naše léčivé rostliny 4181 "'" NASE LIEČiVÉ RASTLINY ORGAN ú STREDNEJ KOMISIE A PORADN~HO ZBORU PRE PESTOVANIE A ZBER lIECIWCH RASTLIN MZ SSR A CSR
Vŕbovka chlpatá (vrbovka chJuiP'a.tá -- EpBotbum hirsu,tum L.) je u nás dosť hojná od nížin do podho'rského stupň'a na v,lhkejši<:h soo\n'oviŠitiach . Liečebne sa neuplatňuje - kvet obsahuje predovšetkým mal~idín-dig· lu ikoz, id a známy je hlavne v I'udovom !iečitel'stve Afriky - na ošetrovanie hnismýoh rán. V ZSS'R s·l,úžil I,i'st ako náhnada w pravý čaj ("kopnický čaj"). Foto·: Zd. Drahokoupil • No prvej strone je : Arnika horská (prha amika - Arnica montana L.) mstie u nás vzácne na horských lúkach a pasienikoch a je p,reto úlPl'ne chránená . Otázka jej obsahONých látok nie j e celkom ja~ná, il91:é je však, že mnohé z ni,oh sú výsl'ON'ne toxi-oké. Úbo,ry sa I'ud-ove bežne nahradzujú úbormi neohtílka leká,rskeho (mesíček lékarský - Ca,lendoull-a o.fficinalis L.) ; pri-aznivé terapeutické pô~oben- ie drogy vzn-ilká o'si súči.n \nosťo- u siHce, fa'rbív, horčín a sl'izu . Ich uplatnenie je výlučne externé (zle sa hojace mny, preležaniny, záp'Oily ko'že a pod .)_ Foto: Ing. Huť' k'O
naše léčivá rostliny NAŠE LIEČiV É RASTLINY " -------------------------------- ROK 1981 ROCNfK XVIII. O BSAH RNDr. D. GRANCAI Arnika horská • . REDAKCIA ArchangeJika lekárska Dr. PhM~. S. PRIEHRADNÝ, CSc. Rastlinné látky upravujúce životné proC. 4 97 99 stredie . . . . . . 101 CSc., K. GOLIASOobyčajný L. ]AHODAR Je dť)valtost rodu Dieffenbachia obyčajný CITATEĽOM 104 III J13 117 123
nela lé~iyé rosili ny NAJE II EČIVI. RASTLINY VEDÚCI REDAKTOR: Doc. RNDr. PhMr. M. Lehký, CSc. ODBORNÝ REDAKTOR: Doc. Dr. PhMr. J. Kresánek, CSc. VÝKONNA REDAKTORKA: RNDr. Ľ. Ná. therová, CSc. TECHNICKÝ REDAKTOR: A. Jančovi č REDAKCIA: Bratislava, ul. Cs. armády 35, telclÓn 542·64. REDAKCNA RADA: RNDr. Daniel Gran. čai, RNDr. PhMr. Jaroslav Hroneš, ·CSc., RNDr. PhMr. Marie Kadlečková, RNDr. PhMr. Imrich Konde!, RNDr. PhMr. Irena Leifertová, CSc., Dr. PhMr. Fila Machovičo. vá, Dr. PhMr. František Starý, CSc., PhMr. Karol Pétervári, Ing. Jan Trojánek, CSc., Emí. lia Valac.hová. TLAC: Tlačiarne SNP, n. p., Martin, závod Lipt. Mikuláš. ROZSIRUJE: Poštová novinová slu~ba, objednávky a predplatné pnJlma PNS Ústredná expedícia tlače, Bratislava, GottW9.l· dovo nám. 48/VI!. Objednávky zo zahrani čia vybavuje PNS - Ústredná expedícia tlače, od· delenie vývozu tlače. Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/VI!. Vychádza 6·krát ročne. Císla po Kčs 3,-, ročné predplatné Kčs 18,-. ADRESA REDAKCIE: 893 36 Bratislava, ul. Cs. armády 35. Index. čísl,Q ,49 403
RNDr. D. GRANČAI: Arnika horská Rod arnika - prha (Arnica) - z čeľade astrovitých (Asteraceae) má asi 60 druhov, rozšírených v miel1ll0m pásme severnej pologule. V Európe sa vyskytuje len jeden druh - arnika horská - prha arnika (Arnica montana L.). U nás rastie iba v ČSR na vyššie položených horských lúkach, podhorských lesoch, ale aj [la l Ú'~ach, rašeliniskách, pastvinách, a iných ,trávnatých miestach. Je úplne chránená. Arnika hor"ká je trváca bylina vy'soká 30-60 cm s valcovitým podzemkom, priamou žľ,aznato brvitou byľ ou a s ružicou prízemných vajcovitých celistvookrajových listov. Byľ je zakončená veľkým úborom oranžovožltých kvetov. Kvetné úbory majú na obvode 14, 20 jazykovitých kvetov .a v strede úboru početné trúbkovité kvety. Plody sú asi 5 mm dlhé nažky so svetložltým chocholom. Liečivé účinky arni,ky boli známe už dávno. Avšak tak, ako mnohé iné liečivé ras,tliny, i ona na určitý čas upadla do zabudnutia. V mimulosti sa používala hlavne zvonka ako kloktadlo pri zápaloch ústnej dutiny, na hojenie rán a na pomliaždeniny, vnútorne len veľmi zriedkavo. Na liečebné účely sa zbiera pr.akticky celá rastlilna. Najčastejšie kvet - Flos arnicae, niekedy aj podzemky s koreňmi - Radix et Rhizoma arnicae. Arnikové kvety ľahko rozpoznáme nielen podľ.a ich výraznej oranžovo-žltej farby, ale aj podľ a chara~teri&il:ickej vône, ktorou sa líšia od .ostatných podobne vyzerajúcich lúčnych kvetov. Odtrhávajú sa celé tesne pod kvetným lôžkom, pr!com sa majú podľa možno,sti zbaviť ojedinelých lariev muchy Trypeta arnicivora Läw. Zbier,ajú sa hneď porol'Jkvitlmtí (júnaugust), najlepšie za slnečného počasia. Ukladajú sa do košov alebo vl1iec a sušia sa oo najrýchlejšie, 1'0zložené v tenkých vrstvách na papieri, buď v chládku alebo v sušiarňach, pričom umelá teplota nesmie prekročiť 40°C. Počas sušenia sa nesmú prevracať, ,aby sa pritom súkvetia nedrobili. Pri optimálnych podmienkach sušenie netrvá dlhšie ak.o 10 dní. Vlhkosť nesmie presahovať 1;3 %. T,akto získame z 1 kg čerstvej rastliny 200 g sušenej drogy. Droga nesmie obsahovať odkvitnuté úbory so zrelými nažkami a kvetné úbory nesmú obsahovať čierne, už uvedené larvy. Arnikové kvety sa často zamieňajú s úbormi iných ,astrovitých rastlín, ako sú napríklad oman lúčny (Inula britanica L.), kamzičník (Doronicum austriacum Jacq.), hadí mord nízky (Scorzonera humilis L.), kozia brada lúčna (Tragopogon pratensis L.) a iné. Kvety ,aj korene arniky obsahujú veľké množstvo účinných látok. Okrem éteriokého oleja (asi 0,1 %), ktorý je nositeľ om oharakteristickej vône, sú to flavónové glykozidy, horčina arnlCln, as! 5 % 'trieslovín, sitosterín, ky,selina káv,ová, karotinoidné farbivá (luteín), polyíny a cho1ín a celý rad ďalších, menej dôležitých látok. Vnútorné užívanie prípmv~ov z arniky je možné len pod lekáJflskym dozorom. Výra:Mlý je najmä jej účinok na 87
