Lopúch (lopuch, Arctium lappa L.) je všeobecne známa dvojročná bylina. Pochádza z Číny a ako burina je rozšírený v celej Európe a Severnej Amerike, predovšetkým na rumoviskách a neobhospodarovaných pôdach.
Koreň lopúcha, ktorý sa využíva už oddávna, obsahuje v značnom množstve polysacharid inulín (až 50 %), lignány, lignánové laktóny, organické kyseliny, triterpény, fytosteroly (beta-sitosterol, stigmasterol, kampesterol) a triesloviny. V plodoch sa nachádza najmä lignán arktiín.
Ľudová medicína v Európe a v Ázii používa predovšetkým koreňovú časť lopúcha: pri kašli, zápale pľúc, priedušiek, močových ciest, sedacieho nervu (ischias) a tráviacich problémoch, pri horúčke ako potopudný a močopudný prostriedok. Vonkajšie použitie má najmä pri niektorých kožných chorobách (akné, psoriáza).
Plody lopúcha majú v tradičnej čínskej medicíne (na rozdiel od európskej fytoterapie, ktorá takmer výlučne používa koreň) pomerne široké uplatnenie. Aplikujú ich na zníženie vysokého krvného tlaku, na stabilizáciu zvýšenej hladiny krvného cukru, kašli, kiahňach, mumpse (zápal príušníc), rôznych hnisavých infekciách. Využíva sa tiež ako močopudný, laxatívny, protiplesňový a antibakteriálny liek. Zvyčajná odporúčaná denná dávka vo forme odvaru je 3 - 10 g. Užíva sa aj vo forme prášku.
Jedinou kontraindikáciou sú hnačky.
Podľa údajov z odbornej literatúry sa hypoglykemický (krvný cukor znižujúci) účinok plodov pri cukrovke 2. typu manifestuje až po podávaní pomerne vysokých dávkach – 15 g denne. Najnovšie výskumy však nasvedčujú, že by mohlo ísť o efektívny prostriedok v prevencii a tiež v liečbe rôznych komplikácií cukrovky, a to aj jednej z najčastejších komplikácií (poruchy zraku, krvnej cirkulácie v končatinách) a dokonca aj pri jednej z najvážnejších – poškodení obličkových funkcií a ich zlyhávaní.
V experimente na zvieracích modeloch s indukovanou cukrovkou čínski experti nedávno publikovali ako prví použitie lignánového extraktu z plodov. Počas troch mesiacov podávali perorálne pred kŕmením kyselinu arktikovú v dávke 50 mg/kg 2-krát denne, ktorá patrí k hlavným metabolitom.V priebehu pokusu pozorovali popri výraznej redukcii hladiny krvného cukru aj znížené hodnoty glykolyzovaného hemoglobínu. Popri tomto veľmi priaznivom efekte pri glukózou kŕmených zvierat nastalo tiež štatisticky významné zlepšenie glukózovej tolerancie. Popri skutočnosti, že kyselina arktiková prakticky neovplyvnila hmotnosťpokusných zvierat, zaznamenali tiež stimuláciu sekrécie inzulínu. Testy na akútnu toxicitu po dvojtýždňovom podávaní (280mg/kg) nevykazovali žiadne prejavy poškodenia organizmu.
Za hypoglykemický účinok plodov lopúcha je podľa autorov zodpovedná predovšetkým len nedávno (2005) izolovaná kyselina arktiková, o ktorej sa však doteraz nepublikovali žiadne relevantné farmakologické štúdie. Ich realizácia a potvrdenie pozitívnych účinkov, by podľa názoru odborníkov, mohlo znamenať ďalší významný prínos v komplexnej liečbe cukrovky.
PharmDr. Ľ. Farkaš