviny. Mak, a najmä makovina, z hľadiska národohospodárskeho tvorí nenahraditeľnú surovinu pre farmaceutický priemysel na výrobu morfínov a jeho derivátov. Morfín je základnou súčasťou analgetík, t. j. látok, ktoré povláčajú bolesti najrôznejšieho pôvodu. Predovšetkým sa potrebuje v chirurgii. Sú to liečivá nepostráda~ teľné pre oblasť liečebno-preventívnej starostlivosti, nakoľko väčšina z nich je potrebná pri liečbe chrípkového charakteru. Do roku 1965 sa spracúvala len domáca produkcia makovíc. Od roku 1965 sa postupným zvyšovaním výroby chýbajúce množs·tvo začalo zabezpečovať aj dovozom. V zdravotníctve patrí morfín a jeho deriváty k základným farmaceutickým surovinám pre výrobu okolo 20 druhov liekov. Okrem toho, že liečivá vyrábané z makovíc zaujímajú dôležité miesto v liečebno-preventívnej starostlivosti, morfín a jeho deriváty sú veľmi výhodným vývozným arúklom. Efektívnosť výroby morfínu, ako aj jeho vzrastajúca potreba nútia nás všetkých, 133
aby sme v spolupráci so zdravotníkmi hľadali spôsob, ako vylepšiť popri zabezpečení osevu maku najmä organizáciu zberu a nákupu kvalitných makovíc. Doterajší nákup tejto suroviny zďaleka nezabezpečuje požiadavku farmaceutického priemyslu. Pri pestovaní maku sa zväčša už uplatňuje veľkovýrobná technológia, pri ktorej však zber kvalitných makovíc je problematický. V pestovaní maku s pomerne veľkou koncenoráciou výroby na jedného pestovateľa sa ~araďujeme medzi vyspelé štáty. Na jedného pestovateľa v priemere pripadá 30 ha maku a 20 % pestovateľov má väčšiu výmeru. Výroba maku a makovíc v rokoch piatej päťročnice na Slovensku sa zabezpečovala na výmere vyjadrenej osevom 15445 ha a zberovej ploohe 15072 ha Cv priemere ročne 3014 ha) s celkovou dodávkou makoviny 5727 ton Cv priemere ročne 1145 ton). V rokoch šiestej päťročnice zberová plocha celkom robí 19798 ha, t. j. oproti piatej päťročnici sa mak pestoval na výmere väčšej o 4726 ha. Od roku 1973 do roku 1980 sa výmera maku zvýšila o 2744 ha na 4433 ha. Plánovaná dodávka makovíc podľa plánu farmaceutického priemyslu sa splnila v piatej päťročnici na 102 %, v šiestej päťročnici na 84 %. Nižšie plnenie plánu nákupu makovíc v rokoch šiestej päťročnice je ovplyvnené nepriaznivými klimatickými podmienkami, najmä v rokoch 1976, 1977 a 1979. Oproti predpokladanej úrode makovíc, ktorá nezohľadňuje novú technológiu maku sa plán nákupu makovíc plní iba na 65 %. S prihliadnutím na celkovú potrebu makovíc podľa koncepčných zámerov sa mal mak na Slovensku pestovať na výmere okolo 6000 ha, pravda za predpokladu, že sa vytvoria optimálne podmienky pre skvalitnenie zberu makovíc, odbytu maku a vytvoria sa podmienky pre výrobu morfínu zo zelenýoh rastlín maku. Pokiaľ sa tieto podmienky nevy,tvoria, v zmysle uznesenia vlády CsSR číslo 10/ 1975 v rokoch siedmej päťročnice sa ráta s pestovaním maJku na výmere 4500 ha C z toho ZsK 2200 ha, ssK 1100 ha a VsK 1200 ha). V CSR sa mak pestuje na ploche okolo 8000 ha. Pestovanie maku na Slovensku sa koncentruje v Západoslovenskom kraji 134 - do 33 poľnohospodárskych podnikov, v Stredoslovenskom kraji do 15 a Východoslovenskom kraji do 31 podnikov). Na doterajšej výrobe maku a makovíc sa podieľ a Západos.Iovenský kraj 68 %, Stredoslovenský kraj 23 % a Východoslovenský 8 %. Plánovaná výmera maku postačuje pre výrobu semena maku na pokrytie spotreby v CSR okolo 2000 ton, v SSR okolo 800 ton. Na podporu plnenia plánovaných úrod a nákupu makovíc, nadväzne na koncentráciu pri zmluvnej dodávke makovíc budú sa počnúc rokom 1981 vyplácať okrem platnej nákupnej ceny špecializačné prémie 1 Kčs za 1 k& pri podmienke minimálnej výmery 20 ha a dodávky makoviny z 1 ha 350 kg. Skupinu ostatných liečivých rastlín tvorí ďalších 16 druho~. Z tejto skupiny do wku 1985 sa bude zabezpečovať pestovanie na ornej pôde na výmere 45 ha. PÔvodná požiadavka farmaceutického priem)'lslu bola okolo 82 ha s objemom 246 ton suroviny. Pestovanie ostatných liečivých rastlín na ornej pôde sa od roku 1973 prakticky zabezpečuje na rovnakej úrovni v priemere ročne okolo 32 ha. I keď ide o pomerne široký sortiment, uvažuje sa tieto rastliny postupne sústrediť do menšieho počtu podnikov, ktoré budú v