srdcovú činnosť. Už v nemeckej klasickej literatúre sa môžeme dočítať, že aj Goethe si pri srdcových ťažkostiach nechával pripraviť čaj z arnlkových kvetov. Neskoršie sa dOrstali do popredia nové účinné preparáty na srdce a arnika dlhý čas z,ostala nepovšimnutá. V súčasnosti však vyvoláva stá'le väčšiu pozornosť lekárskych kruhov. Mnohé experimentálne výskumy ukázali, že pôsobí na arteriosklerózou porušené (poškodené) koronárne cievy, zlepšuje prekrvenie srdcového >svalu a Itým sa zmohutňuje srdcová činnosť. Arnika má stimulačný účinok na všetky cievy, zlepšuje cirkuláciu krvi v mozgu i v končatinách. Bodobný povzbudivý efekt na srdcovú činnosť má aj hloh (Crataegus), ten sa však viac hodí na ťažkosti chronického rázu, keď je potrebná dlhodobejšia liečba. Rýchly a výrazný účinok arniky sa využíva pri náhlych zosIabnutiach srdcového svalu, avšak jej dlhšie užívanie sa neodporúča. Okrem spomenutého nachádza arnika uplatnenie aj pri liečbe iných porúch, napr. pri ,hemoroidoch, v gynekológii pri popôrodných a kEmakteriakých krvácarniach, pri zápale žalúdka a tenkého čreva. V rukách laika je však arnika ve.fmi nebezpečným prostriedkom. Pri podaní väčších dávok organizmus reaguje bolesťami h1ravy, vracaním, dýchacími ťažkosťami ,a pod. Môže zapríčiniť ochrnutie niektorých partií centrálneho nervstva, ba ,aj smrteľné otravy. Vysokú toxicitu rastliny spôso- • • • • • Liečba gynekologických krvácaní alchemilkou Vodný extrakt z ralchemiLky (Alchemilla vulgaris L.) bol použitý u mladých dievčat (11-17 rokov) v liečbe menoragie (nadmerrná menštruácia) a metroragie (krvácanie z maternice mimo menštruácie), s cieľom objasniť jej účinok na genitálne krvácanie, na biologické parametre a zistiť neži'a,dúce účinky. Ako autori 98 buje látka neznámej štruktúry. U nás sa arnikové prípravky na vnútorné užívanie nevyrábajú. Zo zahraničných ,sú to napr. kvapky Arnicorin, Arnitaegus a kapsle Arnica (všetky z NSR). Omnoho častejšie ,sa arnik'Ové kvety . a korene upotrebujú zvonka. Sú vhodné na pomliaždeniny, odreniny, opuchy, popáleniny 1. a II. stupňa, vredy, pri zápaloch nervov alebo klbov a zápaloch žíl. Môže sa aplikovať buď ako nálev (1 polievková lyžica rezanej drogy na 1/ 4 I vody), alebo vo forme tinktúry, päť až desaťnásobne riedenej vodou. Takto pripraveným lroztokom sa nechá nasiaknuť ľanová alebo bavlnená látka, zľahka sa priloží na posti,hnuté miesto a upevní sa nepremokavým materiálom. Obväz sa vymieň,a každú pol hodinu počas dvoch hodín a nechá sa pôsobiť 2 až r3-krát za deň. Celý postup, liečby sa značne zjednoduší nahradením týchto u nás ťažko dostupných prípravkov (nakoľko ide o chránenú rastlinu), bežne priemyselne vyrábanou pastou Alysal a ~asťou . Calovat. Pravda, aj pri vonkajšom upotrebení čerstvej ,alebo sušenej rastliny je nevyhnutná veľká opatrnosť, pretože silné koncentrácie roztoku môžu vyvolať podráždenie pokožky, ,tvorbu pľuzgierov až nekrózu (odumretie) tkan~va. Pri zápaloch sliznice ústnej dutiny a hltanu sa pripravuje lZ arniky roztok na klloktanie, ktorý sa ,osvedčil aj pri chronických kataroch dýchacích ciest. • • • • • • uvádzajú, výťažkom sa dajú dosiahnuť priaznivé výsledky tak v terapii, ako aj 10-15 denným podávaním v období predchá.dzajúcom menštruácii - v profylraxii. Počas celého liečebného obdobia (6 mkov) sa nepozorovali žiadne toxické alebo nežiadúce účinky ani pri aplikácii relatívne vysokých dávok. (Clujul Medical 52, 266, 1979; cit. v Gyógyszerészet 24, 8, 294, 1980) Ľ. Farkaš
Archangelika lekárska (Al'changelica officinalis L. Hoffm.fMoench.) Dvojročná bylina z čeľade mrkvovitých (Daucaceae). Korene rastlín využíva farmaceutický priemysel na prípravu liekov podporujúcich trávenie (pôsobia ako stomachicum). Využíva sa aj v likérnictve na ,;robu likérov a často aj v cukrárstve (listy). J-:-orene obsahujú silicu, ktorej hlavnou súčasťou je d-felandrén, ďalej horčiny, živice, triesloviny, organické kyseliny a cukor. Podobné látky, okrem pektínových látok a tuku, obsahujú aj dozreté plody. Ako droga sa používa koreň (Radix archangelicae), ktorý zaraďujeme do dvoch akostných tried podľa ON 7031 takto: Znak Iné časti materskej rastliny Inak sfarbená droga Cudzie organické prímesi Straty sušením Popol I. II. najviac % 5 la 5 la 2 4 14 14 12 13 Popol nerozpustný v Obsah silice HC! " 4 6 najmenej % 0,3 0,1 Pôd a, p o l o h a a pre dpi o d i n a Archangelika je vlhkomilná rastlina, preto na jej pestovanie sú vhodné strednoť,ažké pôdy, kultivované do hIbky, bohaté na humus, s prístupom spodnej vody. V suchších oblastiach sú vhodné pôdy v blízkosti vodných tokov ,s náplavami v údoliach. Najvhodnejšou predplodinou sú zemiaky a preto arohangeliku pestujeme ,aj vo vyšších oblastiach (do 600 m n. m.). V teplejších polohách u nás možno využiť aj pozemky čiastočne obrátené na sever, aj zatienené. Najvhodnejšie sú hnojené predplodiny s dostatkom živín v pôde. Pestovať archangeliku viac rokov po sebe sa neodporúča, vyžaduje sa 5-6-ročný odstup. Archangelika lekárska je dobrou predplodinou najmä pre obilniny. Príprava pôdy a hnojenie Na jar pred výsadbou sadeníc dávame na pozemok určený pre produkciu koreňa priemyselné hnojivá v množstve 150-200 kg síranu amónneho (polovicu pri jesennej príprave, zvyšok na jar pred sadením), 200 až 300· kg superfosfátu a 200-300 kg 40% draselnej soli na 1 ha. Ak by sme už na jeseň mali vypestované sadenice vhodné pre výsadbu, zapravíme hnojivá, okrem dusíkatého, na jeseň, pričom zavčasu na jar dodávame dusíkaté hnojivá vo forme liadku v množstve 0,1-0,2 . q/ha. Ak sme nemali pozemok po organicky hnojenej predplodine, zaorieme na jeseň pred vysadením dobre uležaný maštaľný hnoj v množstve 300 q/ ha alebo kompost v množstve 100 -:200 q/ha. Na pestovanie sadeníc v poľných podmienkach volíme pozemok s úrodnou, dobre prepracovanou pôdou, s prístupom spodnej vody. Pozemok udržiavame do siatia nezaburinený, aby sa po vyklí99
čení semena mohli mladé rastlinky rýchle vyvinúť. Dosiahneme to opakovaným bránením. Pred výsevom dodávame hnojivá v podobných dávkach ako na produkčnom pozemku. Predpestovanie a výsadba sadeníc Pre produkciu koreňov používame sadenice predpestované na osobitnom pozemku mimo pestovateľskej Plochy v pomere 1/ 10 ,až 1/ 5. Keďže osivo veľmi skoro po zbere stráca klíčivosť, vysievame ho do riadkov o šírke 30 cm s výsevnou normou 10 kg na množiteľský záhon o veľkosti 20 árov. Sadenice z tejto plochy (z vysiateho množstva semena) použijeme na jeseň ,alebo na jar na vysadenie 1 ha produkčnej plochy. Ak semeno vysejeme neskôr a ' do jesene nevyklíči, vzíde až na j,ar a počas zimy nastane stratihkácia osiva. Pre tento spôsob jesenného siatia (od októbra do decembra) znJZU )eme plochu množiteľského záhonu 10 árov, s rovnakou výsevnou normou 100 kg. V tomto prípade zostanú sadenice na záhone až do jesene, keď ich presádzame na p.rod ukčný pozemok. Pretože sadenice vypestované z jarného výsevu majú väčší sklon k tvoreniu bylí ,a kvetov v budúcom pestovateľskom roku, musia byť pred vysadením vytriedené podľa hrúbky koreňa . Na jesenné sadenice vyberáme zdravé korene, hrubé asi 1 cm. Hrubšie ako 1,5 cm pre produkciu koreňov vylučujeme . Korene sa - deníc pred sadením upr.avujeme na jednotnú dl:bku 10 cm. Podobne