slovensky: Medovka lekárska
latinsky: Melissa officinalis
česky: Meduňka lékařská
anglicky: Balm
nemecky: Zitronen-Melisse
francúzsky: Mélisse officinale
španielsky: Melisa común
taliansky: Melissa
poľsky: Melisa lekarska
maďarsky: Czitromszagú melisza
rusky: Мелисса лекарственная
Čeľaď: Hluchavkovité (Lamiaceae)
Pochádza z východného Stredozemia a pestuje sa najmä v strednej a južnej Európe. Divo rastie najmä v južnej Európe a v západnej Ázii, v mnohých krajinách sa aj intenzívne pestuje.Poznáme ju ako záhradnú kultúru na menších plochách. Keďže ju včely obľubujú, dostala po nich aj latinský botanický názov (melissa - včela). Je jednou z najstarších liečivých rastlín a jej používanie má viac ako 2000 ročnú tradíciu. Dioskorides ju už v 1. storočí odporúčal v Grécku po uhryznutí psom a pri dne, v Ríme Plínius proti krvácaniu. V stredovekej Európe sú začiatky používania medovky ako sedatíva, karminatíva a spazmolytika. Veľmi populárny bol v tomto období elixír, ktorého jedným z hlavných komponentov bola práve medovka. V 17. - 19. storočí sa často najmä v dámskej spoločnosti používala vo forme alkoholového výťažku (Spiritus melissae compositus) pod názvom karmelitánske kvapky. Prisudzoval sa im aj omladzujúci účinok. Pod názvom MELISANA ako prostriedok upravujúci nechutenstvo a na upokojenie bol ako liek donedávna súčasťou našich lekární. Anglický spisovateľ 17. storočia John Evelyn charakterizoval medovku ako „mozog podporujúcu, ducha posilňujúcu a melanchóliu zaháňajúcu“ rastlinu. Podľa slávneho perzského lekára Avicennu má medovka srdce posilňujúci účinok.
Droga: Zbierame listy alebo vňať ešte skôr ako rastlina kvitne, viackrát do roka. Kvitne od júna do augusta.
Účinné látky: hlavné obsahové látky, najmä silica s jej hlavnými monoterpénovými zložkami – citral A, citral B, citronelal a kyselina rozmarínová. Z ďalších obsahových látok sa v medovke nachádzajú triterpény, ako kyselina oleanolová a ursolová, flavonoidy (deriváty kvercetínu, luteolínu, kempferolu a apigenínu), v malom množstve i vitamín C, B1 a B2.
Liečivé účinky: Medovka sa oddávna používa pri poruchách nervovej sústavy. Jej sedatívny účinok sa využíval pri rôznych formách nespavosti. Hlavnými indikáciami prípravkov obsahujúcich medovku sú poruchy označované ako psychoneurotické - nespavosť, pocity nepokoja a stiesnenosti, mierne depresie, migrény, z ďalších sú to poruchy trávenia (nadúvanie, meteorizmus a pod.). Najznámejší a najširšie preskúmaný je upokojujúci a anxiolytický (strach odstraňujúci) účinok. Najnovšie sa tiež poukazuje na účinky medovkového extraktu podávaného v nízkych dávkach, kedy sa prejavuje zlepšenie pamäte, zlepšenie sústredenia a pozorovacích schopností.
Známe je tiež využitie účinkov medovky pri liečbe oparu. Ďalšími účinkami sú spazmolytický, antibakteriálny, antivírusový a antifungálny účinok sa pri medovke objavil aj antioxidačný účinok.
Silica i extrakty bývajú súčasťou kozmetických prípravkov (šampóny, pleťové a revitalizujúce vody, mydlá, saunovacie a masážne oleje a i.). Droga je vhodná na priame použitie (usušené listy a vňať vo forme záparu, odvaru; v kulinárstve ako korenina) a na farmaceutické spracovanie (silica, extrakty; droga je súčasťou galeník – bylinných čajovín, aromatických vôd, tinktúr).
Droga sa používa aj v aromaterapii, balneoterapii, v potravinárstve ako surovina na výrobu likérov, nealko nápojov, granulovaných čajov.
Medovka má však využitie aj v kuchyni. Čerstvé lístky sa pridávajú do šalátov, môžeme si nimi spestriť i jogurty, zmrzlinu alebo mliečne nápoje a rovnako si na nej pochutnáte aj v polievkach a množstve iných jedál. Lístky medovky tvoria aj neoddeliteľnú súčasť rôznych miešaných nápojov.
V ľudovom liečiteľstve sa používal vodný extrakt (Eau de Melisse) ako sedatívny a bolesť tlmiaci liek. Medovka sa po stáročia používa aj pri rozličných gastrointestinálnych ťažkostiach (dyspepsie sprevádzané kŕčmi hladkého svalstva, nadúvanie). Za kŕče uvoľňujúci účinok pravdepodobne zodpovedá flavonoid apigenín.
Toxicita: pri dodržaní terapeutickej dávky sa nezistili vedľajšie účinky. Liehové výťažky z medovky (tinktúry, extrakty) sa nesmú užívať pri kontraindikácii na alkohol.
V ľudovom liečiteľstve sa používal vodný extrakt (Eau de Melisse) ako sedatívny a bolesť tlmiaci liek. Medovka sa po stáročia používa aj pri rozličných gastrointestinálnych ťažkostiach (dyspepsie sprevádzané kŕčmi hladkého svalstva, nadúvanie). Za kŕče uvoľňujúci účinok pravdepodobne zodpovedá flavonoid apigenín.
Recepty:
Relaxačný kúpeľ z medovky: Odvar z medovky si môžete pridať aj do kúpeľa. Má jemnú citrónvú voňu, kúpeľ s medovkou uvoľňuje a pomáha ľahšie zaspať, ak si ho dáte večer pred spaním.
Zvonka: vlažný čaj z medovky sa môže využiť na príjemné osvieženie počas horúcich letných dní.
