Na rozdiel od minulosti sa výber a použitie lipidov do moderných kozmetických prípravkov opiera o aktuálne poznatky z anatómie a fyziológie kože. Prelomovým bol rok 1970, keď sa potvrdilo, že za bariérovú funkciu vďačí koža najmä interbunkovým lipidom v rohovinovej vrstve (Stratum corneum) pokožky človeka, aj keď tvoria len asi 15 % jej hmotnosti. Druhým významným bol rok 1975, v ktorom sa preukázalo, že kľúčovou zložkou interbunkových lipidov rohoviny sú ceramidy, kým fosfolipidy sú len minoritné, v protiklade s membránami živých buniek, kde majoritné sú fosfolipidy a minoritné ceramidy. U mladého zdravého človeka tvorí interbunkové lipidy asi 50 % ceramidov, 25 % cholesterolu, 10 % voľných mastných kyselín; zvyškom sú estery cholesterolu s organickými kyselinami, cholesteryl sulfát, fosfolipidy, a i. Ochrana zdravej a regenerácia poškodenej kožnej bariéry je jednou z významných úloh kozmetológie. Principiálne sú možné tri prístupy:

1.    Prvým prístupom je aplikácia mastí alebo emulzií voda v oleji na báze parafinických uhľovodíkov (vazelínový olej, vazelína, parafín) alebo rôznych derivátov silikónových olejov. Tieto lipofilné látky sú vhodné pre formuláciu ochranných pracovných mastí a emulzií proti prieniku potenciálnych chemických a fyzikálnych škodlivín. Na povrchu pokožky vytvoria vrstvu okluzívneho filmu, ktorý spomalí únik prirodzenej vody a uzatvorí ju v horných vrstvách SC. Dôsledkom je pasívne hydratovaná rohovina a zjemnenie kožného povrchu. Nevýhodou je, že prípravky zanechávajú mastný pocit po nanesení, mnohé bránia  prirodzenej perspirácii, ale najmä, že pod filmom zostáva poškodená kožná bariéra SC bez regenerácie.

2.    Druhým prístupom je aplikácia emulzií s vyššou estetickou kvalitou typu olej vo vode i voda v oleji. V lepšom prípade zložky tukovej fázy sú blízke sebaceóznym lipidom produkovaným mazovými žľazami (asi 57 % triacylglyceroly, 26 % voskové estery, 12 % skvalén, 3 % cholesterolové estery, 2 % cholesterol, ai.) a  zložky vodnej fázy sú blízke prirodzenému hydratačnému faktoru v rohovine pokožky (asi 40 % aminokyseliny; 30 % soli kyselín pyrolidónkarboxylovej, m liečnej a močovej; 9 % deriváty sacharidov, 7% močovina, hyaluronan sodný, ai.) za spoluúčasti humektantov (napr. glycerol). Krém alebo mlieko takéhoto zloženia nemá okluzívny efekt, ale pomáha aktívne udržiavať rovnováhu vody v SC bez toho, aby ju absorboval zo spodných vrstiev pokožky. Na povrchu vytvorí tenkú vrstvu a uzatvorí poškodené miesta SC. Ako okamžitá pomoc, podľa stupňa poškodenia, účinkuje pár hodín, zväčša iba v Stratum corneum disjunctum. Táto pomoc je však len krátkodobá a s ďalším umytím alebo otretím sa stráca. V Stratum corneum conjunctum aj v tomto prípade zostáva neošetrená kožná bariéra bez výplne deficitných interbunkových lipidov. Takto účinkuje väčšina bežných kozmetic­kých prípravkov na trhu. Aj keď pre rekonštrukciu kožnej bariéry majú len krátkodobý efekt, kozmetické analógy uvedených látok majú význam pri inom type kozmetických prípravkov. Najmä o  látkach z prírodných zdrojov budeme pojednávať v ďalších častiach nášho cyklu.

3.    Tretím a zároveň najkomplikovanejším prístupom je formulácia tzv. reštruk­turačných kozmetických prípravkov, taktiež zväčša emulzií. V ideálnom prípade by mali simulovať prirodzené zložky interbunkových lipidov rohoviny pokožky.