vylučujeme pred jesenným alebo jarným sadením niektoré hrubé korene Gnad 1,5 cm) predpe~tované v letnom výseve. Na menších plochách vysádzame ručne po jednej rastline do vopred vyznačených sponov, so šírkou riadkov 60 cm a medzi rastlinami 30-45 cm podľ a úrodnosti pôdy. Pre väčšie plochy využívame mechanizovaný spôsob sadenia (maďarským strojom TP 4) do rovnako širokých riadkov a rovnakej hustoty r.astlín. Tento štvorriadkový stroj je kombi100 novaný s rozhrňovacími radlicami a s prihrňovaním sadeníc. Na 1 ba potrebujeme 60 tisíc alebo 40 tisíc sadeníc. o š e t r o van i e p o č a s ve get áCle Množiteľské záhony zbavujeme burín ručnými plečkami alebo okopaním. Produkčné porasty so širším sponom plečkujeme mechanizovane s použitím traktora RS 09. Rastliny, na ktorých sa predčasne v druhom roku vytvárajú byle, odstr-aiíujeme vyrezáva,ním. Ochrana chorobám pro ti škodcom a Pri väčšom výskyte vošiek, ktoré vyciciavajú jemné časti lis,tov, najmä v druhom roku, postrekujeme Fosfotionom 0,,2% - 0,4% alebo Metathionom E-50 s koncentráciou 0,2%. Ak sa zbierajú lLsty, treba pri obidvoch prípravkoch dodržať 14-dennú ochrannú lehotu podľ a pokynov Ministerstva poľnohospodárstva. Pri pestovaní archangeliky na koreň sa vyhýbame pozemkom, na ktorých bol väčší počet drôtovcov. Zbe r Pred vyrezávaním koreiíov (na menších plochách vy,rytím) zrežeme listy nízko pri zemi. Korene vyberáme buď na jeseň (v októbri), alebo na jar (v marci až apríli). Korene vyberáme rýľ om alebo na väčších plochách používame vyorávač zemiakov (typ TEK). Zem z koreňov po uschnutí čiastočne vytriasame, zvyšok vyperieme v čistej vode. Zvyšok listov (mpíkov) odrežeme tesne pri hlave koreňa. Pred sušením koreií rozštvrtíme, aby rýchlejšie uschol. Sušenie Korene SUSlme umelým teplom pri maximálnej teplote 40 De na mriežkach s priepustným dnom, vyrobených z drôteného pletiva alebo redšej tkaniny, Cerstvá hmota koreňov zosýcha v pome-
re 4 až 5:1. Suché korene majú typickú korenistú vôňu. Pred zvlhnutím ich chránime uskladnením v papierových vreciach. Po usušení odosielame hneď do nákupne. Výnosy Z 1 ha zberáme 80-100 q čerstvých koreňov a po ich spracovaní 16-20 q (niekedy až 25 q ha) suchej drogy. Redakcia -eDr. PhMr. S. PRIEHRADNý, cSc.: Rastlinné látky fivotné prostredie . , upravuJuce Pri rastlinných činiteľ och, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe životného prostredia, popri spoločenstvách, monokultúrach, alebo inak účdovo využív;aných tfaS ti in ách, pozornosť sa obracia aj ,na špecifické obsahové látky rastlín, najmä v ich plodotvorných orgánoch a listoch. Tieto prirodzené chemické Htky, ktoré sa fyziologicky hodnotia ako prchavé sekundárne metabolity rastlín, uvoľňujú sa do prostredia á samy sa stávaj"ú aktívnym ekologickým činiteľ om. Hojne sa vyskytujú v aromatických liečivých rastlinách, bohatých na siLice a živičné látky, ale aj v iných bylinných rastlinách a drevinách. Pôsobia na okolie svojich producentov, na iné rastlinné aj živočíšne, nižsie i vyssle organizmy. Zapríčiňujú rôzne koakcie - vzájomné väzby medzi rôznymi živými zložkami prírodného ekosystému. Chovajú sa ako fytogénne mlkro biocídy (fytoncídy) - rastlinné látky vyznačujúce sa úč1nkom proti hubám, baktériám a lnym mikroorganizmom, ale aj ako kolíny, majúce účinok na vyššie rastlinstvo, alebo zoocídy, nlClace škodlivý hmyz, prípadne ako ďalšie allelopaticky účinné látky. Pôsobia na okolitú atmosféru. Zvyšujú hygienicko-asanačnú funkciu istých druhov rastHn, čím ich uprednostňujú pre výberové využívanie na zlepšovanie podmienok životného prostredia človeka. Okolo každej rastliny, v oblasti koreňov aj nadzemnej časti, vytvára sa zóna chemicky heterogénnych, biologicky aktívnych látok, ktoré sú jej metabolickými produktami. Casť týchto látok priamo ovplyvňuje susednú rastlinu, prípadne aj okoInú mikrofaunu, časť nepriamo cez heterotrofné .organizmy. Zvyšok sa vymýva do pôdy, rozkladá sa, 101
alebo uniká do ovzdušia. Nás budú zaujímať predovšetkým tieto straty do ovzdušia vo forme plynov alebo pár, ktoré sa stávajú ekologicky významným činiteľ om často pre široké okolie. Ich rozmer na vysokoúčinné látky nie je zanedbateľný. Tyson a spolupracovníci (i974) napríklad zistili, že v apríli 1 km2 porastu Salvia mellí/era Greene vylúči do ovzdušia za jeden deň 3,1 kg terpénov. U nás Dykyjová (1967) zo zhodnotenia údajov vo svetovom meradle uvádz"a, že produkcia prchavých lártok rastlinami predstavuje asi 0,4-0,8 % z celkovej ročnej produkcie biomasy. Stavba a vlastnosti týchto látok predurčujú ich chemické (väčšinou špecifickejšie) a fyzikálne (menej špecifické) účinky. Obidva však pôsobia súčasne a môžu sa podporovať, prípadne doplňať. Z ekologického hľadiska je veľmi dôležitý predovšetkým ionizačný účinok. Prchavé látky sa spolu s ďalšími fyzikMnymi činiteľmi, ako je napríklad elektrické pole zeme, elektrioké výboje pri búrkach, dážď a pod., stávajú významným činiteľ om elektrického stavu prostredia. Význam ozonizácie vzduchu prchavými frakciami rastlín stúpa i tým, že ju spôsobujú už veľmi nízke koncentrácie týchto látok. Prchavé metabolity rastlín pôsobia na rôzne živé organizmy, ale aj na fyziologické procesy iných druhov vyšších rastlín. Zistilo sa, že pary éterických olejov vo vzduchu vplývali na zvýšenie elektrického odporu kutikuly, na zmenu priepustnosti plazmy a bunkových blán, na výdaj vody. Pary rterpénov brzdili delenie a predlžovací rast buniek a v konečnom výsledku podmienili aj zmeny anatómie semenáčikov rastlín; podľ a hustoty prejavili kladný, alebo záporný účinok na fotosyntézu drevín. Fenton a spolupracovníci (1976) pozorovali vplyv izoprénových alkoholov na výmenu kyslíka izolovaných chloroplas'tov. MiiHer a spolupracovníci (1969) uvádzajú, že zmes prchavých terpénov rastlinného pôvodu alebo samého prepará:tu cineo,lu (ako najúčinnejšej zlo~ky) znižovali pohlcovanie kyslíka mitochondriami (bunkovými 102 organeimi). Plhák aUrbánková (1969) sledovaH vplyv prchavých látok na dýchanie, rast a tvorbu sušiny rastlín. Podľ a Miillera a Morala (1966) prchavé látky adsorbované pôdou potláčali klíčenie a ďalší rast pokusných r.astlín až dva mesiace. Tieto výsledky sú súčasne priamym dôkazom chemického (metabolického) účinku prchavých látok, mimo sprostredkujúcej fázy vzdušného prostredia. Nemožno totiž uprieť, že účinky prchavých látok vo vzduchu na