DRÁČ OBYČAJNÝ, DŘIŠŤÁL OBECNÝ, + Berberis vulgaris L. (Berberidaceae)
Je do 3 m vysoký ker so striedavými vajcovitými drobno ostnato pílkovitými listami; z ich pazúch vyrastajú trojdielne tŕne. Visiace strapcovité súkvetia so zlatožltými šesťpočetnými intenzívne páchnucimi kvetmi s nepríjemnou arómou. Plody sú podlhovasté sýtočervené bobule. Voľne sa vyskytujúce skupiny vytvárajú krovinové porasty na suchých svahoch a medziach, kde majú možnosť hniezdiť užitočné vtáky. Taktiež sa aj pestujú v parkoch a v predzáhradkách. Do Európy, v ktorej je rozšírený, sa dostal zo severnej Afriky.
Liečebne sa využíval už v starogréckej medicíne, ale často ho odporúčali aj stredovekí lekári. Šťavu z plodov odporúčal tiež chýrny Paracelsus. Všetky časti rastliny, okrem zrelých plodov, obsahujú jedovaté alkaloidy, najmä žltý berberín. Je to predovšekým kôra a koreň; obsahujú aj dostatok trieslovín. Zrelé kyslé plody majú z organických kyselín dosť jablčnej, citrónovej, vínnej ale tiež dôležitej askorbovej – vitamín C. Obsahujú aj sacharidy, ktoré však sladkosťou nedominujú. Drogu predstavuje kôra z koreňa (ale aj z kmeňa) – Berberidis cortex e radice, koreň – Berberidis radix, list – Berberidis folium a plod – Berberidis fructus.
Kôra a koreň sú spazmolytické – uvoľňujú kŕče hladkých svalov; účinkujú ako cholagógum – zvyšujú vylučovanie žlče. Majú aj antisepické vlastnosti. Pôsobenie drog z koreňa, kôry a listu určujú toxické alkaloidy, predovšetkým berberín. Horkosťou povzbudzujú tvorbu žalúdočnej šťavy a zrýchľujú peristaltiku – pohyb žalúdka a čriev. Napomáhajú tvorbe žlče a jej odtoku do dvanástnika. Preto sa odporúčajú pri poruchách trávenia pri nedostatočnej tvorbe tráviacich enzýmov spojených s kolikovitými bolesťami, plynatosťou a zhoršeným vstrebávaním živín z čriev. Pre celkové zlepšenie trávenia a vstrebávania zvyšujú metabolickú bilanciu organizmu čo sa prejaví posilňujúco. Využíva sa najmä u starších zoslabnutých pacientov a v rekonvalescencii. Zrelé plody intenzívnou kyslosťou pôsobia osviežujúco, saturujú organizmus vitamínom C a zlepšujú celkovú imunitu voči škodlivým vonkajším vplyvom. Užívanie jedovatých drog dráča musí prebiehať pod kontrolou lekára. Ani predpísané dávky sa nesmú prijímať dlhodobo, pretože sa v organizme kumulujú.
Zápar z kôry – Berberidis corticis infusum, resp. z koreňa – Berberidis radicis infusum pripravuje sa z 1,0 g drogy resp. ? lyžičky na pohár vody; užíva sa 1 – 2 lyžice 2 – 3-krát denne medzi jedlami ako stomachicum (na zlepšenie chuti k jedlu) aj tonicum (posilňujúci prostriedok).
Na zápar z plodov – Berberidis fructus infusum treba 4,0 g alebo 2 kávové lyžičky rozdrvených plodov na pohár vody. Užívajú sa 1 – 2 lyžice niekoľkokrát denne na povzbudenie chuti do jedenia, alebo ? - ? pohára ako vitamínový nápoj. Veľmi účinné plody sú vhodné osobitne v pediatrickej praxi. Pretože sú veľmi kyslé, menším deťom ich treba prisladiť medom.
Odvar z listov (v dávkach ako pri kôre alebo koreni) je vhodný na kloktanie a vyplachovanie pri zápaloch ďasien a ústnej dutiny.
Z plodov sa pripravuje chuťovo výrazný džem, lekvár ale aj kompót.
Okrem zrelých plodov sú všetky časti rastliny pri predávkovaní jedovaté. Otrava sa prejaví vracaním aj celkovými príznakmi. Podobné následky môžu byť aj pri normálnych liečebných dávkach, ak sa droga užívala dlhší čas, pretože sa toxické alkaloidy v organizme postupne hromadia – kumulujú.
Žltý berberín sa v minulosti používal na farbenie kože a textílií. Veľmi tvrdé žlté drevo sa v umeleckom priemysle využíva pri rezbárstve a intarzovaní. Vyrábali sa z neho aj špáradlá. Boli v móde vtedy, keď sa v domácnosti to isté vydržalo aj niekoľko mesiacov. Teraz sú hygienickejšie aj menej kvalitné, mäkšie ale vždy iba na jedno použitie.
MUDr. Karol Mika
