Liečivé rastliny | Léčivé rostliny - časopis z Herby

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania | články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Liečivé rastliny 2011 1/2011 Kopytník európsky

Kopytník európsky

E-mail Tlačiť PDF

KOPYTNÍK EURÓPSKY
KOPYTNÍK EUROPSKÝ
Asarum europaeum L. (Aristolochiaceae)

Trváca bylina, vysoká okolo 10 cm, s chlpatou, šupinatou vystúpavou stonkou, nesúcou do štyroch stopkových, jednoduchých, holých tmavozelených kožovitých listov s obličkovou čepeľou, ktoré sú na líci lesklé. Listy neopadávajú, sú stále zelené. Jednotlivé pravidelné kvety sedia na krátkej stopke; majú obal z troch vnútri hnedo purpurových  a zvonku hnedých, zrastených, okvetných lístkov. Obsahujú dva šesťpočetné kruhy tyčiniek; spodný semenník má šesťlaločnú bliznu. Plod tvorí chlpatú vajcovitú tobolku. Rastline sprostredkuje živiny  plazivý podzemok.

Kopytník obľubuje tienisté vlhké háje, svetlé listnaté lesy a kroviny od nížin do horského pásma. Darí sa mu v ťažkých hlinitých pôdach s miernou vlhkosťou. Znáša tiež pôdy vo vyšších polohách s dostatkom vápnika, horčíka a kremičitanov. Kvitne v marci až apríli.

Pôvod vedeckého názvu sa nevysvetľuje jednoznačne: Dioskorides ho odvodil z gréckeho názvu  aseron, čo znamená nevoľnosť, odpor, pretože užitie rastliny vyvolá dávenie. Asarón – bezkonárový, vysvetľuje Polívka vychádzajúc z morfológie rastliny. Wittstein odvodil meno od slova asaros – koberec, ktorý vystihuje spôsob, akým rastlina, rastie (pokrýva pôdu).

V Európe rastie iba tento druh, preto je na mieste jeho druhový názov, hoci ich je vo svete známych 28. Práve tento prežil u nás vo vhodných lokalitách ľadové doby v Juhoslovenskom krase a na Plešivskej planine.

Kvety sú protogynické – najskôr dozrievajú blizny neskôr aj peľnice. Oplodňuje ich drobný hmyz. Najskôr sú to mladé mušky, ktorým poskytuje kvet ochranou, ale tiež mravce, ktoré sa však neskôr pre výživný hrbolček na semene starajú aj o rozšírenie rastliny do okolia.

Iba vtedajšia všeobecná neznalosť vedľajších škodlivých následkov môže vysvetliť, že kopytník patril k najslávnejším liekom gréckej antiky. Užívalo sa aj víno s obsahom jeho výluhov. Za účinné považovali aj semená z rastliny. V neskoršom období sa využíval jeho emetický účinok pre vyprázdnenie obsahu žalúdka. Ordinovali ho aj na choroby pečene a zadržiavanie vody v tele.

Predmetom zberu býval koreň –  Asari (europaei) radix, (syn. Nardi silvestris radix), spolu s vňaťou – Asari radix (rhizoma) cum herba. Aj keď účinné a inkriminované látky obsahuje celá rastlina, najväčšia koncentrácia je v koreni. Hlavná zložka je silica terpentínovej vône, ktorej je v podzemku asi 1 %. Obsahuje fenylpropánové zložky, zo seskviterpénov, najmä trans-izoelemicín, trans-izoasarón, trans-izoeugenylmetyléter. Najúčinnejšiu látku predstavuje derivát oxyhydrochinónu – asarón, tzv. kopytníkový gáfor – asarum – gáfor, ktorého je 35 – 55 %. Je prchavý a z drogy sa stráca. Keďže výluhy z takejto drogy sú ešte jedovatejšie, toxicita sa musí týkať inej zložky. Z ďalších je prítomný bornylacetát, metyleugenol, asarylaldehyd, ako aj ďalšie terpény a seskviterpény. Trieslovín je okolo 6 %, živice viac ako 1 %. Nachádza sa aj sliz, organické kyselina (najmä jablčná a citrónová), antibakteriálne pôsobiace látky a minerálne soli. Celá rastlina vonia ako gáfor a dráždi nosové sliznice na kýchanie. V stredoveku ju užívali ako nebezpečný močopudný prostriedok. Pod zámienkou upravovania menštruácie sa kopytník zneužíval na vyvolanie potratu (abortívum). Dráždením žalúdočnej sliznice vyvolávala rastlina reflexné vylučovanie riedkych hlienov v dýchacích cestách, čo zlepšovalo vykašliavanie pri zápaloch v týchto oblastiach. Od čias, kedy sa do Európy doviezol juhoamerický ipekakuánový koreň pôsobiaci na dýchacie sliznice podobne, ale bez zbytočného nebezpečenstva z vedľajších nežiaducich účinkov, stratil kopytník aj túto indikáciu pri predpisovaní.