rastlinu môžu sa čiastočne pripísať aj ich nepriamemu, fyzikálnemu pôsobeniu. Sama ionizácia vzduchu vedie často k podobným fyziologickým prejavom na rastlinách, aké sa pozorova1i pri prímesi éterických látok vo vzduchu. Lačok (1978) skúmal éterické extrakty z pupeňov a odvary z listov 'topoľa ddtovitého. Zistil zbrzdenie klíčenia semien niektorých rastlín, ako aj rastu mikmorganizmov (Bacillus subtilis, Ustilago maydis). Chemický, antimikmbiálny účinok prchavých metabolitov rastlín sa potvrdil mnohými prácami. U nás Peterková (1978) študovala fytonddnu aktivitu drevín vo vzťahu k ukazovateľom mikrobiálneho znečistenia ovzdušia. Zeleň upravuje fyzikálne vlastnosti prostredia predovšetkým znižovaním obsahu pev,ných častíc v oVZJduší, absorpciou plynných exhalátov, vplyvom na mikroklímu a pod., ale pôsobí ,aj na mikroflóru ovzdušia prostredníctvom bakteriddnych účinkov prchavých látok. Z použitých 22 druhov listnatých a ihličnatých drevín sa viaceré ukázali pozoruhodne účinné proti testovacím mikroorganizmom (Escherichia coli, Staphylococcus albus a aureus). Ako fytonddy vysoko sa vyhodnotili prchavé látky listov topoľa kanadského, brezy bradavičnatej, čremchy strapcovitej, orgovánu obyčajného, dráča (Berberis thunbergii) a ďalších. Aj tu, pravda, môžeme pripomenúť, že fytonddny účinok prchavých látok mohol sa zosilňovať aj ich vplyvom na zvýšenie ionizácie vzduchu. Tento činiteľ sám má protibakteriálny účinok, ako ho najnovšie opísali napr. Kreuger a spolupracovníci (1975). Spomenuté poznatky, ktoré
sú dnes už hojné, majú význam pri výbere vhodného zloženia drevín . pre vegetačné úpravy rôzneho typu, ako sú hygienioké pásma s izolačnou a ochrannou zeleňou, sústava zelených plôch s rekreačnou funkciou a pod. Fytoncídnymi vlastnosťami dobre známy topoľ balzamový sa dobre uplatní v prímestských lesoch, v záhradách nemooníc a sanatórií, v mestských sadoch, uliciach a pod. Nehovoríme tu vyslovene o našich liečivých rastlinách. Podobné prchavé látky, ako majú mnohé z nich, vidíme aj v rade iných zástupcov rastlinnej ríše. Aj tu sú mvnako užit.očné - zlepšovaním hygieny životného prostredia prispievajú k zdraviu človeka. Dnes nie sme však ďaleko ani od uznania priameho liečivého potenciálu fytoncídnych drevín. Tmelová živica - propolis, ktorú včely používajú na vytvorenie vhodného prostredia, je zložená najmä zo živíc topor ov, briez, dubov, divých gaštanov, ihličnatých stromov a pod. V technickej praxi sa propolis osvedčil ako antibakteriátny konzervačný prostriedok dreva. Treba však dodať, že sa prejavil záujem aj o preskúšenie prfpravkov z propoJisu na klinikách v rôznych štátoch ,a dá sa očakávať ich širšie využitie v humánnom a veterinárnom lekárstve. Niektoré rastliny svojimi látkami ničia alebo odpudzujú nepríjemný hmyz. Sú to opäť rastliny s väčším obsahom prchavých terpénových látok. Podľa Tokina (1974) fytoncídy čremchy usmrcujú muchu domácu, komárov, mušky a ovady. Hmyz ničia eukalypty (E. cinerea, E. globulus), citróny, mandarínky, ihličie jedle bielej, listy tuje, brečtana obecného, gaštana konského a i. Rozrezaný cesnak ničí samičky komárov (Novák 1978). Olej z borievky odpudzuje komáre a muchy. Jacobson (1975) uvádza, že napríklad rumančekový ,kvet v prášku, palina, chren, cibuľa, eukalyptový olej a ihličie z jedle ,ničia larvy kliešťov. Taylor a Vickery (1974) zistili, že citrónový olej je veľmi účinný dotykový jed na ničenie dvojkrídlového hmyzu, ako muchy domácej, komárov, švábovai. Pomleté jarabinové .listy usmrcujú muchy a mmvce. vývoj poznatkov v tejto oblasti je veľmi zaujímavý z hľadiska podnetov pre koncepciu metód integrálnej ochrany životného prostredia. Prchavé metaboIity rastlín pôsobia aj na vyššie živočíchy a člove1m. Pozoroval sa vplyv na respiračné pochody v organizme, na cievny systém a i. Tieto vlastnosti producentov prchavých látok môžu sa stále cielenejšie využívať napríklad na výstavbu nových liečebných zariadení v prírodnom prostredí. Výsledky z oblasti pôsobenia prchavých látok rastlín by mohli byť základom pre určovanie potreby zelene a jej druhového zloženia s prizeraním na ochranu a tvorbu životného prostredia s jeho optimálnymi hygienickými parametrami. (Voľne spracované podľa materiálov sympózia "Výskum a využitie fytoncídov a iných ekologicky účinných látok", Nitra 1978) ............................................................ Rastlinný prostaglandín Prostaglandín je látka hormonál:~ej povahy, ború obj!avil a izoloval z prostaty mužov von Euler. Má schopnosť znižovať krvný .tlak a podporuje črevnú činnosť. V extrakte z cibule (AUium cepa 1.) objavili dvaja americkí vedci rovnakú látku - prostaglandín A 1. I keď medicínsky nie je dokázané, že konzumenti cibule majú nižší krvný tlak ako ostatní, v experimente na krysách injekčne aplikovaný rastlinný prostaglandín v dávke 1 mg znižoval krvný tlak veľ mi zreteľ ne. (Osterreichische Apotheker-Zeitung 34, 7, 123, 1980) Ľ. Farkaš .103
RNDr. P. ELIAS, CSc., RNDr. K. GOLlASOVA, CSc. Durman obyčajný Medzi našimi liečivými rastlinami nájdeme vyše 50 druhov, ktoré výstražne označujeme ako jedovaté. Obsahujú látky, ktoré sú pre človeka škodlivé, spôsobujú otravy i smrť, avšak v malých dávkach pôsobia liečivo. Sú to napríklad kanvalinka voňavá (Convallaria majalis), jesienka obyčajná (Colchicum autumnale), ľuľkovec zlomooný ,( Atropa belladonna) atď. MedZli tieto jedovaté liečivé rastliny patrí aj durman obyčajný. Rod durman - Datura L. - prutrí do čeľ ade ľ uľkovitých (Solanaceae, lilkovité) a to do s,kupiny Daturae. Pre zástupoov tejto čeľade je význačné bohatstvo alkaloidov pyrralavých, pyridínových, najmä za skupiny nikotínu, a tropánových (derivátov tropínu); niektoré obsahujú charakteristické glykoalkaloidy, I!lapríklad solanín, tamadn, demissín ai. Sú rozšírené po celej súši s výnimkou arktických pásiem. Je zaujímavé, že nie sú zastúpené vodnými typmi. Rod Datura L. má 25 dmhov, ktoré sa vyskytujú najmä v trópoch. Profesor ]. Dostál uvádza pre Če~koslovensko 5 druhov, Vliaceré z nich sa však u nás našli iba mz. Jediným udomácneným dmhom v našej republike je durman obyčajný (D. stramonium L.). V kuLtúre sa miestami pestuje D. innoxia, v minulosti aj D. arborea L. V okolí Prahy a Brna 'sa zistil durman metel - D. metel L., pôvodom z tropickej Ameriky. Na rumovisku v Pllahe-Karlíne jediný raz našE durman dubolLstý - D. quercifotia Humb.