kooperácii so závodom Liečivé rastliny Malacky ich výrobu zabezpečovať komplexne. Zo skupiny liečivých rastlín na ručnú prácu sú iba druhy, z ktorých sa zberá kvet. Pestovanie ostatných druhov nie je náročné a možno ho mechanizovať. Pri súčasnom procese koncentrácie a špecializácie poľnohospodárskych podnikov, nedostatku pracovných sí!, nedostatku mechanizácie a pri rizikovosti pestovania liečivých rastlín na väčších výmerách a pomerne nízkych nákupných cenách pokladáme za potrebné pre zvýšenie záujmu ich pestovanie prehodnotiť a doriešiť ekonomiku výroby. Skutočnosť, že liečivé rastliny vrátane maku sú zahrnuté dlhodobou koncepciou do poľ nohospodáDsko-potravinárskeho komplexu výberom poľnohospodárskych podnikov pre ich špecializáciu, vytvára lepšie podmienky pre zabezpečenie požadovanej výroby v rokoch siedmej päťročnice i v ďalších rokoch.
RNDr. ]. SLANÝ Nájde vláknina širšie v diabetickej diéte J V posledných rokoch sa venuje znacna pozornosť lepšiemu zhodnocovaniu látok prírodného charakteru. Medzi takéto látky patrí aj vláknina, súbor tzv. vedľajších balastných látok vyskytujúcich sa v stenách rastlinných pletív, ktorej prítomnosť v strave človeka sa často ešte aj dnes považuje viac-menej za nežiadúcu. Výsledky výskumných prác urobených v posledných rokoch naznačujú, že nízky obsah vlákniny v strave človeka môže byť príčinou nielen vzniku cuhovky, ale aj obezity, ischemickej choroby srdca, kŕčových žíl, hemoroidov, rakoviny čriev, pravej bránicovej prietrže a iných chorôb. Cukrovka (diabetes mellitus) je choroba látkovej premeny, ktorá vzniká z nedostatku inzulínového účinku stimulujúceho utilizáciu glukózy, liposy;ntézu a proteosyntézu. Vyznačuje sa poruchou glycidového metabolizmu, ktorá sa klinicky prejavuje zvýšenou hladinou glukózy v krvi (hyperglykémiou) a prítomnosťou glukózy v moči ( glykozúriou). Veľ mi často je sprevádzaná aj poruchou metabolizmu tukov, bielkovín a hospodárenia s vodou a elektrolytmi. Liečebné postupy pri cukrovke vyžadujú nielen podávanie inzulínu, prípadne perorálnych antidiabetík, ale aj dodržiavanie liečebnej stravy, diéty. Diéta je zák1aduým liečebným opatrením a prvým predpokladom úspechu liečby pri všeckých druhoch a štádiách cukrovky. Diéta rozdelená do troch hlavných jedál a najmenej dvoch medzi jedál musí zabezpečiť dostatočný prívod glycidov, bielkovín, tukov správneho typu, minerálnych látok, vitamínov, a ako ukazujú výsledky najnovších výskumných prác, mala by obsahovať aj vysoký podiel vlákniny. Vláknina je súbor vysokomolekulárnych uplatnenie látok pochádzajúcich zo stien rastlinných buniek. Sú to rastlinné polysacharidy a lignín, ktoré sú odolné voči hydrolytickému účinku tráviacich enzýmov ľudského organizmu. Vo vyšších rastlinách majú polysacharidy funkciu stavebného materiálu, alebo zásobných látok. Pre vnútorné použitie vlákniny je dôležité, že následkom veľkej molekuly sa nemôže vstrebávať a vykazuje len miestne účinky. Pre použitie vlákien v diabetickej diéte sú dôležité fyzikálne vlastnosti jednotlivých zložiek vlákniny: napučiavacia schopnosť, tvorba viskóznych roztokov a gélov. Podľa chemiokého zloženia je vláknina súborom celulózy, hemicelulózy, slizu, lignínu, pektínu a gumy. Celulóza (buničina) je lineárne kondenzovaný polymér glukózy. Svojimi voľnými hydroxylovými skupinami poskytuje bohilJté možnosti chemických obmien, za vzniku derivátov celulózy (napr. metylcelulózy), ktoré už našli použitíe v mno· hých oblastiach farmácie. Celulózu obsahujú všetky rastliny, jej množstvo závisí od druhu a veku rastliny. Hemicelulózy sú látky, ktoré sprevádzajú celulózu a lignín v podporných rastlinných pletivách. Tvoria krátke reťazce zapadajúce do micelárnej štruktúry celulózy. Sú zložené z rozličných polysacharidov tvorených pentózami (arabinózou, xylózou), hexózámi (glukózou, manózou) a metylestermi urónových kyselín. Vyskytujú sa najčastejšie v mladých rastlinách. Len veľmi malý podiel hemicelulóry sa môže rozložiť v gastrointescinálnom trakte človeka. Slizy sú polysacharidy, veľmi často s podielom kyseliny urónovej, ktoré tvoria viskózne koloidné systémy. V pletive sú 135
