Každé jubileum je nepochybne dostatočným dôvodom na krátke hodnotenie a úprimné prianie. Zhostiť sa oboch týchto obligátnych aktov v prípade profesora Krčméryho nie je jednoduché, ale je to veľká príležitosť vyjadriť úctu a poďakovanie za všetko to, čím nás obohatil a ako významne prispel k našej vlastnej zmene.
Každá spoločnosť, všetky ľudské činnosti v celej histórii priniesli mnoho príkladov, ako výnimoční jedinci prispeli alebo priamo spôsobili zásadné zmeny v ich vývoji. Je to zjavné už po krátkej a neúplnej rekapitulácii činnosti profesora Krčméryho ako lekára, vedca, pedagóga a humanistu – spoluzakladateľa a pracovníka Trnavskej univerzity, Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety a SZU s jej mimoriadne bohatou spoluprácou:
- na Slovensku: viaceré ústavy a detašované pracoviská v mestách Žilina (dva ústavy), Košice, Rožňava, Piešťany, Michalovce, Banská Bystrica, Bardejov, Trstená, Spišská Nová Ves, Partizánske, Skalica,
- v zahraničí: Příbram, Praha (Česko), Báčsky Petrovec (Srbsko), výskumná činnosť a spoločné študijné programy s University of Scranton (Spojené štáty), Katolíckou univerzitou Nairobi, Jihočeskou univerzitou (Česko), Khemarak University (Kambodža), Diakoneteuniversität Oslo (Nórsko),
- v oblasti humanitárnych projektov: Keňa, Burundi, Etiópia, Ugan-da, Južný Sudán, Rwanda, Kambodža, Haiti,
- okrem toho v rámci vysokej školy v Bratislave fungujú štyri inštitúty – Inštitút misijnej práce a tropického zdravotníctva bl. Jána Pavla II., Inštitút sociálnych vied a zdravotníctva bl. Pavla Petra Gojdiča, Inštitút zdravotníctva a sociálnej práce sv. Ladislava a Postgraduálny inštitút.
V tejto súvislosti nemožno nespomenúť činnosť v utečeneckých táborov, pri epidémiách a prírodných katastrofách, ale aj pomoc bezdomovcom na Slovensku, a tak o výnimočnosti profesora nemožno pochybovať. Okrem uvedených pozoruhodných diel však treba vyzdvihnúť spôsob, akým uvedené veci budoval a tvoril – s neuveriteľnou pokorou, skromnosťou a v priateľskom duchu. Tieto fakty treba hodnotiť aj v širokých sociálnych súvislostiach, pretože sa stal symbolom pracovitosti, ústretovosti, neustálej túžby po vzdelaní a pomoci slabším, ktoré sú pre nás mnohých inšpiráciou nasledovať profesora napĺňajúc jeho krédo – exempla trahunt! V tomto kontexte je prirodzené úprimne popriať profesorovi mnoho ďalších príjemných chvíľ v rodinnom kruhu, vrátane tých, ktoré prežije s nami, s priateľmi a nasledovníkmi; a veľa ojedinelých nápadov a riešení, tvorivej mysle, ktoré pozitívne ovplyvnia starostlivosť o chorých, slabých a opustených vydaných napospas sociálnym, ekonomickým a klimatickým krízam.
Veľmi Vám ďakujeme, pán profesor!
Ad multos annos!
prof. MUDr. T. Šagát CSc.,
Mgr. M. Lehký,
redakcia časopisu Liečivé rastliny