-Bonpl ., pôvodom z Mexika. Ďalšie uvádzané druhy sa dnes považujú iba za variety D. stramonium L. 104 Durman obyčajný - durman obecný, starší názov d . panenská okurka (Datura stramonium L.) je jednoročná jedovatá bylina. Charakteristický vzhľad jej dáva vzpriamená, vidlioovito rozkonárená (30)-60-1,20-(170) cm vysoká, rozložitá holá byď a dlhostopkaté striedavé listy, ktoré sú vajcovité až elipsovité, na báze tklinovi,té až srdcavité, na vrchole konoisté a na okraji vykrajovano zúbkovité až laločnaté. Veľmi charakteristické sú aj veľké biele kvety, ktoré vyrastajú jednotlivo v miestach rozkonárení bylí alebo na kanci konárLkav. Majú krátke stapky, trúbkavitý (rúrkavitý), päťzubý a päťhranný zelený kalich a lievikovitú, 5-W cm dlhú, päťcípu, čisto bielu, prípadne viac-menej bledomadrú karunu. Padabne aj plod je pre túta rastlinu veľ mi typický: je ta hustOl tŕnitá, zriedkavo hladká, veľká asi aka orech, mnohosemenná štvarchlapňová tobolka. Semená sú jedovaté. Kvitne od júna do augusta resp. septembra. Murín a Feráková zistilli pre sLovenské populácie počet chromozómov 2n = 24. Durman .obyčajný má štyri variety, ktoré sa líšia farbou kvetov (biele alebo fial.ové) a pladmi (tŕnité alebo hladké). S. Daner-t (Pharmazie 9, 1954, 'st·r. 349 -363) hodnotí variabilitu tohto druhu wkto: 1. D: stramonium L. var. stramonium Sy,n.: D. wallichii Dun. Stonka zelená, kvety biele, plody tŕnité 2. D. stramonium L. var. tatula (L.) Torr. Syn.: D. tatula L.
~ O (.]l 36 37 38 39 40 ("'\. __ ~_.""" ,r / !! r,..1 _~ t.r...... r / "-ť-t 71 ~ ,( V --;; . i. ~ ,,--~ . ~O 'J:; 40 Obr. 1. Mapa rozšírenia durrnana obyčajného (Datura stramonium L.) na Slovensku
Obr. 2. Durman obyčajný. Pohľad na časť rastliny s kvetom D. stramonium L. var. chalybea Koch D. praecox Godr. Stonka, lisrtová čepeľ ižilnatina fialovo sfarbené, kvety bledofialové, plody tŕnité 3. D. stramonium L. var. inennis (Jacq.) Timm. Syn.: D. inermis Jacq. D. laevis L. f. D. bertolonii Pariat Stonky zelené, kvety biele, pJody hladké 4. D. stramonium L. var. godronii Danert Syn. : D. tatula L. var. inermis Timm. D. tatula inermis Godr. Stonka, čepeľ a žilinatina listov fialovo sfarbené, kvety bledofialové, plody tŕnité. V Ceskoslovensku sa najčastejšie vy- . skytuje D. stramonium var. stramonium. Ostatné variety sa vyskytujú zriedkavo, až vzácne. Aj na rumoviskách v okolí 106 Prahy, Brna, Bratislavy a inde sa ZIstIli jedince D. stramonium var. tatula. ]. Dostál (1950) ich uvádza ako samostatný druh D. tatula L. Durman obyčajný nie je v Európe pôvodný, ale jeho výskyt považujeme za adventívny. Pochádza z teplejších oblastí, avšak názory na jeho pôv;od sa rozchádzajú. Niektorí predpokladajú, že pochádza z východného Stredomoria, Orientu, južných obLastí Kaspického a Cierneho finra, južných častí Sovietskeho zväzu atď. Podľa iných autorov je durman obyčajný rastlinou amerického pôvodu, presnejšie jeho domovinou je boreosubtropická Amerika. V Európe je neofytom, t. j. rastlinou zavlečenou po roku 1500. Pravdepodobne v druhej polovici 16. storočia (alebo v 17. storočí?) sa dostala do Spanielska a odtiaľ sa rozšírila prostredníctvom európskych botanických záhrad. Z nich potom "ušla" a zdomácnela. V Nemecku sa po prvý raz uvádza z roku 1584 alko záhradná rastlina a jej
Obr. 3. Durman obyčajný. Detailný pohľad na kvet zdomácňovanie sa začína asi okolo roku 1700. Ako liečivá rastlina sa stal durman známy až v roku 1762, keď Stärk publikoval svoje poznatky o tejto rastline. Pestovaním a splaňovaním sa tak rozšíri:la, že sa dnes vyskytuje takmer po celej Európe, okrem jej najsevernejších častí, v Azii a Severnej Amerike, takže v dnešnej dobe má cirkumpolárne rozšírenie v temperáJtnej zóne. Inými slovami, považuje sa za kozm-opolitu miernej a teplej zóny. Ako liečivá ra:stl<iua sa pestuje v mnohých krajinách, napríklad v Rakúsku, Nemecku, Francúzsku, Maďarsku, Rumunsku, Ceskoslovensku a v Sovietskom zväze. Pretože sa durman v Európe vyskytuje až od stredoveku, nebol v staroveku známy. Všetky údaje vzťahujúce sa ku gréckemu strychnos manikos nepatria teda durmanu obyčajnému. Celá záležitosť nie je však celkom jasná. Niektoré aroheologické nálezy ukazujú, že aj durman obyčajný by mohol byť európskym archeofytom, a to zď aleka nie stredovekým. Durman obyčajný sa podľa]. Dostála (1950) u nás vyskytuje "na pustých místech, rumištích, úhorech a v blízkosti obydlí od nížiny do podhUtí, v celém státe dosti hojne." Jeho rozšírenie na Slovensku sme znázornili na mape. Údaje o lokaHtách sme získali jednak z dokumentačného materiálu Oddelenia systematiky rasdín ÚEBE SAV v Bratislave, jednak z herbárových položiek a z vlastných zápisov a zberov. Keďže ide o nestálu udomácnenú rastlinu, uvedená mapka neobsahuje všetky existujúce lokality tohto druhu na Slovensku. Úalší floristický výskum prinesie zaiste nové údaje. Na Slovensku je durman obyčajný rozšírený roztrúsene na ruderálnych miestach v celej panónskej oblasti s ojedinelými lokalitami v karpatskej oblasti. Najviac zaznamenaných lokalít je v južnej časti Podunajskej nížiny: okolie dolného toku rieky Nitry, Hrona a Ipľa, ďalej v oblasti Bratislavy, širokého okolia Trnavy, Nového Mesta nad Váhom a Prievidze. V Ipeľ sko-rimavskej brázde sú 107
Obr. 4. Kvitnúca rastlina durmana obyčajného údaje hlavne z oblasti Lučenca, Fiľ akova a Rimavskej Soboty, v Slovenskom krase z okolia Turne nad Bodv,ou a zo Zádielskej do.liny. NiekoJko údajov je v Záhorskej nížine v okolí P,laveckého Stvrtku, na úpätí Malých Karpát, ďalej na východnom ,slovensku v okolí Košíc a v ju~nei časti Poti ~kej nížiny. V karpatskej oblasti je ojedinelý v dolinách pod Javorj,nou v Bielych ~arpatoch , v Pohronskom Inovci, Vrtáčniku, v Slovenskomraji (široké okolie Spišskej Novej Vsi), v Strednom Podhornádí, vo Veľkej Fatre a v J,avomíkoch. Rastie od nížin do podhorského stupňa. Maximá<lna výška výskytu na Slovensku je zaznamenaná z vrchu Bankov pri Košiciach: 400 m n. m. V iných kr.ajj,nách však vystupuje oveľa vyššie. Napríklad z Walli s jej výs,kyt uvádzajú z výšky 1260 m n. m. Durman obyčajný je nitrofiI ná, ruderálna a segetálna rastlina. Rastie najmä na ruderálnych mie9tach, okmjoch ciest a poU, na smetiskách a hnojiskách, na J08 poliach, pasienkoch, rumoviskách, nádražiach, brehoch riek, haldách, vo vinohradoch a v záhradách. Vyhovujú mu obnažené, neuľahnuté, kypré pôdy, vrátane navážok zeminy a obrábaných polí. Nájdeme ho všade tam, kde je dostatok potrebného du síka. Na ruderálnych stanovištiach rastie v jednoročných nitrofilných spoločenstvách zväzu Sisymbrion officinalis Tx., Lohmeyer et Presing 1950. Vyskytuje sa jednotlivo na navážkach zeminy v okolí stavenísk, na nových sídli'skách, na obnažených pôdach v blízkosti výstavby ciest a pod., v spoločenstvách mrlíka tuhého (asociácia Chenopodietum stricti OberdO/fer 1957 J. Niekedy vytvára v týchto fy.tocenózach faciálne porasty, ktoré nemecký botanik E. Oberdorfer odlíšil ako subasociáciu Ch. s. daturetosum. Vyskytuje sa na západnom Slovensku, napríklad aj v okolí výskumnej plochy MBP v Bábe pri Ni,tre. Na obnaženýcn pôdach sme ho zistili aj v porastoch asociácií Jvaetum xanthiifolie Fijalkow-