lokalizované buď medzi bunkami, buď v membráne buniek, alebo sú súčasťou bunkového obsahu. Pre rastliny sú to zväčša ochranné alebo rezervné látky, prípadne látky, ktoré viažu zásoby vody. Lignín je veľmi významnou aromatickou zlúčeninou rastlín. Doprevádza celulózu a je dôležitý pre tvorbu kostry rastlinného tela, hlavne drevín. Lignín je heterogénny, zložitý, vysokomolekulámy polymér tvorený rôzne substituovanými phydroxyfenylpropánovými jednotkami. Pektíny sú vysokomolekulárne polyuronidy, ktorých hlavnou stavebnou zložkou sú jednotky kyseliny D-galakturónovej. Karboxylové skupiny jednotiek kyseliny D-galakturónovej sa čiastočne vyskytujú ako metylestery, zatiaľ čo voľne neesterifikované karboxylové skupiny sú prevažne vo forme solí. Percentuálne zastúpenie metanolom esterifikovaných karboxylových skupín jednotiek kyseliny D-galakturónovej sa vyjadruje stupňom esterifikácie (OE). Pojem kyselina pektová zahŕňa pektíny, ktoré sú zložené z polygalakturónových kyselín. Jej soli sa nazývajú pektany. Pojem kyselina pektínová zahŕňa pektíny, ktoré sú zložené z polygalakturónových kyselín čiastočne esterifikovaných metanolom. Jej soli sa nazývajú pektínany. Jej hlavný lineárny reťazec polyuronidu má viazané dlhšie bočné reťazce pozostávajúce z jednotiek neutrálnych sacharidov: D-galaktózy, L-arabinózy, D-xylózy, L-ramnózy, L-fukózy a ďalších. Niektoré druhy pektínu majú hydroxylové skupiny na uhlíku C2, resp. C3 acetylované. Vo vode nerozpustné pektínové látky vyskytujúce sa hlavne v strednej lamele a v primárnej bunečnej membráne rastlín sa nazývajú protopektíny. Protopektín má zložitú, dosiaľ neúplne objavenú chemickú štruktúru. Je tvorený zložitým komplexom celulóza-pektínové látky, ktorého čias točnou hydrolýzou vznikajú kyseliny pektové a pektínové. V nedozretom ovocí a zelenine sa vyskytujú pektínové látky hlavne \'0 forme protopektínu, ktorý sa počas dozrievania pomaly mení na pektín. Pektínové látky majú funkciu tmelu, ktorý spája častice celulózy a spevňuje skelet rastlinného organizmu. Majú priamy vplyv na napätie a konzistenciu rastlinných pletív. Pri priemyselnej výrobe sa pektín naj136 častej šie získava z citrusových plodov a z j ab l čnej dužiny. Menej často sa získava z cukrovej repy. U nás sa pre potravinárske použitie vyrába v n. p. Východočeské liehovary a konzervárne Hei'manuv Mestec. Kvalitatívne požiadavky pre farmaceutické použitie pektínu uvádza 13. a 14. vydanie National Formulary (USA). Gumy vznikajú pravdepodobne rozpúšťaním hemicelulóz enzýmom cytázou . Sú rastlinnými exsudátmi a vytekajú zo stromov buď samovoľne, alebo po mechanickom poškodení kôry. Medzi nerozpustné gumy uvedené v ČsL 3 patrí tragant, ktorý sa získava z niektorých druhov rodu Astragalus L., kozinec (Fabaceae). Obsahuje 60 % vo vode napúčajúceho basorínu (mol. hmotnosť 100 000) a 40 % vo vode rozpustného tragantínu (mol. hmotnosť 10 000). Hlavne vo Veľkej Británii a USA sa ako potravinárska aditívna látka (stabilizátor zmrzliny) používa guar (guarová guma). Je to zásobný polysacharid (galaktomanan) získaný z indickej rastliny Cyamopsis tetragonoloba. Galaktomanany sa hojne vyskytujú v zelenine, obzvlášť v strukovinách. Funkčná pôsobnosť jednotlivých zložiek vlákniny je diferencovaná. Celulóza a hemicelulózy sú schopné adsorbovať vodu a v tráviacom trakte pôsobia ako látky napúčajúce, zväčšujúce objem črevného obsahu a tým aj stolice. Mechanickým dráždením črevnej steny dávajú podnet k črevnej činnosti. Lignín má schopnosť adsorbovať organické látky, napríklad žlčové kyseliny, zatiaľ čo slizy, pektíny a gumy môžu navyše pôsobiť zvyšovaním viskozity črevného obsahu. Treba mať stále na pamäti, že vláknina je súborom týchto látok a ich zastúpenie v súbore podmieňuje výsledný efekt pôsoberua. Pri hodnotení význanlU vlákniny v strave človeka sa často stretávame s problémom, že mnohé výskumné práce nezohľadňovali práve zastúpenie jednotlivých zložiek vo vláknine a tým sa niekedy dosiahli rozporné závery o jej význame v strave človeka. ., Vzťah nešpecifikovanej vlákniny k cukroVlke To, že na vlákni lU chudobná strava, ktorá obsahuje rafinované uhľovodíky, môže byť významným príčinným faktorom pri vzniku a vývoji cukrovky, je možné usudzovať z viacerých faktov.
