Jednoročná bylina do 90 cm vysoká, priama, iba málo rozkonárená, štetinatá. Chĺpky sú postavené kolmo ku rastlinným častiam. Stopkaté spodné a sediace horné listy sú podlhovasté, do 2-krát perovito klané až perovito dielne. Kvet pred rozvitím kryjú dva štetinaté kališné lístky; po rozkvete opadávajú.
Nápadné kvety trónia na dlhých stopkách. Rozprestierajú sa v priemere až do 10 cm. Dominantne upútajú, celistvookrajové okrúhle jasno červené korunné lupienky s kontrastnou tmavofialovou až čiernou škvrnou na báze, ktorá môže aj chýbať. Zriedkavo sú fialové alebo biele. V strede má kvet množstvo tyčiniek. Plody sú 2-krát tak dlhé (do 2 centimetrov) ako široké, hladké, vajcovité tobolky – makovice. Veľmi drobné semená sú obličkovité s tmavohnedým sieťovitým osemením. Variabilita vlčieho maku je nielen morfologická, ale v počte a množstve obsahových látok.
Druh sa vyskytuje v celej Európe s výnimkou arktických a subarktických oblastí.
V našich oblastiach kvitne v máji až júni; druhýkrát v jeseni. Predstavuje esteticky veľmi pôsobivú burinu. Rastie na nekultivovaných priestoroch, rumoviskách, priekopách a na medziach až do horského pásma. Obľubuje teplo. Pre veľmi ľahko opadavé lupienky sa dostal do našich prísloví: Slabučký (jemný) ako makový kvietok.
Pri sušení sú korunné lístky náchylné k zapareniu. Zberové ceny drogy sa vždy pohybovali vo vyšších hodnotách.
Do našich oblastí sa rastlina dostala so semenom pšenice a jačmeňa už v období neolitu. Takže ju zrejme poznali aj prví slovanskí osídlenci.
Miestne sa vyskytnú aj príbuzné druhy ako mak pochybný – P. dubium L. s červenými lupienkami, mak štetinatý − P. strigosum Boenn.) Schur. Rastie roztrúsene v teplejších priestoroch; štetiny má pritlačené k steblám, mak hybridný − P. hybridum L. s menšími tehlovými až vínovo červenými kvetmi s čiernou škvrnou na báze, mak bielokvetý – P. albiflorum (Bess.) Pacz. s drobnými mliečno bielymi korunnými lupienkami, mak. poľný – P. argemone L., dorastá sotva do výšky 30 cm; má tmavočervené kvety s čiernou škvrnou na báze. Všetky tieto druhy sú veľmi podobné maku vlčiemu.
Experimentálne sa u nás pestoval mak listenatý – P. bracteatum Lindl. ako potenciálny zdroj tebaínu.
MUDr. K. Mika
