Netýkavka žliazkatá – Impatiens glandulifera Royle (syn.: Impatiens royle Walpers – netýkavka Royleova, Impatiens glandulifera Lindl. – netýkavka Lindleyova) známa aj pod označením „himalájska balzamína“ alebo „himalájska netýkavka“ patrí v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisoch k inváznym rastlinným druhom.

Svojou schopnosťou priťahovať opeľovače a rozptylom (vystreľovaním) semien sa stáva veľmi agresívnou voči pôvodným rastlinným druhom. Uvažuje sa, že určitú úlohu tu má aj alelopatia, pri ktorej rastlina vylučuje inhibičné látky, ktoré negatívne vplývajú na susedné rastliny, čím zvyšuje svoju konkurenčnú výhodu. Má nepriaznivý účinok aj z vodohospodárskeho hľadiska, pretože sa invazívne rozširuje popri vodných tokoch, kde v zime vysychá, čím po zničení pôvodnej vegetácie zapríčiňuje eróziu brehov. To je obzvlášť nebezpečné pri povodniach. Na jej odstraňovanie sa používajú predovšetkým mechanické spôsoby odstraňovania (vykopávanie, kosenie niekoľkokrát ročne, spásanie dobytkom). Používajú sa aj chemické spôsoby odstraňovania alebo kombinácia oboch.

Z histórie

Do Európy sa rastlina dostala cez Veľkú Britániu roku 1839. Počas 10 rokov sa rozšírila popri brehoch riek do celej Veľkej Británie a odtiaľ do Európy. Úspešnému rozšíreniu napomohla i obľúbenosť medzi pestovateľmi okrasných rastlín pre jej lacné semeno, nenáročné pestovanie, robustnosť rastliny, ako aj to, že cenovo konkurovala v tom čase obľúbeným, ale drahým orchideám. Na územie bývalého Československa sa rozšírila už v 60. – 80. rokoch 19. storočia. Názov rodu „Impatiens“ pochádza od slova „netrpezlivý“ a vzťahuje sa k rozptylu semien pri náraze, názov „glandulifera“ pochádza z latinského pomenovania „žľazy“ a „ferre“, z latinského slova niesť a vzťahuje sa k tomu, že žľaza je nesená rastlinou.

Vzhľad

Rastlina dosahuje výšku až 3 m. Byľ je v spodnej časti až 5 cm široká, dutá. Listy sú najčastejšie kopijovité, dlhé až 30 cm, široké okolo 8 cm, pri okraji zubato pílovité, pri základni listu žliazkaté. Pod stonkami listov sú žľazy, ktoré produkujú lepkavý a voňavý nektár. Listy sú v dolnej časti rastliny striedavo nasadené na byľ, v hornej časti sú protistojné niekedy v praslene.

Kvety sú veľké červeno fialové, môžu byť aj fialové alebo biele. Usporiadané sú do strapcov. Kvety prevísajú na tenkých stopkách a vzadu majú výrazne končistú ostrohu. Ostroha obsahuje nektár, ktorý láka hmyz. Rastlina výrazne sladko vonia. Kvitne od júla do októbra.

Semená sú po 5 – 10 tobolkách veľkých až 3 cm dlhých. Dozreté tobolky pukajú a sú vystreľované až do vzdialenosti 7 m. Na jednu rastlinu pripadá až do 800 semien. Rozmnožuje sa výlučne semenami. Rastlina je jednoročná.

Výskyt

Rastlina pochádza zo západných Himalájí, z oblasti Kašmíru, Nepálu a Pakistanu. Zvyčajne sa vyskytuje vo výškach okolo 2000 m. Môže sa však vyskytnúť aj vo výške až 4000 m nad morom. V súčasnosti sa vyskytuje na celej severnej pologuli. Vyskytuje sa aj na celom území Slovenska.

Droga

Drogou je kvet – Impatiens granduliferae flos.

...

Ing. V. Štalmach


ISSN 1335-9878

You-Tube kanál Herby

Kanál Herby