V primitív,nych spúločenstvách niektorých domorodých kmeňov v Afrike sa konzumuje strava s vysokým obsahom v;lákniny (hojne za~túpené sú práve gal.aktomanany) a nízkym obsahom rafinovaných uhľovodíkov (cukor) v porovnaní so stravou v civilizovaných kraji,nách. Ľudia týchto primitív,nych spúločenociev trpia len veľmi zriedkavo na cukrovku. Zvýšenie obsahu pšeničnej celulózy v chlebe a zníženie .obsahu cukru v strave počas druhej svetovej vojny vo Veľkej Británii ,sa kladie tiež dosúvlsl.osti so znížením úmrmosti na cukrovku. Krritici tohto názoru protiargumentujú tým, že v rovnakom období došlo aj ku zníženiu kardiovaskulárnych ochorení, čím mohla byť <tiež ov;plyvnená nižšia úmrtnosť. Faktom však zostáva, že spôsob životného štýlu a stravovania môže ovplyvniť vznik a vývoj ochorenia na cukrovku. Už dávnejšie s,a pozofiovalo, že pri podaní polysachafiido,vého komplexu nedochádza k takej výraznej hyperglykémii, ako po podaní nutrione rovnakého množstva jednoduchých cukrov. Vysvecl'uje sa to tým, že na strávenie poly,sacharidového k.omplexu je pOltrebný dlhší čas ako na samotnú resorpciu glukózy. Napríklad po zjedení jablka s obsahom 60 g uhľovodíkov bola glykémia pofus 1,20 minút nižšia ako pú pomalej konzumácii jablčného džúsu s rOV1nakým obsahom uhľovodíkov. V literatúre boli opísané pripady, keď u diabetikov liečených inzulínom po podávaní diéty s vysokým obsahom vlákniny bolo možné znížiť dávky inzulínu, prípadne úplne ukončiť jeh.o podávanie. Porovnávaním vplyvu diéty obsahujúcej20 g vlákniny a diéty obsahujúcej 3 g vlákniny, keď obe diéty mali rovnaký obsah uhl' ov;odíkov, proteínov a tukov sa zistilo, že krvná hladina glukózy bola u diabetikov liečených inzuHnom a diétou s vyšším obsahom vlá~niny ú 13 - 57 % nižšia ako u di.abetiik.ov liečených inzulínom a diétou s nižším obsahom vlákniny. Napriek týmto pozitívnym výsledkom je vlyv nešpecifickej vJáJkniny podávanej v;o forme neupravenej zeleniny a ovocia pri liečbe ou~rovky ešte stMe nevyriešenou otázkou. Vzťah špecifických zložiek vlákniny k cukrovke Presvedčivejšie dôkazy o pozitívnom ovplyvňovaní cukrovky poskytujú pokusy so špecifickými zložkami vlákniny, hlavne s gumami, pektínmi a slizmi. Väčšina prác bola zameraná na štúdium guaru a pektínov. Tieto látky tvoria veľmi viskózne roztoky, oo je nesmierne dôležitá vlas'tnosť pre vysvetlenie mechanizmu ich účinku. Keď sa k strave zdravých jedinoov pridalo 14,5 g guaru, resp. 10 g pektínu, alebo obe látky spolu, zistilo sa, že najvýraznejšie sa znížila krvná hladina glukózy po pridaní guaru, alebo guaru s pektínom. Pridanie samotného pektínu bolo najmenej účinné. V iných pokusoch sa sled.oval priebeh glykemickej krivky po pridal1í zmesi 50 g glukózy a ,2,5 g xylózy, ku ktorej bola pridaná niektorá z látok: guar, pektín, tragant, metyJcelulóza, chokestymmín a pšeničné otruby. Zmes s guarom znižovala krvnú hladinu glukózy a inzulínu v najväčšom rozsahu. Po pridaní tragantu k zmesi s guarom 'sa účinok ešte zvýraznil. To je dôkaz, že existuje nepriamo úmerná závislosť medzi vi'skozitou spôsobenou pridaním gélotvornej látky a znížením krvnej Madiny glukózy a inzulínu. Po pridaní hydrolyzovaného guaru poklesJa viskozita a tým sa znížil aj efekt na znížení krvnej hladiny glukózy a inzulínu. P.okusy so xylózou, ktorá je veľmi vhodnou látkou pre testov:anie resorpcie uhľ 0vodíkov v tenkom čreve, dokázaJ.