Obr. 5. Durman obyčajný v poraste rumoviskových .rastlín skí 1967, Sisymbrietum sophiae Kreb 1935 a i. Vyskytuje sa však na substrátoch oveľ a bohatších na živiny. Zaznamenali sme ho aj na vysýchajúcich saturačných kaloch (tzv. :kalové polia) pr i cukrovare v Trnave, kde rástol v porastoch asociácie Echinochloo - Polygonetum Zapathifoll Soó et Csuros 1937. Druhým, a zrejme pôv.odnejším typom ruderálnych stanovíšť durrnana obyčajného sú plochy v blízkos.ti kurínov, dedinské dvory a námestíčka, okolia hnojísk a močovkových jám, v poslednom čase aj smetísk a výbehy ošípaných v objektoch poľnohospodárskych podnikov, teda stanovišti.a silne znečistené amoniakálnym dusíkom (močovka, hnojovka, kuchynský odpad, výbly a trus domácich a hospodárskych zvierat). Na takýchto miestach rastie durman spolu so slezom nenápadným ( MaZva negZecta), žihľ·avou malou (Vrtica urens), mrlíkom dedinským (Chenopodium urbicum) .a inými nitrofilnými druhmi. Tieto a podobné porasty sa dnes zaraďujú do saVšetky foto dr. P. Eliáš mostatného zväzu Malvion .neglectae (Gutte 1972), Hejný 197.8. Ide o aSOCl3ciu Daturo-MaZvetum negZectae Lohmeyer 1950, ktorú uvádza Eliáš (1979) z Trnavy a kctorá sa vyskytuje ,na starých majeroch na juhozápadnom Slovensku, dnes už čoraz zriedkavejšie. Príkladom týchto si-lne nitrofilných fytocenóz môže byť nasledujúci zápis, ktorý sa zaznamenal v Ratnovciach pri Piešťanoch. Tam v objekte JRD, vo výbehu ošípaných, rástli na ploche 4X4 m tieto druhy rastlín (pokryvnosť 80 %): Datura stramonium 4, Poa annua 1, Capsella bursa-pastoris 1, Arctium minus 1.2, MaZva negZecta +, Chenopodium urbicum +, Anagallis arvensis +, TrifoZium repens+, Lepidium ruderaZe +, Tripleurospermum inodomm +, Lolium perenne +, T hlaspi arvense +, Chenopodium glaucum r-+, Amaranthus retroflexus 1'-+, Stellaria media r, Plantago major r, Polygonum avieulare r, Stachys annua r, Echninochloa crus-galli r, Sinapis 108
arvensis r, Amaranthus lividus r, Raphanus raphanistrum r (zapísal P. Eliáš). Durman obyčajný sa vyskytuje aj ako burina na poliach, v záhradách a vo vinohradoch, predovšetkým však v okopaninových kultúrach (kukurica, zemiaky, cukrová repa, zelenina, vinohrady). Najmä na poliach hnojených maštaľným hnojom, ale aj dusíkatými minerálnymi hnojivami, je častý. Niekedy sa premnožuje na okrajoch takýchto polí a na medziach. Vyskytuje sa na pôdach hlinitých aj piesočnatých. Zúčastňuje sa na tvorbe floristickej štruktúry, predovšetkým teplomilných burinových spoločenstiev z radov Polygono-Chenopodietalia ]. Tx. 1961 a Eragrostietalia ]. Tx. 1961 emo Soó 1968. Prvý z autorov ho zapísal v porastoch zväzu Panico-Setarion (asociácia Setario-Galinsogetum, EchinochlooSetarietum glaucae), prevažne na hlinitých pôdach, a zväzu Tribulo-Eragrostioll Soó et Timár 1957 (asociácie DigitarioPortulacetum, Hibisco-Eragrostietum a Tribulo-Tragetum racemosi), na piesočnatých a hlinito-piesočnatých pôdach južného a juhozápadného Slovenska. Obvykle sa vyskytuje iba v malom poote jedincov, takže nie je obťažnou burinou. Okrem toho sa ľahko ničí herbicídmi. Konečne, durman sa u nás vyskytuje na porušených trávnikoch, obnažených a "zraňovaných" pôdach pasienkov, najskôr v blízkosti ľudských obydlí. Lokálne populácie durmana obyčajného na Slovensku sú málopočetné a preto je jeho zber z prírodných zdrojov málo efektívny. Oveľa výhodnejšie je durman pestovať v kultúre, kde sa mu dobre darí. Polyploidizáciou a krížením sa vypestovali amfidiploidné jedince, ktoré sú oveľa bohatšie na účinné látky (alkaloidy) ako divmastúce rastliny. Zdrojom dmgy sú listy a semená. Listy sa zbierajú z kvitnúcich rastlín, celé, úplne vyvinuté a zdravé. Semená sa zbierajú krátko pred úplným dozretím, v septembri a v októbri, keď sa tobolky 110 začínajú otvárať. Listová droga (Folium stramonii) má slabo omamujúci pach a horkastú a slanú chuť. Pozor! Je jedovatá a preto sa nesmie ochutnávať: Obsahuje 0,2 až '0,5 % alkaloidov. Sú to hlavne ľavotočivý hyoscyamín a jeho inaktívny izomér. atropín, a stopy 1-skopolamínu. Najviac alkaloidov obsahuje žilnatina a stopky. V mladších rastlinách je iba skopolamín, hyoscyamín začína prevládať až v čase kvetu. Okrem alkaloidov obsahuje droga aj 4-7 % trieslovín. Semenná droga (Semen stramonii) sa získava po usušení <toboliek vyklepávaním alebo výmlatom a dosušením. Je takmer bez pachu, avšak po rozotretí odporne zapácha a má olejnatú, horkú chuť. Pozor! Je tiež jedovatá. Obsahuje 0,3-0,5 % alkaloidov (hojne 1-hyoscyamínu a málo skopolamínu), 15-25 % oleja, kyselinu jablčnú a 1~2 % tr.ieslovín. S dozrievaním semien pribúda alkaloidov. Suché dni, vysoké teploty a dlhé slnečné ožiarovanie. zmenšujú obsah účinných látok v droge. Uvádza sa, že durman obsahuje z alkaloidovaj skopín, skopolín a apoatropín, stopy silice, derivát kumarínu-umbeliferón a veľa dusičnanu draselného. Koreň obsahuje aj iné alkaloidy (tiež deriváty tropánu, napr. meteloidín, tigliolylmeteloidín a iné). Obidve drogy sú veľmi chúlostivé. Uchovávajú sa v tme a musia sa neustále kontrolovať, či nevlhnú a neplesnivejú. Slúžia najmä na izoláciu alkaloidov (atropínu) a ako antiastmaÚkum. Ich použitie však patrí výlučne do rúk lekára. V minulosti sa u nás vyrábali antiastmatické cigarety, prípadne obsahové látky sa upravovali do sprayov. Dym z 1,25 g listov obsahuje asi 0,3-0,5 mg atropínu, ktorý sa najviac zúčastňuje na terapeutickom pôsobení. Oveľ a častejšie sa rastlina používa v homeopatii . V ľudovom liečiteľstve je akákoľvek liečebná manipulácia s touto rastlinou prísne zakázaná.
