Rašelinná smrečina predstavuje vzácny biotop vyskytujúci sa len na niektorých územiach Slovenska, ako sú Horná Orava, Podtatranská Brázda, Nízke Tatry a Veporské vrchy. Ide v podstate o posledné štádium vývoja rašelinísk, či už vrchoviskových alebo slatinných, kde dochádza k výraznému vysúšaniu územia. Príkladom takejto postupnej transformácie rašeliniska na rašelinnú smrečinu až podmáčané jedľové smrečiny je aj prírodná rezervácia Machy v katastrálnom území obce Liptovská Kokava (obr. 1).

V podraste pomaly rastúcich smrekov možno veľmi často nájsť koberce machorastov, ktoré vytvára rašelinník Girgensohnov (Sphagnum girgensohnii) a ploník obyčajný (Polytrichum commune). Často sú tieto dva machy navzájom popreplietané (obr. 2), a tak vytvárajú spoločné vyvýšené kopčeky – bochníky. Aj napriek druhovému názvu druhého menovaného machu nejde o najbežnejšieho zástupcu ploníkov. Veľmi často je zamieňaný s oveľa bežnejším ploníkom stenčeným (Polytrichastrum formosum), ktorý viac obľubuje suchšie miesta, ako sú rašeliniská.

Rašelinník Girgensohnov patrí do veľkej skupiny machov, ktoré majú výnimočné postavenie. Z územia Slovenska je známych viac ako 30 druhov. Stavba ich stielok je v mnohom odlišná v porovnaní s inými machorastmi. Okrem buniek obsahujúcich chloroplasty (chlorocysty) obsahujú aj bunky bez fotosyntetických farbív (hyalocysty). Tie slúžia na zadržiavanie veľkého množstva vody, a preto sa rašelinníky správajú ako špongia...

Doc. PharmDr. M. Lukáč, PhD.