~, že nedochádza k zhoršeniu resorpcie glukózy z gastrointestinálneho tvaktu po jej podaní v zmesi s guarom. Zvýšenie viskozity črevného obsahu spomaľuje rýchlosť prechodu potravy gastroillltestinálnym traktom. Zároveň sa spoma.fuje rýchlosť resorpcie glukózy, čo má za následok zníženie stimulácie na sekréciu inzulínu. Tieto pokusy na zdravých jedincoch pomohli vysvetliť mechanizmus účinku vlákniny na metabolizmus glycidov. Z doteraz spomenutého vyplýva, že veľmi dôležitou zložkou vlákniny je gélotvorná zložka, schopná zvyšovať viskozitu obsahu gastrointestináJneho traktu. Ak sa prijme názor, že primárny účinok guaru a pektínu je spomalenie resorpcie glukózy, potom sa tent.o účinok môže veľmi výhodne využiť pri liečbe cukrovky charakterizovanej zníženou sekréciou inzulínu. Keď glukóza prichádza do krvného obehu pomalšie, vzniká menší počet impulzov pre fi-bunky Langerhansových ostrovčekov pankreasu, aby vylučovali inzulín. 137
V prípade tzv. juvenilného diabetu, keď nedochádza vôbec k sekrécii inzulínu, je s~tuácia zložitejšia. Inzulín sa musí pacientovi ,:>tále podlwžne podávať, pričom maximálna hladina 1nzulínu v krvi sa dosiahne po 2 - 3 hod., čo je pomalšie v porovnaní s rýchlosť ou resorpcie glukózy z gastmintestinálnehotraktu. Po jedle tak vzniká nerovnováha, pretože dochádza k náhlemu vzostupu krvnej hladiny glukózy (hyperglykémii) a po 3 - 4 hod. hladina glukózy náhle klesá (hypoglykémia). Diéta s obsahom vlákn~ny spomalením vstupu glukózy do krvného obehu zabráni výraznej hyperglykémii po najedení sa. Dokázalo sa tiež, že guar a pek,tín zlepšujú toleranciu voči glukóze. Typ vlákniny tu zohráva veľmi dôležitú úlohu. Napríklad fosforečnan celulózy a pektín zlepšujú toleranciu ku glukóze v tzv. chemickom diabete, zadaľ čo podávanie samotnej celuózy je bez efektu. Zistilo -sa tiež, že guar spôsobuje znížen~e urinárnej exkrécie glukózy. Po 8 týždňoch podávania diéty s guarom bolo možné znížiť dávky inzulínu o 21 % a glykozúria poklesla o 68 %. Ochorenie na cukrovku veľ mi často sprevádzajú poruchy metabolizmu lipidov. Ako sme už na začiatku článku spomenuli, pozorovala sa závislosť medzi nízkym obsahom vlákniny v potrave a vznilwm kardiovaskulár.nych ochorení. Boli zaznamenané prípady, keď došlo k podstatnému zlepšeniu, ba až k vyliečeniu ischemickej choroby srdca po podávaní vysokých dávok vlákniny v strave. Pokusy zamerané na štúdium vplyvu vlákniny na k1:Vnú hladinu cholesterolu a triglyceridov u jedincov s normálnymi hodnotami ukázali, že vláknina nemá nijaký účinok, ale u jedincov so zvýšenými hodnotami sa pozorovalo zníženie hladiny cholesterolu a triglyceridov v krvi. Zaujímavý je ",plyv pektínu na zníženie krvnej hladiny cholesterolu, hlavne pre organizmus nebezpečnej frakcie lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL). Minimálna denná dávka pektínu je 6 - 10 g, optimá1na dávka je 20 g pektínu denne. Dalšie zvyšovanie dávky pektínu nespôsobuje podstatnejšie zníženie hladiny cholestero138 lu. Hypocholesterolemický účinok sa zväč· šuje so zväčšovaním stupňa esterifikácie pektínu. . V gastrointestinálnom trakte pektín vytvára gél, ktorý má schopnosť viazať žlčové kyseliny vznikajúce z cholesterolu v pečeni. Následlwm toho "la žlčové kyseliny ' vo zvýšenej miere vylučujú stolicou. Tým sa zabráni opätovnému vstrebávaniu žlčových kyselín z čreva do pečene, čiže dochádza k prerušeniu tzv. enterohepatáLneho cyklu. Prerušenie tohto cyklu vedie k zvýšenej premene cholesterolu na žlčové kyseliny v pečeni, čoho kOillečným dôsledkom je pokles hladiny cholesterolu v k.rvi. V tejto súvislosti je veľmi výhodná kombinácia pektínu s vitamínom C (kyselinou askorbovou), ktnrý je potrebný pre normálny priebeh biologicky významného procesu, pomocou ktorého sa organizmus zbavuje nadbytočného cholesterolu, tým, že v pečeni premieňa cholesterol na žlčové ky.seliny. Vitamín C prostredníctvom cytochrómu P-450 vnáša do sterolového jadra cholesterolu kyslík a tým podstatne urýchJuje odbúranie cholesterolu. Pri dlhodobom podávaní vitamínu C sa jeho účinok