Pľuzgierka islandská
(Cetraria islandica /L./ Ach.);
česky: pukléřka islandská;
anglicky: Icelandic Lichen;
nemecky: Isländisches Moos;
rusky: Islandskij moch
Opis: lišajník s lupeňovito kríčkovitou, bohato rozkonárenou sivozelenou až zelenohnedou stielkou. Jednotlivé segmenty stielky sú na okrajoch zúbkovito brvité, v hornej časti červeno škvrnité, na ostatných častiach stielky svetlejšie, prehĺbené škvrny, nepravidelne roztrúsené. Dosahuje výšku 50 – 100 mm. Mladé jedince sú mäkké, špongiovité; staršie sú tvrdé a lámavé. Na kôre ihličnatých stromov v lese rastie hojnejšie sa vyskytujúca pľuzgierka sivá (Cetraria glauca/L./Ach.), ktorá má kučeravú, menšiu stielku; v terapiisa nepoužíva.
Rozšírenie a výskyt: v stredných a vyšších polohách strednej, severnej a východnej Európy. Vyskytuje sa na chudobných, suchších, kremičitých pôdotvorných substrátoch, často na kyslejších pôdach, vrchoviskách, ako podrast borovicových lesov, v porastoch vresu, brusnice. Na piesočnatých pôdach môže rásť v trávnych zárastoch.
Možnosti získania: regulovaným zberom stielky z prírody. V minulosti bol tento druh u nás zákonom chránený a droga sa dovážala, najčastejšie z Poľska a Ukrajiny.
Droga: usušená stielka pľuzgierky islandskej, tzv. lišajník islandský – Lichen islandicus. Pomer zosušenia mladých jedincov je 5 : 1, starších 1,5 : 1.
Obsahové látky: sliz zložený z polysacharidov, obsahujúci najmä polyglukán lichenín (nad 50 %), izolichenín, polysacharidy – polyméry D-glukózy a kyseliny D-glukurónovej, lišajníkové kyseliny (2 – 3 %), hlavne kyselina cetrarová a fumarprotocetrarová (0,1 – 1,5 %), ktorá skladovaním drogy hydrolyzuje na kyselinu fumarovú a protocetrarovú. V droge sú zastúpené pektíny, vitamíny (A, B1), jód (severské ekovariety).
Liečivé vlastnosti a účinnosť: slizy pôsobia ochranne na sliznicu hltana a žalúdka (mucilaginózum, protektívum), horko chutiace lišajníkové kyseliny podporujú vylučovanie žalúdočných štiav a zvyšujú činnosť tráviacich enzýmov (amárum, stomachikum) a súčasne pôsobia proti dávivému kašľu a rozmnožovaniu nežiaducich pľúcnych mikroorganizmov (antitusikum, baktericídum). Komplex účinných látok v droge pôsobí na celkové posilnenie organizmu.
Použitie: odvar z drogy (2 – 3 g na 200 ml vody) sa užíva pri kataroch horných dýchacích ciest, gastroenteritidách, má antibiotický účinok. Pri zápaloch ústnej dutiny, hltana aj žalúdka sa kombinuje s ďalšími drogami (ibišový koreň, skorocelový list, slezový kvet). Droga je súčasťou prieduškových čajovinových zmesí, u nás na tento účel v najviac používanom prípravku Tatranská priedušková zmes (čajovina, sirup, cukríky na cmúľanie).
Prášok získaný pomletím usušenej stielky sa v ľudovom liečiteľstve severských národov používa na zle sa hojacie rany. Severské národy považujú lišajník za liečivú rastlinu a surovinu na výrobu potravín, diabetickej múky, liehu a krmiva pre zvieratá.
Toxicita: prekročenie terapeutickej dávky môže byť príčinou dávenia, celkovej nevoľnosti a hnačiek. Pri dodržaní terapeutickej dávky je droga vhodná aj v pediatrickej a geriatrickej praxi.
Text a foto: Ing. Miroslav Habán, PhD.
