V posledných rokoch sa najmä v jarných mesiacoch stali hitom naklíčené semená. Treba však vybrať vhodné semená a vedieť, ako ich nakličovať a napokon ako ich aj konzumovať. Okrem toho sú výrazným obohatením aj prvé jarné zelené poklady z našich záhrad, lúk a lesov. Mnohé majú charakteristické zloženie a ich príprava má svoje pravidlá.

Keď sa klíčiť nedá

Väčšina semien nedokáže hneď po svojom dozretí vyklíčiť, hoci sú na to „fyzicky a psychicky“ (rozumej anatomicky a metabolicky) nachystané a v okolí vládnu ideálne podmienky. Tento stav je bežný najmä pre semená divorastúcich rastlín, kde táto tzv. dormancia zabraňuje semenu vyklíčiť mimo sezóny (napríklad na jeseň). To im umožňuje prečkať nepriaznivé obdobie na ich vývoj, ale aj rôzne prírodné katastrofy. Dormanciu väčšiny semien navodzujú i odstraňujú rastlinné hormóny, ktorých hladiny reagujú napríklad aj na čas od dozretia, na obdobie chladu alebo na mráz. Za „spavú nemoc“ niektorých semien sú zodpovedné ich obaly, ktoré im bránia reagovať na vlhkosť a teplotu a napokon aj klíčiť. Niektoré obaly semien musia zhniť, ďalšie čakajú na zobáky zvedavých alebo hladných vtákov, iným pomôže úmyselný ľudský zásah do štruktúry ich povrchu (skarifi kácia), ale niektorým pomôže len oheň.

Až požiar uvoľní semená zo špeciálne zavoskovaných šušiek borovíc, ktoré sa občas objavujú na stromoch v Yellowstonskom národnom parku, aby po požiari dali základ novému lesu. Najnovšie sa zistilo, že samotný dym obsahuje zlúčeninu (butenolid), čo vie spavú nemoc semien vyliečiť a oheň tak dokáže nielen teplom, ale aj biochemickými mechanizmami navodiť klíčenie, a trochu po sebe zahladiť spúšť, čo narobil.

Len jedna šanca

Keď sa semeno „zbaví“ dormancie a je ešte stále životaschopné, na klíčenie potrebuje najmä optimálnu vlhkosť a teplotu. Každý rastlinný druh si na klíčenie vyžaduje trochu iné vonkajšie podmienky, pričom napríklad drobné semienka si zvyčajne potrpia na svetlo – bez neho nevyklíčia. Je to logické vzhľadom na množstvo zásob, pomocou ktorých rastúci klíčenec prerastie krátku cestu pôdou, a následne si už musí zbierať energiu zo svetla na svoj rast sám. Tak ako je individuálna hĺbka dormancie, tak je pre každé semeno individuálny aj rozhodovací proces vedúci k začatiu klíčenia. Početnými hormonálnymi mechanizmami, signálmi z receptorov a aktivovaných génov bunky semena analyzujú vnútornú i vonkajšiu situáciu a semeno stojí pred hamletovskou dilemou. Šancu na reparát dostane len výnimočne – ak množstvo vody pri napučiavaní neprekročilo hranicu, za ktorou sa už nemožno vrátiť do stavu pokoja a ani späť do dormancie. V hre je všetko. Je rozhodnuté – klíčime! Spúšťa sa zložitá mašinéria, ktorej výsledkom je klíčenec, nová rastlinka a napokon znovu semeno.

...

Doc. RNDr. M. Mikuš, CSc.