postupne zoslabuje, pretože žlčové ky,seliny sa enterohepatálnou cirkuláciou vracajú späť do pečene. Pretože pektín má schopnQsť prerušiť enterohepatálnu cirkuláciu žlčových kyselín, jeho kombinácia s vitamínom C je veľmi žiadúca. Sú názory, že strava so zvýšeným obsahom vlákniny znižuje účinnejšie hl.adinu cholesterolu v krvi, ako strava so zníženým obsahom nasýtených mastných kyse- -Hn. Záverom je možné zhrnúť, že sú objektívne dôvody pre používanie vlákniny ako doplnku diabetickej diéty. Hlavným problémom zostáva, aby diabetioká diéta s vysokým obsahom vláJminy bola chutná a nenáročná na prípravu. Zár,oveň je potrebné sledovať, či nedochádza k nadmernej adsorpcii minerálitlych látok na vlákninu, o ktoré by bol organizmus ochudobl10vaný. Možnosti použitia vlákniny v diabetiokej diéte sú veľké a preto je potrebné neustále hľadať ďalšie neresorbovatefné uhľ ovodLky, ktoré by boli vhodným doplnkom diabetickej diéty.
JASTRABINA LEKÁRSKA jestrabina lékarská - (Galega officinalis L.) Trváca byLina z čeľade bôbovitých (Fabaceae). Vňať obsahuje enzoamylén, guanidin, galegín, horčíny, saponíny a iné látky, ktoré sa využívajú vo farmaceutickom priemysle na výrobu prípravkov podporujúcich tvorenie materského mlieka a znižovanie hladiny cukru v krvi. Ako droga sa používa v ň a ť {Herba galegae}, ktorú zaraďujeme do dvoch akostných tried podľa ČSN 86 6813 takto: Znak II. Inak sfarbené časti drogy uajviae % 6 tr. Cudzie organické prímesi najviac % 1,5 3 Anorganické !prímesi najviac % 0,5 Straty sušením najviac % 12 12 Popol najviac % 10 14 Pôda, poloha a predplodina Jastrabina vyžaduje hlboké, úrodné pôdy s dostatkom vápna a hladinou spodnej vody medzi 3 - 4 m. Neznáša kyslé a zamokrené pôdy. Na stredných a r ahkých pôdach dáva malé výnosy a vymŕza. Na vymŕzanie je jastrabina veľmi citlivá a preto ju nepestujeme v polohách, ktoré .sú stále vystavené silným a mrazivým vetrom. Najvyššie výnosy dosiahneme pri pestovaní v hlinitých pôdach typu černozem a nie vo veľmi suchých oblastiach s priemerom ročných zrážok 500 - 600 mm a ročných teplôt nad 22°C. Ako predplodina sú ",hodné okopaniny, zelenina alebo kukurica. Aj sama jastrabina je vhodnou predplodinou, pretože ako všetky bôbovité obohacuje pôdu o dusík. Príprava pôdy a hnojenie Po okopanine a zelenine urovnáme pozemok smykmi a zapravíme priemyselné hnojivá. Po iných predplodinách stredne hlboko zaorieme, rozhodíme priemyselné hnojivá a pozemok urovnáme smykmi a bránami. Hnojíme do zásoby strednou dávkou kyseliny fosforečnej (30 - 40 kg/ ha P205) a draslíka (40 - 60 kg/ha K20) na jeseň. Po hnojených okopaninách a zeknine dávky znížime, po kukurici asi o jednu tretinu zvýšime. Dusíkom hnojíme až počas vegetácie. Výsev Semená jastrabiny vysievame na pozemok sejacím strojom konoom októbra alebo začiatkom novembra do riadkov vzdialených od seba 45 - 60 cm. Pri vzdialenosti riadkov 45 cm vysejeme 15 kg osiva na 1 ha, pri 60 cm vzdialenostiach 12 kg osiva na 1 ha. Jastrabinu môžéme vy,sievať na jar od apríla až do začiatku mája. V tomto prípade 'zapravíme priemyselné hnojivá pri jesennej príprave pôdy a pozemok necháme v hlbokej brázde. Vzídené buriny postriekame roztokom 2 kg Gramoxon + 2 kg RegIon v 600 litroch vody na 1 ha. Po dvoch až troch týždňoch pozemok .urovnáme smykmi a bránami. Pri jarnom výseve zvýšime množstvo osiva na 20 - 25 kg na 1 ha podľa zvolenej vzdialenosti fi,adkov. Na jeseň vysievame do hlbky 2 - 3 cm, na jar do h[bky 3 - ~ cm, aby 139