Bezpochyby ich najvýznamnejšou zložkou sú ceramidy (*INCI: Ceramide 1 – 6 II). Formované do zvláštnych dvojvrstvových lamiel pomáhajú zabrániť nadmerným stratám vody z pokožky, poskytujú flexibilitu a selektívnu priepustnosť kožnej bariére. V koži človeka sa dodnes potvrdilo 11 hlavných druhov ceramidov, líšiacich sa sfingoidnou bázou (sfingozín, hydroxysfingozín, fytosfingozín) a druhom amidicky viazanej mastnej kyseliny (nehydroxy-, ?-hydroxy- alebo ?-hydroxykyselina) s počtom uhlíkov C16–40, najčastejšie 24. Kým u mladého človeka tvoria zhruba 50 % interbunkových lipidov, starnutím sa ich produkcia a obsah však znižuje, v zrelom veku na 25 – 20 %. Riešenie ich deficitu je kľúčom k obnove kožnej bariéry u suchej, precitlivenej, atopickej, ekzematickej a inak narušenej koži. Do moderných kozmetických prípravkov sa inkorporujú ceramidy pripravené fermentáciou či synteticky (pseudoceramidy – zväčša jednoduché analógy). Trendom kozmetológie sú však ceramidy z rastlín (fytoceramidy), napr. zo slnečnice, repky olejnej, olivy a podobne.

Pre obnovu bariérovej funkcie kože i vlasu je ideálne v kozmetických prípravkoch doplniť ceramidy sterolmi. Namiesto cholesterolu, ktorý je súčasťou interbunkových lipidov, sa v modernej kozmetike používajú fytosteroly – komplex sterolov izolovaných z rastlinných nerafinovaných olejov, najmä ?-sitosterol (INCI: Beta-Sitosterol) – používaný v kozmetike aj ako izolát, alebo kampesterol, stigmasterol a brassikasterol, používané v komplexe sterolov. Keďže sú zložením blízke cho­lesterolu, ktorý je tiež súčasťou membrán kožných buniek, fytosteroly sa výborne resorbujú do pokožky a zlepšujú jej metabolizmus, pôsobia reštrukturačne na vlasy. Uznanie sa dostalo najmä zmesi fytosterolov získaných zo sóje strukovej (INCI: Glycine Soja Sterol, Soy Sterol) a sterolom talového oleja (INCI: Tall Oil Sterol). Zdrojom kozmetických fytosterolov však môže byť aj olej olivový, slnečnicový, avokádový, kokosový či kakaové maslo. Fytosteroly v pokožke pôsobia ako „trojboj“: zlepšujú premastenie suchej kože bez nežiaduceho lesku (protisvrbiaci efekt), za­držujú prirodzenú vlhkosť v koži (hydratačno-regeneračný efekt) a zmierňujú podráždenie kože, zapríčinené rôznymi škodlivinami (protizápalový efekt). Okrem toho účinkujú aj ako prírodné emulgátory. Kozmetika s fytosterolmi je vhodná pre všetky vekové skupiny so suchou kožou, obzvlášť pre ľudí v zrelom veku a pre deti. Pri dobrej formulácii (mikroemulzie, lipozómy, a i.) majú prípravky potenciál prenikať aj do Stratum corneum conjunctum, kde sa môžu účinne podieľať na obnove kožnej bariéry.

Treťou významnou súčasťou bariérových látok sú voľné mastné kyseliny a  rastlinné oleje, tuky a vosky s ich obsahom, ktoré budú predmetom nasledujúcej časti cyklu.

*Poznámka: INCI: International Nomenclature of Cosmetic Ingredients – medzinárodné názvoslovie kozmetických zložiek. Súpis a nomenklatúra používaná v EÚ a ďalších krajinách sveta, ktorá slúži na jednotné označovanie zložiek na obale kozmetického výrobku pre ich identifikáciu spotrebiteľmi a dermatológmi.

V budúcom čísle:  Prírodné lipidy v mo­dernej kozmetike. Najvýznamnejšie rastlinné oleje v kozmetike

doc. Ing. J. Hojerová, CSc.


ISSN 1335-9878

Pozri tiež

Predplatné

Sponzori

Inzercia

You-Tube kanál Herby

Kanál Herby