RNDr. L. JAHODAR Jedovatost rodu Dieffenbachia Nekoteré tropické wstliny - Dieffenbachia, Philodendron, Zantedeschia pestované u nás v domácnostech jako okrasné rostliny, mohou zpusobit intoxikaci domácích zvíraJt i lidí. Dieffenbachia pieta je označována jako nejtoxičtej ší. Rod Dieffenbachia Schott z čele di Araceae, podčeledi Philodendroideae je charakterizován dus<tým drevnatým s,tonkern, strídavými listy, vejóitými a i'apíka,tými, výrazne žilnatými, škvrnitými, pruhovanými nebo mramorovanými. Plody jsou bobule oranžove červené. Je známo asi tficet druhu pocházejících z tropioké Ameriky. Jako okrasné listem se pestují: D. Bowmanii Carr., D. latimaculata Lind. et Andre, D. pieta (Lodd.) Schott a její variety, D. seguine (L.) Schott s celou radou variet a subvariet (odruda, pododruda), D. imperialis Lind. et Andre, D. leopoldii Bull., D. parla-, torei Lind. et Andre. Dále známe ruzné krížence techto druhu. Mnohé otravy u lidí (predevším detí) zpusobené touto rostlinou jsou príčinou současných zkoumání <toxických složek i mechanismu indukce toxicity, protože do dnešní doby jsou stále ješte obesti'eny mnohými nejasno strni. Bigelow první popsal, že štiplavé v,lastnosti druhu Arum jsou dané určitými látkami, koteré prchají a mizí po zahrátí a sušení. Madaus videl toxicitu techto ros,tlin v obsahu alkaloidu, glykosidu nebo horčiny. Ballnes poukázal na prítomnost rafidu šťavelanu vápenatého, ale jeho množství hodnotí jako ne vetší, nez Je obsaženo v ne~terých bežných zeleninách. Dále zj,istil, že vodný extrakt z D. picta a D. seguine obsahuje méne rtoxinu ve s.rovlllání se šťávou vytlačenou z osy, a že rtato šťáva více dráždí než šťáva z riapíku a Jí,stu. Drach, Maloney a Dore uvažovali o nerozpustném anebo rozpus,tném šťavelanu nebo glykosidických látek. Pohl zjistil prítomnost toxického protei.nu (bílkoviny). V jedné z posledních prací Waltera a Khannaje (1972) autot.i zijstili, že D. seguine, amoena a picta obsahují L-asparagin a proteolytický enzym, v čepeli listu pak prítomnost rafidu šťavelanu 111
vápenatého. Dá1e dospeli k zaveru, že proteo1ytický enzým je odpovedný za leptavý účinek šťávy mstli.ny po predchozím poranení pokožky ,či sliznice ústní dutiny mfidy šťave1a.nu vápenatého. . Nicméne pľipouštejí další faktory, které mohou bľt odpovedné za š>tiplavost. V roce 1975 Nahl1stedt publikoval správu o izo1aci kyanogenního gly1wsidu z Dieffenbachia pieta. Fyziologický účinek této látky neby1 však zatím experimentálne zjišten. Toxicita rostli.n rodu DieHenbachia je popisována takto: svedení, atoky, salivace (slinení) a další 'podobné príznaky po styku rostlinné šťávy s pokožkou nebo sliznicí zažívacího traktu. Je ov1ivnooo žvýkání a po1ykání, jazyk oteče, sliny j,sou pmdukovány v hojném množství a postižený ztrácí schopno~t reči na den až dva. (Proto tuto rosrt!inu nazývají domor,odci z Karibských ostrovu dumb-cane, m1čenlivá rtľtina. ) Brazilští Indiáni žvýkali D. seguine j,ako prostfedek pro mužskou steri1i,tu s účinkem 24-28 hodin; se stejným zámerem používali tuto šťávu ve forme šípového jedu nebo ve ,strave pm své nepráte1e. Madaus a Koch popsali, že skutečne šťáva podaná samcum a samicím krys vyvolala sterilitu u obou. Jiní autori tento účinek popírají. Sox a Barnes podávali vylisovanou šťávu D . piata krysám denne po dva týdny a zaznamenali toxický účinek na celý organisrrÍus a znaoné úbytky na váze - dostavily se príznaky akutní otravy. Tyto príznaky jsou :sJinení, slzotok, útlum dýchání, zpoma1ení dechu, celkový út1um a občasné tonické kreče končící ,smrtí. .Smrt nastala se1háním dechu. Zdá10 by se, že mechanismus toxiokého efektu vysvetlený v práci Waltem a Khannaje je logický a jasný - kdyby?! Kdyby se neobjevila další práce Ladeira, Andradeho 112 a Sawaya, kterí vycházejíc z predchozi teorie hleda1i vzpomínaný proteo1ytický enzym nebo protein ,a do~li k záveru, že toxická látka je ohsažena pouze v precipi<tátu (sedline) osní šťávy (po odstredení). Sťáva by1a zí,skána vy1isováním pod tlakern 70 MPa. Precipitát z této šťávy však neobsahuje žádný dusík (analytickými metodami se j'im ho nepodarilo dokázat), oož je paradoxní a vyIučuje to zcel.a pi'í.tomnost enzymu i proteinu (tím i celou teorii o mechanické aktivaci proteo1yti.ckého enzymu šťavelanem anebo pusobení proteinu na uvo1není hi,staminu jako piičiny zánetlivé reaJkce). Jaké jsou tedy spo1ehlivé údaje o toxicite mdu DieHenbachia? Tyto ro&tliny jsou toxické, ,a to predevším osní šťáva v dávce kolem 1 g na pokusné zví.re behem 24 hodin. Projev toxicity je charakteristický a je popsán výše. Zdaleka to ovšem neznamená, že ostatní rosdinné čásoti j,sou zce1a indiferentní (neúčinné). Mechanismus ,toxicity a vlastní toxin Cy) nej,sou jednozn.ačne určeny a jsou predmetem dalšího výzkumu, do kterého, v ,rámci studentské vedecké a odborné činnosti, jsou zapojeni g·tudenti na Katedre farmaceutické botaniky Farmaceutické fakulty UK v Hradci Králové. První zajímavé výsledky by1y již publikovány na ce10státních studentských vedeckých .1wnferencích z oboru farmacie v letech 1978~1979. Pro doplnení uvádím, že tinktura z D . seguine se uplatňuje i v terapii, homeopatické léčbe frigidity a sexuá1ní impotence. Podobné toxické pmjevy by1y popsány i u dalších zástupcu čeledi Araceae - Arum maculatum, Philodendron imbé a Zantedeschia aethiopica.