3 1 Ga lega officinalis l. l - časť kvitnúcej rastliny 2 - kvet 3 - dozrlievajúci plod semeno ležalo na vlhkej pôde. Jarný výsev povalcujeme. Ošetrovanie počas vegetácie Jastrabina vzchádza pomerne skoro na jar, pri jarnom výseve za priaznivého po140 časia v priebehu týždňa. Po vyriadkovaní porast oplečkujeme a prihnojíme medzidadky dusíkatým hnojivom v množstve asi 20 kg na 1 ha. Najvýhodnejší je liadok vápenatý alebo liadok amónny s vápencom. Zvyčajne je potrebné jedno plečkovanie. Potom sa porast začne zatvárať
a ďalšia kultivácia nie je potrebná. Z burín je nebezpečný pýr, ktorý neudržovaný porast celkom prerastie. Preto po každom zbere porast oplečkujeme a prihnojíme menšou dávkou dusíka. Môžeme použiť herbicídy, ale treba pamäta,ť na to, že jarabinu pestujeme bez krycej plodiny. Ochrana proti škodcom a chorobám Zatia! sa na kultúrach nezistili závažnejšie choroby ani napadnutia škodcami. V prípade väčšieho vý'skytu nejakej choroby alebo škodcu pošlite vzorku napadnutej rastliny na adresu: Vý,skumný ústav pre farmáciu a biochémiu, farmakobotanické oddelenie, Praha 9, Hloubčtín, U Elektry' 8, kde Vám odporučia vhodný ochranný prostriedok. Zber Zbierame na začiatku kvitnutia, čo býva v prvom pestovateľskom roku v júli, v druhom a treťom pestovateľskom roku v júni. V prvom roku zbierame len raz, v ďalších ,rokoch dvakrát a za priaznivého počasia aj trikrát. Na menších plochách zbierame ručne kosákom, na veľkých plochách žacím nakladačom E 06,2 (Futtermeister). Stonky nesmú byť veľmi hrubé. Sušenie Vňať jastrabiny sa rýchle zaparí a preto ju hneď po posekaní sušíme. Za priaznivého počasia môžeme vňať sušiť na dobre vetraných povalách, ale vhodnejšie je sušenie umelým teplom v roštovýoh sušiarňach pri teplote 50 - 60 "c. Stupeň dosušenia skúšame na hrubších stonkách. Musia sa s praskotom lámať. Po usušení drogu balíme do jutových vriec a hneď dodávame do nákupu. Balíme ju veľmi opatrne, aby sa neodlamovali lístky. Výnosy Výnosy jastrabiny závisia od stavu kultúry a počasia. V prvom pestovateľskom roku je priemerný výnos 60 ,až HlO q/ ha, v druhom a treťom roku pDi dvoch zberoch 250 - 400 q/ha surovej vňate. Cerstvá vňať zosýcha v pomere ,6:1, oakže v prvom pestovateľskom roku získame 10 - 20 q/ha suchej drogy, v druhom a treťom roku podľ,a počtu zberov od 30 do 80 q suchej drogy. Poznámka Jastrabina sa odporúča ako krmivo pre dojnice, pretože podporuje tvorenie mlieka. Čerstvá vňať je výrazne horká a dobytok ju zle prijíma, Sušením sa časť horkosti z drogy stráca, Pokusy so zvyšovaním dojivosti vplyvom jastrabiny neboli jednoznačne úspešné , naopak pri vyšších dávkach dochádza k miernym otravám dobytka. Preto sa vňať jastrabiny ako krmivo neo dporúča! Redakcia ............................................................ Červené riasy ako zdroj surovín Objavenie jednobunkových červených rias, žijúcich na morskom pobreží Sinajského polostrova, má podľ a odborníkov veľký hospodársky význam. Z rias sa získavajú tri veľmi dôležité suroviny: glycerín (okolo 40 ,%), fi-karotín (asi 8 %) a vysokohodnooné bielkoviny. fi-karotín sa - okrem svojho hlavného uplatnenia ako provitamín A - hojne využíva ako potravinárske farbivo. Bielkoviny (múčka ich v prepočte na sušinu obsahuje až 70 %) sa svojou kvalitou temer vyrovnajú bielkovinám zo sójových bôbov a počíta sa s ich využitím vo výžive ľudí, ako aj hospodárskych zvierat. Už prvé pokusy s kŕmením hydiny a rýb priniesli veľmi sľubné výsledky. V súčasnosti sa Íi11tenzívne študujú možnosti ziskavať z rias aj iné látky, ako chlorofyl, mastné kyseliny, steroidy, vitamíny a enzýmy. Robia sa pokusy pestovať riasy v širšom meradle, čo - ak by sa podarilo urýchliť ich rast - by bolo nepochybne rentabilné. Pharmazeutische Zeitung 125, ,22, 1075, 1,980 Ľ. Farkaš 141
