Kôpor voňavý (Anethum graveolens L.)
česky: kopr vonný
anglicky: Dill
nemecky: Garten Dill
rusky: Укроп огородный
Z histórie: dávno známa a používaná zelenina, koreninová a liečivá rastlina. Liečivé účinky kôpru boli opísané v Ebersovom papyruse (asi 1 550 pred n. l.), v ktorom sa odporúča používať pri bolestiach hlavy a na rozširovanie ciev.
Opis: jednoročná, výrazne aromatická rastlina. Stonka je priama, dutá, jemne ryhovaná, holá, v hornej časti rozkonárená, 0,2 – 1,2 m vysoká. Listy sú stopkaté, 3 – 4-krát perovito zložené na niťovité lístky (úkrojky). Dolné listy sú stopkaté, horné sú menšie sediace na pošvách, v obryse podlhovasté. Kvety sú usporiadané do zloženého okolíka, bez obalov a obalčekov. Okolíky sú veľké, s 15 – 30 (50) okolíčkami. Lúče sú v priemere až 80 mm veľké. Kvety sú obojpohlavné, malé. Kalich je nezreteľný. Koruna je sýtožltá, korunné lupienky sú žltkasté, podlhovasté, vrcholom dovnútra stočené, tyčinky vyčnievajú. Kvitnú od júla do septembra. Plod je krídlatá dvojnažka. Semená sú elipsoidné až oválne, ploché, 3 – 5 mm dlhé a 2 – 3 mm široké, žltohnedé a hladké. Majú 5 rebier, z ktorých sú na chrbtovej časti 3 svetlé rebrá a 2 bočné, širšie, ostré, svetlohnedé, tvoriace širší okraj. Sú veľmi ľahké, hmotnosť tisíc semien je 1,2 – 1,6 (2,1). Klíčivosť je 60% a klíčivá schopnosť semien trvá 2 – 3 roky.
Rozšírenie a výskyt: kôpor pochádza z Ázie. K nám sa dostal zo stredomorskej oblasti (Egypt) a z južného Ruska, kde rastie voľne v prírode. Splanený rastie po celej južnej Európe. U nás sa pestuje, zriedkavo splanieva. Vyžaduje pôdy hlinité, priepustné a ľahké, s dostatočnou zásobou živín.
Možnosti získania: z pestovateľských plôch v rôznych odrodách: ´Elefant´, ´Sari´, ´Vierling´, ´Chrestensens Herkules´, ´Gewöhnlicher Körnerdill´, ´Domaća aromatična´. V SR a ČR sa pestujú najviac odrody: ´Pražský jemný´ a ´Hanák´.
Droga: drogou je kôprový plod (Anethi fructus) a usušená kôprová vňať (Anethi herba). Pomer zosušenia plodov 2 : 1, vňate 4 – 5 : 1.
Obsahové látky: nadzemná časť kôpru obsahuje silicu, ktorej býva v čerstvej vňati pred kvitnutím 0,5-1,5 %, v plodoch 2,3 – 4,5 %. Silica obsahuje karvón (40 – 60 %), limonén, felandrén a i. Plody obsahujú asi 20 % oleja, 15 % bielkovín, flavonoid, kumaríny (eskuletín, umbeliferon, skopoletín) a i.
Liečivé vlastnosti a účinnosť: plody napomáhajú tvorbe žalúdočných štiav a na tráviaci trakt účinkujú spazmolyticky a vetropudne (karminatívum). Kôpor pôsobí povzbudzujúco na činnosť žalúdka (stomachikum), čriev (silica pôsobí v črevnom trakte antisepticky) a prsníkových žliaz (laktagogum). Niektoré zložky silice prechádzajú do mlieka a regulujú trávenie dojčiat a súčasne pôsobia upokojujúco (sedatívum).
Použitie: kôprová kvitnúca vňať sa pridáva do nakladaných uhoriek, mliečnych polievok, smotanových prívarkov, dusených jedál, na mäso, do pečiva i na konzervovanie zeleniny. Vydestilovaná silica ma uplatnenie vo viacerých výrobkoch potravinárskeho priemyslu. Z kvetov alebo semien sa pripravuje kôprový ocot. V Škandinávii sa listy aj semená pridávajú do chleba, podávajú so zemiakmi a morskými špecialitami. Vo Francúzsku sa semená pridávajú do koláčov. Na výrobu homeopatík (D1 až D5) sa používa semeno. Kôpor nahrádza rastliny s podobným použitím a s podobnými farmakologickými účinkami (rasca, aníz, fenikel). Kôprová silica sa používa na ochucovanie priemyselne vyrábaných požívatín.
Toxicita: pri dodržaní terapeutickej dávky (1,5 g semena, jednorázovo) sa nezistili škodlivé a vedľajšie účinky.
