Milí čitatelia, stretávame sa pri druhej časti našej minisérie o zložkách parfumov a ich prírodných zdrojoch. Nadviažeme teda na predchádzajúcu časť a budeme pokračovať v rozprávaní o ďalších veľmi často používaných ingredienciách, s ktorými sa môžete v parfumoch stretávať.
Ambrette (tiež musk mallow, abelmosk atď.) – ide o vonnú zmes získavanú zo semien druhu Abelmoschus moschatus Medik (ibiškovec pižmový) z čeľade Malvaceae. Rod ibiškovec pochádza predovšetkým z tropickej a subtropickej Ázie, ale zasahuje aj do Austrálie a na Tichomorské ostrovy. Nezrelé plody tejto rastliny vyzerajú ako malé zelené papričky so stopkou, ktorých povrch je jemne chlpatý. Používajú sa ako zelenina a chutia ako klasická paprika. Pre parfumériu sú však dôležité semená zrelých plodov, z ktorých sa lisovaním získava silica, ktorá mala pôvodne nahrádzať prírodné pižmo. Jej vôňa je opisovaná ako komplexná a zahŕňa drevité a sladké mliečne tóny, ďalej tóny kávy, tabaku, kože, vanilky i tropických kvetov a ovocia.
Na rozdiel od klasického živočíšneho pižma sa však nevyznačuje animálnou pichľavosťou. Používa sa ako fi xátor do základov mnohých vôní. V súčasnosti sa „ambrette“ nepoužíva, pretože môže spôsobovať fotosenzitívne reakcie a nahrádza ju synteticky pripravovaný cyklický 16-uhlíkatý laktón „Ambrettolide“.
Amyris – pod týmto názvom sa skrýva vôňa pochádzajúca z druhu Amyris balsamifera L. (amyris) z čeľade Rutaceae. Sú to stromy dosahujúce výšku až 8 m, charakteristické zhlukmi malých bielych kvetov a prirodzene rastú na Haiti, Jamajke, v západnej Indii, ale nájdeme ich aj v Strednej Amerike a Oceánii. Tento strom patrí do skupiny tzv. torchwoods (z anglických slov „torch“ = pochodeň; „wood“ = drevo) kvôli historickému využitiu voňavej a horľavej živice na výrobu pochodní. Z jeho dreva sa často vyrába nábytok, jeho kôra a mladé konáriky sú zase dôležité pre parfumériu. Po zbere sa kôra suší, drví a následne pomocou destilácie vodnou parou sa z nej získava vonná olejovitá zmes. Táto zmes sa využíva aj ako náhrada za vôňu santalového dreva, ktorej sa veľmi podobá. Z chemického hľadiska obsahuje najmä seskviterpénové alkoholy elemol a rôzne izoméry eudesmolu. Jej vôňa je charakterizovaná ako balzamická, drevitá, jemne pripomínajúca vanilku.
Benzoe, benzoin – zvláštne názvy, za ktorými by ste zdroj príjemnej vône možno vôbec nehľadali. No opak je pravdou. Vo svojej podstate ide o živicu získavanú z kôry viacerých druhov stromov, resp. väčších krov rodu Styrax L. (styrax, sturač) patriacich do čeľade Styracaceae. Vyznačujú sa listami so zúbkovitou alebo pílkovitou čepeľou, zriedkavo laločnatou. Súkvetia sú usporiadané do strapcov alebo metlín. Plodom sú kôstkovice elipsového alebo guľového tvaru. Druhy rodu Styrax sú rozšírené najmä v tropickom a miernom pásme Severnej a Južnej Ameriky, východnej a severovýchodnej Ázie. Niektoré produkujú živicu z poranenej kôry a dreva.
Ide konkrétne o druhy Styrax benzoin Dryander, S. paralleloneurus Perkins a S. tonkinensis Craib ex Hartwich.
Všeobecne rozdeľujeme dva typy živice benzoe – siamskú a sumatriansku. Siamská sa získava zo stromov S. tonkinensis a sumatrianska je obsiahnutá v S. benzoin. Benzoe je bežnou surovinou používanou pri výrobe kadidiel a parfumov. Má príjemnú vanilkovú vôňu a fixačné vlastnosti...
PharmDr. V. Forman, PhD.