Fazuľa záhradná; (Phaseolus vulgaris L.);
česky: fazol obecný;
anglicky: Kidney-Bean;
nemecky: Garten Bohne;
rusky: Фасоль обыкновенная
Opis: jednoročná bylina, popínavá, 1 – 3 m dlhá alebo priama, kríčkovitá, 0,3 – 1,0 m vysoká. Listy sú dlhostopkaté, perovito zložené z okrúhlo vajcovitých lístkov, 50 – 100 mm dlhých a 40 – 60 mm širokých. Kvety sú usporiadané v najviac šesťkvetých strapcoch rôznej farby. Kalich je široko zvončekovitý, dvojpyskový. Koruna je 10 – 18 mm dlhá, rôzne sfarbená (biela, žltkastá, červená, ružová, fialová). Člnok má dvakrát slimákovito stočený. Plod je visiaci podlhovastý, struk, až 0,5 m dlhý, 25 – 30 mm široký, viacsemenný, pukavý.
Rozšírenie a výskyt: pôvodná v tropickej Amerike. U nás iba pestovaná v záhradách, na poliach v mnohých odrodách. Ojedinele môže splanievať.
Možnosti získania: z pestovateľských plôch, kde je pestovaná v dvoch taxónoch: fazuľa obyčajná popínavá (var. vulgaris) a fazuľa obyčajná kríčková (var. nanus).
Droga: usušené oplodie svetlých strukov, označované ako fazuľový plod bez semena – Phaseoli fructus sine seminum (syn.: Phaseoli pericarpium. Pomer zosušenia je 2 : 1.
Obsahové látky: terapeuticky účinným je glukokinín. Nezrelé oplodie obsahuje netoxický alkaloid trigonelín. Zrelé oplodie obsahuje aminokyseliny (arginín, asparagín, tyrozín, leucín, tryptofán), fytosteroly, flavonoidy, cholín, sacharidy, glykozidy, organické kyseliny (k. alantoínová, k. pipekolínová, k. traumatínová), anorganické látky (kyselina kremičitá, draslík, fosfáty, stopové množstvá kobaltu, medi, niklu. Semená ďalej obsahujú sacharidy (do 50 % škrobu, dextrín), bielkoviny (20 – 25 %) a toxický albumín fazín, ktorý sa varením ničí.
Liečivé vlastnosti a účinnosť: kyselina kremičitá a flavonoidy účinkujú močopudne (diuretikum). Za spolupôsobenia ostatných látok dochádza k vylučovaniu odpadových látok a sodíka (metabolikum). Glukokinín znižuje glykémiu – hladinu cukru v krvi (antidiabetikum).
Použitie: v podpornej liečbe cukrovky (diabetes mellitus) na priame užitie záparu v kombinácii s ďalšími liečivými rastlinami. Droga priaznivo podporuje látkovú premenu, preto sa odporúča aj pri reumatizme a niektorých kožných ochoreniach. Pri ekzémoch sa používa prášok zo semena na obklady. V homeopatii sa používajú čerstvé struky, tesne po odkvitnutí.
Toxicita: usušené oplodie nie je toxické. Semená sa nesmú konzumovať čerstvé pre obsah toxalbumínu fazínu, ktorý sa varom denaturuje. Po konzumácii čerstvých semien môžu nastať koliky a ťažké krvácavé stavy.
Text a foto: Ing. Miroslav Habán, PhD.
