Ľudský organizmus je prirodzene vybavený vlastnými obrannými mechanizmami, ktoré ho chránia pred nepriaznivými vonkajšími vplyvmi. Jedným z nich je aj enzým lyzozým – látka nášmu telu vlastná.

Lyzozým sa nachádza vo všetkých telesných tekutinách – slzy, sliny, pot, krv, materské mlieko atď. a na všetkých povrchoch tela – sliznice, koža, epitel dýchacích ciest a pod., kde je prostredie vhodné na prežívanie mikroorganizmov. V našom tele produkujú lyzozým biele krvinky (makrofágy a neutrofily) a tkanivá dýchacích ciest, obličiek a črevnej sliznice, najmä tenkého čreva, ktoré sa považuje za najväčší orgán nášho imunitného systému.

Funkciou lyzozýmu je chrániť organizmus pred infekciami, ktoré sa môžu do nášho tela dostať zvonka. V krvi, ktorá je tým najnebezpečnejším prostredím pre potenciálny rast baktérií, sa lyzozým zúčastňuje na ochrane nášho organizmu v súčinnosti s inými, silnejšími obrannými mechanizmami (biele krvinky a iné).Do tela dieťaťa sa lyzozým dostáva ihneď po narodení spolu s materským mliekom. Prvé mlieko – mledzivo (kolostrum) obsahuje približne 70 µg/l lyzozýmu, v priebehu prvého mesiaca dojčenia obsah klesá približne na 20 µg/l a na konci prvého polroka dojčenia je obsah lyzozýmu v materskom mlieku približne až 250 µg/l. Prečo dochádza k takémuto výraznému rastu obsahu lyzozýmu v materskom mlieku počas prvých 6 mesiacov dojčenia, nie je zatiaľ objasnené. Keďže sa nachádza vo vysokých koncentráciách v stolici dojčeného dieťaťa, predpokladá sa, že priaznivo ovplyvňuje aj mikroflóru v čreve dojčaťa.

Lyzozým patrí veľkosťou molekuly k najmenším enzýmom, ale je stále taký veľký, že nedokáže prechádzať cez bunky tkanív nášho tela. Preto sa jeho použitie zameriava na povrchové použitie, napr. na slizniciach, obzvlášť efektívne pôsobí v ústnej dutine.

Lyzozým chráni mnohé miesta, ktoré sú vhodné na rast baktérií, nielen u ľudí, ale aj u zvierat. Napr. psy, mačky a iné zvieratá si lížu rany, ktoré sa im pomerne rýchlo a bez zápalu hoja – najmä vďaka obsahu lyzozýmu.

Ďalšou vlastnosťou lyzozýmu je, že je stabilný pri rôznych teplotách (vrátane pasterizácie), dokonca aj v kyslom prostredí, a aj preto sa priemyselne už dlhodobo úspešne využíva v potravinárstve na konzervovanie dlho zrejúcich syrov a piva, ktoré z rôznych dôvodov, vrátane zachovania chuti, nemôže byť filtrované ani pasterizované. Dnes je najčastejším, dlhodobo používaným zdrojom lyzozýmu ľahko dostupný vaječný bielok.

Historicky ako prvý pozoroval antimikrobiálne pôsobenie lyzozýmu z vaječného bielka už roku 1909 profesor P. N. Laščenko na Hygienickom inštitúte Univerzity v Tomsku. Pomenoval ho však až roku 1922 Alexander Fleming, ktorý pri hľadaní antimikrobiálnych látok použil nosový hlien pacienta s akútnou nádchou. Zistil, že pôsobením hlienu sa rozpadajú baktérie, izoloval pôvodcu bakteriolytického účinku a pomenoval ho lyzozým. Objavil tak jeden z našich vlastných obranných mechanizmov proti infekcii. Neskôr A. Fleming ako prvý roku 1928 objavil a izoloval prvé antibiotikum penicilín. Štruktúru lyzozýmu objasnil roku 1965 D. C. Phillips.

Neskôr bol antimikrobiálny účinok lyzozýmu preukázaný v mnohých vedeckých experimentálnych prácach nielen proti baktériám, ale aj proti vírusom.

Antibakteriálny účinok lyzozýmu potvrdili viaceré odborné štúdie. Pri grampozitívnych baktériách účinok spočíva v tom, že lyzozým sa prichytí na bunkovú stenu baktérie, kde naruší glykozidové väzby v reťazcoch peptidoglykánov, ktoré tvoria základ štruktúry bunkovej steny – bunková stena praskne a baktéria zahynie. Tento účinok sa nazýva bakteriolytický. Pri gramnegatívnych baktériách je pre účinok lyzozýmu potrebné, aby ďalšie zložky vrodeného imunitného systému, ako laktoferín a defenzíny, prípadne iné látky, narušili tukový mikrofilm na povrchu bunkovej steny, a tým ju sprístupnili bakteriolytickému účinku lyzozýmu.

Ďalšie vedecké práce potvrdili protivírusový účinok lyzozýmu. Prebieha dvoma spôsobmi. Pri prvom dochádza vplyvom lyzozýmu k hydrolýze (rozkladu) polypeptidových reťazcov, z ktorých sa skladá obal samotného vírusu. Pri druhom narúša lyzozým syntézu základnej genetickej informácie vírusu – kyseliny ribonukleovej prostredníctvom jej hydrolýzy. Pri oboch spôsoboch pôsobenia lyzozýmu prestávajú byť vírusy schopné rozmnožovať sa.

Klinické štúdie potvrdili, že zvýšené koncentrácie lyzozýmu v krvnom sére sa objavujú, pravdepodobne ako prirodzená súčasť obranných mechanizmov organizmu, pri chronických baktériových infekciách, ako napr. tuberkulóza, sarkoidóza, Crohnova choroba, AIDS, reumatoidná artritída či monocytová, resp. monomyelocytová leukémia. Podobne aj pri poškodení obličiek sa v moči nachádzajú zvýšené hladiny lyzozýmu, pri baktériovej meningitíde a nádoroch CNS sú jeho zvýšené hodnoty v mozgovomiechovom moku. Zvýšené hladiny lyzozýmu pri vyššie uvedených ochoreniach sú použiteľné aj ako ukazovatele priebehu ochorenia, úspešnosti liečby či na odhad vývoja ochorenia.

„Znovuobjavenie“ prirodzenej obrany nášho organizmu proti baktériám a vírusom môžeme teraz, v čase zvyšujúcej sa rezistencie mikroorganizmov voči antibiotikám, považovať za významný prínos pre prevenciu a liečbu akútnych zápalových problémov ústnej dutiny, jazyka, hrdla, ďasien, slizníc, prípadne zubného kazu.

Všetky najnovšie výskumy sa zhodujú na tom, že antimikrobiálne pôsobenie lyzozýmu je také pozoruhodné, že je potrebné jeho ďalšie štúdium – najmä dnes – v čase rozvíjajúcich sa civilizačných ochorení. Použitá literatúra dostupná v redakcii.

RNDr. P. Rác


You-Tube kanál Herby

Kanál Herby