Ďalším inváznym druhom v zmysle zákona NR SR č. 543/2002Z. z. o ochrane prírody v znení neskorších predpisov, ktorý sa využíva aj v prírodnej medicíne, je pajaseň žliazkatý – Ailanthus altissima (MILL.) SWINGLE (Ailanthus glandulasa DESF.) Simaroubaceae / simarubovité.

Z histórie

Pajaseň žliazkatý sa rozšíril hlavne kvôli svojmu dekoratívnemu vzhľadu výsadbou v parkoch. Neskôr k tomuto dôvodu pribudli aj niektoré ďalšie hospodárske dôvody. Do Európy bol dovezený roku 1751 cez Paríž. Odtiaľ sa cez Anglicko rozšíril do Ameriky. Na Britských ostrovoch je rozšírený v oblasti Londýna. Ďalšie rozšírenie v Európe nastalo v 19. storočí, keď sa začal vysádzať kvôli spevneniu pôdy na štrkových terasách v Rakúsko-Uhorskej monarchii, Taliansku, v pobrežných dunách Čierneho mora (Rumunsko, Bulharsko), v Rusku, v juhovýchodnej Európe a suchých oblastiach malej Ázie. Pre získanie drevnej hmoty na výrobu celulózy sa začal vysádzať aj v lesoch Rakúska a prenikol až do Južnej Ameriky, Indie a na Nový Zéland. Vyskytuje sa aj v Afrike a Austrálii. V Maďarsku je natoľko rozšírený, že ho považujú za agresívnu drevinu. Vo Francúzsku a Taliansku sa ho v 19. storočí pokúsili vysádzať ako kŕmnu plodinu pre priadku morušovú. To sa však neosvedčilo.

Na územie Česka bol preukázateľne vysadený roku 1803 v Lednici na Morave. Je rozšírený na južnej Morave a Polabí.

Na Slovensku bol v 50. rokoch 20. storočia umelo vysadený na menších plochách Podunajskej nížiny. Na území Bratislavy až po Šamorín tvorí až 50 % zastúpenia v lesných porastoch.

Vzhľad

Pajaseň žliazkatý je mohutný strom dosahujúci výšku 20 ‒ 25 m. Kmeň má hladký, rovný s priemerom dorastajúcim až do 1 m. Borka je sivo sfarbená a pozdĺžne pruhovaná. Koruna je široko vajcovitá, riedko rozvetvená s previsnutými spodným vetvami. Listy sú opadavé, rýchlo rastúce, 40 ‒ 60 cm dlhé, s nepárnymi perovito zloženými 11 ‒ 19 lístkami. Lístky sú vajcovito kopijovité, dlho končisté, majúce na báze 2 ‒ 4 žliazkaté zuby.

Kvety s 5 ‒ 6 žltkastými lupienkami v priemere 8 mm sú zapáchajúce a tvoria vrcholovú metlinu.

Plodom sú podlhovasté krídlaté nažky, ktoré sa v lete sfarbujú do červena. Plod ukrýva len jedno semeno. Klíčivosť strácajú po 1 roku. Trpí hnilobou koreňového systému a zvyčajne po 35 rokoch odumiera, čo môže viesť k pádu stromu.

Výskyt

Pravlasťou pajaseňa žliazkatého je Čína. Je rozšírený vo východnej, strednej a juhozápadnej Číne, na Taiwane, južnej časti Kórejského polostrova a na niektorých japonských ostrovoch. Odtiaľ sa postupne rozšíril do celého mierneho a subtropického pásma. Je rozšírený až do nadmorskej výšky 1000 m. V súčasnosti je rozšírený na všetkých kontinentoch. V Európe sa nevyskytuje len v Škandinávii a okrem Londýna aj na Britských ostrovoch. Vzhľadom na klimatické zmeny sa predpokladá, že sa bude aj naďalej rozširovať v ďalších urbanizovaných častiach Európy. Ide o rýchlorastúcu drevinu, ale krátkovekú. Jej odstraňovanie je veľmi náročné. Pri pajaseni žliazkatom je zakázané použiť len mechanické odstraňovanie výrubom. Je potrebné použiť injekčnú metódu, pri ktorej sa herbicíd aplikuje priamo do kmeňa stojaceho stromu. Bližšie podrobnosti sú uvedené v prílohe č. 2a k vyhláške č. 24/2003 Z. z. Zoznam invazívnych druhov rastlín a spôsob ich odstraňovania.

Droga

Drogou sú podľa homeopatického liekopisu čerstvé kvitnúce výhonky a čerstvá kôra z kmeňa a konárov v pomere 2 : 1 z Ailanthus altissima.

...

Ing. V. Štalmach


ISSN 1335-9878

You-Tube kanál Herby

Kanál Herby