Dr. FEDOR THURZO Bylinkári Pod týmto hes,lom oznacuJe PYRAMíDA ľudí, ktorí v minulosti zbierali niektoré druhy bylín a ,rastlín, pretože na základe skúseností poznali ich liečivé účinkya dokázali ich .rozličným spôsobom využiť v ľudovom liečení (str. 516). Základom boli, pochopiteľ ne, vlastné skúsenosti ľudí, ktorí mali bezprostredný styk s prírodou, či už v dôsledku povolania - zamestnania, alebo z osobného záujmu. Tieto skúsenosti sa v praxi postupne preverovali, doplňovali, triedili, úspechy sa zvýrazňovali . Vytvára sa ľudová múdrosť a bylinkárska rodinná i rodová tradícia, keď znalosti prechádzajú ako dedičstvo z jedného pokolenia na druhé. O múdrosť a tradíciu sa neskôr opierajú aj viac-menej organizované ekonomické podujatia so zelinkami (ako sa v ľudovom podaní liečivé rastliny nazývajú) v miestnom, prípadne krajovom rámci, ako boli napríklad turčianski olejkári a po nich šefraníci, ktorí svojím pôsobením zasahovali aj za hranice bývalého Uhorska_ Slováci sú od nepamäti bylinkársky národ. Geologické zmeny vytvorili zo Slovenska mierne hornatý kraj rozmanitej stavby. V druhohorách vznikli cenné vápencové substráty, bohatá vulkanická činnosť najmä v treťohorách zmiernila reliéf tektonických lomov a pokryla ich vyvrelinami, na ktorých sa neskôr utvorili úrodné pôdy s dobrými fyzikálnymi vlastnosťami pre rastlinstvo. Slovensko má množstvo vodných prameňov, priaznivé klimatické podmienky, od severu je chránené Karpatami, nie sú tu ani zimné, ani letné teplotné extrémy, 1le'trpí prílišnou vlkosťou, ani suchom a je nadmerne ožiarené slnkom. Premenami podnebia v dávnych dobách, a tým vyvolanou migráciou 'ľastlín i primdzeným výberom dovŕšila sa nesmierna pestrosť rastlinného pokryvu - flóry Slovens1m, ktorá má optimálne podmienky pre výskyt a zber liečivých rastlín; z hr adi,ska tvorby obsahujú maximum účinných látok, teda sú terapeuticky veľmi osožné. Nie div, že slovcnská národná povaha sa vyznačuje zauJmom o rastliny, pretrvávajúcim v účinkovaní značného počtu ob142 javiteľov a milovníkov ich liečivých vlastností, čiže bylinkárov. Medzi bylinkármi a bylinkárstvom včera a dnes je veľký rozdieL Kým za kapitali'zmu práca bylinkára bola zväčša poznačená úsilím pomáhať sebe a svojmu okoliu v nedostatku hmotných prostriedkov, t. j. lacno a rýchlo, keď nebolo peňazí na doktom a špitál, v socializme poskytujeme bezplatne zdravotnícke služby obyvateľ stvu, bylinkárstvo a vôbec práca s liečivými rastlinami predstavuje pomoc štátu a lekárskej vede. To značí, že má svoje primerané miesto a po.slanie v našej spoločnosti a preto si žiada aj patričnú pozornosť. Treba pritom usmerňovať vývoj i činnosť bylinkárstva, aby bolo platnou zložkou v zdravotníckom systéme republiky. Co je dobré a úspešné podchytiť, aby sa zachovali tvorivé hodnoty, a v súlade s odborným a vedeckým úsilím zaradiť do liečebného programu. Vari by nezaškodilo znova preštudovať staré herbáre a iné pí'somnosti, či už v archívoch a knižniciach, alebo roztrúsené v rôznych zbierkach, zozbierať skúsenosti ľudových liečiteľ ov, domáce zvyklosti, slovenské obyčaje atď. Vyťažiť, čo môže priniesť úžitok a podľ a možnosti realizovať. V Sovietskom zväze venuje sa priam obrovská pozornosť fytoterapii, v Bulharsku po dôkIadnom prehodnotení na lie- ' čenie rastlinami uŽ tisícročia bohatej tradície z~ložili experimentálnu fytoterapeutickú kliniku s vlastnou bylinkovou lekárňou v Sófii (Nedeľná Pravda 27. 2. 1981, č. 8). Ale skončime, ako sme zača'li, pokusom oddinície: 1. Bylinkár je osoba, ktorá skúma, vysvetľuje a v praxi uplatňuje liečivosť rastlín, sústavne alebo len príležitostne, z vlastnej alebo aj z cudzej iniciatívy, na prospech lekárskej vedy a spoločnosť!. 2. Bylinkárstvo je činnosť smerujúca k udržaniu, prípadne zlepšeniu zdravia liečivými .rastlinami. (Venované k jubileu RNDr. Ľubice Nátherovej, CSc.)
www.shopherba.skRkJQdWJsaXNoZXIy MTYxNjU3OA==