V čase, keď sa nevedelo o škodlivom pôsobení kopytníka, užívala sa 1 kávová lyžička na pohár záparu; práškovaná droga sa dávala v jednotlivej dávke 0,1 g, Asari tinctura sa predpisovala po 15 – 20 kvapiek 2-krát denne.

Z včasných nežiaducich vedľajších príznakov sa vyskytuje ťažoba, gastrointestinálne príznaky zo zápalu slizníc žalúdka a čriev, najmä dávenie a hnačka. Vyskytovali sa zápaly kože, podobné eryzipelu, krvácanie z maternice, následky poškodenia obličiek, prípadne celkové kŕče a ďalšie symptómy.

Pri dodržaní striktných zásad EBM (Evidence based medicine – medicína dôkazov) je v modernej humánnej fytoterapii neprípustné užívať  kopytníkové drogy, alebo jej výťažky. Vážnym dôvodom je ireverzibilné poškodenie obličiek (nefrotoxicita), rakovinotvorné pôsobenie na močové ústrojenstvo (karcinogénnosť) a vyvolanie zmeny dedičných vlastností (mutagénnosť). Smrteľné ohrozenie je aj pri minimálnych dávkach v čajovej zmesi (už pri μg/kg telesnej hmotnosti). Akútna otrava je menej pravdepodobná pre emetívny efekt rastliny (toxický obsah sa vydávi), ale aj tu je nebezpečenstvo z minimálnych reziduí, ktoré môžu viesť k zhubným nádorom močového ústrojenstva. Najväčšie riziko je v ázijských čajových zmesiach, ktoré neobsahujú latinské názvy rastlinných drog a tak konzument nevie čo užíva. Skúsenosti akostných inšpekčných kontrol dokazujú, že inkriminované drogy sa môžu nachádzať aj v zmesiach neserióznych výrobcov, kde sú materské rastliny síce vymenované ale kopytník sa tu ocitol falšovaním (omylom, nedbalosťou, nedôslednosťou, či zámerne). Pre určitú podobnosť podzemkov sa tak môže stať zámenou za koreňovú drogu arniky horskej, jahody obyčajnej, viacerých druhov kuklíkov, valeriány lekárskej, fialky voňavej a luskáča lekárskeho.

Prášok z koreňa sa v minulosti používal na vyvolávanie kýchania. Že sa v ľudovej praxi používali kopytníkové drogy ako otrava na myši a potkanov svedčí, že o škodlivosti tejto rastline vedeli. Zdá sa, že neodporúčali rastlinu ani v minulosti ako liek. Niekde sa ešte občas aplikuje kopytník v zverolekárstve.

Korene rastliny napomáhajú obnove lesa, pretože kypria a prevzdušňujú pôdu. Robia to oveľa šetrnejšie ako diviaky, ktoré sú však napriek drsnejšej meliorácii pre túto činnosť užitočné. Výskyt kopytníka je ukazovateľom žírnych lesných pôd. Kopytník rastie pomaly a preto neutláča ostatnú vegetáciu v okolí, ktorá však v jeseni uschýna. Väčšinou obsadzuje lokality neinvazívne; ostatnej flóre sa na týchto tienistých miestach aj tak nedarí. Určité motýle kladú na životom kypiace listy vajíčka. Ich larvy po konzumovaní toxických látok kopytníka sú aj ako dospelé motýle chránené pred predátormi.

Nebolo by na mieste, keby sme k rastlinám pristupovali iba utilizačne a zavrhovali všetko, čo človeku neslúži ako liek, potrava, ani sa nedá využiť na žiaden materiálny prospech. Je predsa mnoho vecí okolo nás, ktoré sa nedajú zjesť, ani vypiť a predsa ich milujeme. Kopytník, ktorý prežil u nás aj doby ľadové a zachoval sa dodnes si iste zaslúži náš obdiv a pozornosť. Keď v zimnej prechádzke lesom zazrieme na miestach okolo kmeňov koberček listov, ktoré nepokryla snehová perina, isto pookrejeme. Obdivujeme vyleštené kopýtka, ktorých sýtozelená farba svedčí o víťazstve života nad nevýraznými uschnutými časťami ostanej flóry, ktorá musela cúvnuť pred nevľúdnym chladom zimy.

MUDr. K. Mika

 
Reklamný prúžok

Herba na FacebookuShopHerba

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok

Anketa

V súčasnej dobe žiadne ankety k dispozícii