Čakanka obyčajná
(Cichorium intybus L.);
česky: čekanka obecná;
anglicky: Chicory, Common chicory;
nemecky: Gemeine Wegwarte, Zichorie;
rusky: Цикорий обыкновенный
Opis: Trváca, 0,3 – 1,3 (1,5) m vysoká bylina. Koreň je žltkasto biely, hrubý, vretenovito kolovitý. Listy usporiadané v prízemnej ružici sú krátko stopkaté, 7 - 30 mm dlhé, 10 – 12 mm široké, obrátene kopijovité, perovito zárezové, na spodnej strane štetinato chlpaté. Listy na byli sú sediace, poloobjímavé, podlhovasté až kopijovité. Stonka je priama, okrúhla až hranatá, v hornej polovici rozkonárená. Úbory sú bočné, vyrastajú z pazúch listov; vrcholové sedia na krátkej zhrubnutej stopke. Všetky kvety sú jazykovité, najčastejšie bledomodrej, zriedkavo ružovej alebo bielej farby; kvitnú v júni až októbri, sú medonosné. Priemer kvetného lôžka je 30 – 40 mm. Zákrov je dvojradový, zložený z 8 kopijovitých vonkajších a 5 vnútorných listeňov. Plod je bledohnedá nažka, 2 – 3 mm dlhá, nezreteľne hranatá, na vrchu s malými štetinkami. V pletivách rastliny sú mliečnice, z ktorých po mechanickom porušení vyteká mliekovitá šťava.
Rozšírenie a výskyt: subatlanticko-boreálno-euroázijský hemikryptofyt, rozšírený v mediteránnej až boreálnej oblasti Európy a Ázie. U nás najčastejšie rozšírený na vlhkých, v lete vysychavých, humóznych pôdach, na pasienkoch, pozdĺž ciest, na ruderálnych miestach ako hojne rastúca burina.
Možnosti získania: zberom z prírody alebo z pestovateľských plôch v záhradkách.
Droga: usušený čakankový koreň – Cichorii radix (podľa SFK 1). Pomer zosušenia je 5 : 1. V terapii sa môže použiť čakanková vňať – Cichorii herba, pomer zosušenia 4 : 1; zriedkavo čakankový kvet – Cichorii flos zosychajúci v pomere 5 – 6 : 1.
Obsahové látky: polysacharid – fruktózan inulín (45 – 50 %), glykozidické horčiny, triesloviny, cholín, arginín, minerálne látky. Šťava obsahuje terpénové horčiny (laktucín, laktukopikrín), triterpénové deriváty (a-laktucerol, b-laktucerol), gumu, organické kyseliny (stearová, octová), šťavelan draselný, manitol a i. Listy a vňať obsahujú kumarínový glykozid cichorín, kyselinu cichóriovú, minerálne látky a i.
Liečivé vlastnosti a účinnosť: horké látky (amárum) zlepšujú chuť do jedenia (stomachikum) a povzbudzujú činnosť tráviacich orgánov, vylučovanie tráviacich štiav (metabolikum) a žlče (choleretikum). Komplex účinných látok v koreni pôsobí mierne močopudne (diuretikum).
Použitie: odvar z koreňovej drogy (2 g na 200 ml vody) sa užíva 2 – 3-krát denne na podporenie chuti do jedenia a pri chronických ochoreniach žlčníka a pečene. V ľudovom liečiteľstve sa koreň používa pri cukrovke, na trávenie, pri zápche. Zvonka sa vo forme obkladov používa na bolestivé zápaly, ekzémy a vredovité ochorenia. Čakankový odvar pomáha pri funkčnej zápche, častej pri zmenách pobytu (tzv. cestovná zápcha). Šťava z koreňa, zľahka vtieraná do vlasovej pokožky, podporuje rast vlasov. Mladé, čerstvé korene čakanky je možné použiť v homeopatii, tiež v gastronómii na prípravu omáčok. Kvetová droga sa používa vo forme záparu na vypláchnutie očí pri zápalových ochoreniach.
Na ornej pôde sa pestuje čakanka obyčajná siata (Cichorium intybus subsp. sativum) s buľvovito zhrubnutým, dužinatým koreňom, z ktorého sa vyrába náhrada kávy (cigória). Na obrázku je nadzemná časť čakanky obyčajnej siatej. V roku 2007 sa najviac pestovala v Číne, USA a Španielsku. Celková svetová produkcia bola 23,5 mil. ton. Ako listová zelenina sa pestuje čakanka štrbáková (Cichorium endivia L.), známa ako endívia.
Toxicita: Pri dodržaní terapeutickej dávky neboli spozorované vedľajšie škodlivé účinky. V niektorých prípadoch sa môžu u citlivejších ľudí vyskytnúť podráždenie kože – dermatitída. V kombinácii s liekmi na srdce boli spozorované interakcie prejavujúce sa zvýšením srdcovej činnosti a zrýchlením srdcového tepu.
Text a foto: Ing. Miroslav Habán, PhD.