RNDr. M. SLANA Origanum vurgare L. (Lamiaceae) Pamajorán obyčajný (hluchavkovité) Pamajorán má drobný drevnatý koreň, hranatú, ochlpenú, rozvetvenú, kolmo vytýčenú lodyhu, vysokú 30-40 cm. Proti sebe sto}ace listy sú malé, oválneho tvaru, plstnaté s bielym nádychom. Vefmi malé kvety sú bielej alebo ružovej farby a vytvárajú krátke klasy, ktoré vychádzajú z úžľ,abia listov na vrcholku a z rozvetvených častí mstHny. Rozdrobená rastlina má silnú aromatickú vôňu. Zbierajú sa listy a kvetné klasy v čase kvitnutia (júl-august). Rastlina pochádza z Azie a do Európy sa dostala aú v 16. storočí z Palestíny. Svojou vôňou a obsahovými látkami sa podobá na mater.Inu dúšku {Thymus vulgaris L., Lamiaceae}. Existuje niekoľko druhov pamajoránu s veľmi podobnými vlastnosťami, napr. Origanum dictamnus L., ktorý pochádza z Kréty a dnes sa pomerne často vyskytuje v južnom Fr.ancúzsku. Z historických prameňov sa dozvedáme, že starogrécki liečitelia používali pamaj.orán pri tíšení boles,ti hlavy. Sťava z pama.joránu, kvapnutá do ucha, odstraňovala bolesti ucha, hluchotu a zvonenie v ušiach. Po kvapnutí do nosa odstraňovala nádchu. P.amajorán ďalej používali pri bolestiach žalúdka, pečene a sleziny. Starovekí bylinkári drogu používali aj ako tonikum a robor,a,ns. Pamajo.ránový olej a masť používali ako masážny prostriedok pri ,liečbe reumatizmu a pri obrne pohybového ústrojenstva. Odvar z pamajoránu, materinej dúšky, šalvie lekárskej {Salvia off. L. - Lamiaceae} a bazalky pravej {Ocinum basilicum L. - Lamiaceae}, os:ladený medom, používali ako antipyretikum. Pamajorán si v dávnej minulosti cenili ako koreninu. Apicius vo svojej kuchárskejkmihe z roku 25 p. n. 1. uvádza zloženie aromatickej soli s obsahom pamajoránu, kuklíku {Geum urbanum L. - Rosaceae}, rasce {Carum carvi L. - Daucaceae}, zeleru {Apium graveolens L. - Daucaceae}, petržlenu .(Petroselinum hortense Hoff. - Daucaceae) a šafranu {Crocus sativum L. - Iridaceae}. Použitie pamajoránu v gast.ronómii je do dnešných čias veľmi časté pri príprave omáčok, mgú a údenín. V súča·snos,ti, napriek svojej niekdajšej obľúbenosti pri liečení mŕtv.ice, závratov, epilepsie, strate pamäti a iných chorobách sa na použitie pamajorá:nu v terapii týchto chorôb zabudlo. Liečivé účinky pamajoránu sú však nesporné. V ľudovom liečiteľ ·stve sa naďalej používa ako ,stomachikum, tonikum, spazmolytikum, karminatívum a ako upokojujúci prostriedok. Vo väčších dávkaoh tLmí s·tavy excitácie a stavy .psychickej nestálosti. Používa sa aj ako anafrodiziakum. Pamajorán sa môže používať v rovnakých indikáciách ako materina dúška a mäta pieporná {Mentha piperita L. - Lamiaceae}. Zvyšuje tonus parasympatika a znižuje tonus sympatika, upravuje teda niektoré stavy neurovegetatívnej dystónie. Pôsobí aj vazodilatačne. Významný je tiež jeho expektoračný .a antitusický účinok. Osvedčil sa aj pri liečení 113
astmy a čierneho kašľa. Ako stomachikum sa môže využívať pri liečbe ochorení tráviaceho traktu vo forme záparu . Príprava záparu : 10-20 g drogy sa preleje s 1000 ml vriacej vody a zápar sa nechá stáť 45 minút. Potom sa precedí cez tkaninu. Odporúčalo sa vypiť 3X denne šálku záparu sladeného cukrom alebo medom, hlavne pri ochorení dýchacích ciest. Pamajoránový kúpeľ : Pre nosné výplachy a kúpele sa preleje 50 g drogy 1000 ml vriacej vody. Po 45 minútach sa ro:otok precedí cez tkaninu. Pamajoránová masť: K 500 g roztopenej bravčovej masti sa púdá na jemno rozdrobený pamajorán v množstve 100 g a nechá sa v roztavenom stave za mierneho tepla 24 h stáť . Potom sa masť precedí cez tkaninu a nechá sa stuhnúť. Pamajoránový olej: K 500 g olivového oleja sa pridá 100 g jemno rozdrobeného pamajoránu. Droga sa nechá na teplom mieste macerovať niekoľko dní (na slnku alebo vo vodnom kúpeli) a potom sa olej precedí cez tkaninu. Okrem pamajoránu sa pridáva aj rozmarín (Rosmal'inum off. L., Lamiaceae), materina dúška a gáfor. Pamajoránová masť a olej sa pOUZlvali pri reumatických bolestiach; masť alebo olej sa vtieral na postihnuté miesto. Pamajorán, v súčasnosti známy skôr ako korenina pri príprave jedál, môže aj v dnešnej dobe, vzhľadom na príslušnosť k čeľ adi hluchav;kovitých, teda čeľ ade, ktorej rastliny sa osvedči li pri liečbe mnohých ochorení, nájsť pri správnom používaní svoju stratenú liečiteľ skú slávu. -eAchillea L. - myší chvost - rebríček Medzi najrozslrenejSle rastliny, ktoré mstú v našich klimatických podmienkach, patria rastliny rodu Achillea L. Sú pomerne nenáročné na pôdu, rastú na rumoviskách a lúkach takmer po celé vegetačné obdobie. Mnohé z nich patria k vyhľadávaným liečivým rastlinám, niektoré sa pre sv;oju dekomtívnosť pestujú ako okrasné druhy. Rod Achillea - myší chv.ost, rebi'íček, je blízkym príbuzným rodu Anthemis (ruman, rmen). U nás rastie asi 13 domácich druhov. Najrozšírenejším druhom je Achillea 114 millefolium L. emend. Piori (myší chvost obyčajný, rebríček obecný). Patrí medzi trváce byliny veľ mi premenlivého vzhľ adu, vy1soká je 20-80 cm. Má výbežkovitý podzemok, listy v obryse kopijovié, krídla hlavnej osi celi ~tvookrajové. Kvety sú biele a lebo ružovkasté. Nažky sú úzkokrídlaté. Je to pôvodne eurosibírsky druh, dnes takmer kozmopolitný, rozšírený od nížin po subalpínske pásmo . Rastie všade pri cestách, na medziach a na suchých lúkach. Kvitne od mája do septembra. Myší chvost patrí k najstarším lieči-
www.shopherba.skRkJQdWJsaXNoZXIy MTYxNjU3OA==