Vitamín D
Tento vitamín je najdôležitejším biologickým regulátorom vápnikového metabolizmu. Jeho hlavná funkcia je v pôsobení na pomer vápnika a fosforu v organizme. Základnou, podstatnou úlohou vitamínu D pre všetky stavovce, vrátane človeka, je zabezpečiť v krvi koncentrácie vápnika a fosforu v takom rozsahu, ktorý podporuje bunkové procesy, nervovo- svalové funkcie a tvorbu kostného tkaniva z chrupavky. Túto funkciu plní zvyšovaním účinnosti (schopnosti) tenkého čreva absorbovať vápnik a fosfor zo stravy a zlepšovaním mobility (pohyblivosti) fosforu a vápnika z kostí. Zvyšuje podiel rozpustného vápnika. V prípade fosforu vitamín D zvyšuje spätnú črevnú rezorbciu a reguluje vylučovanie močom. V ostatných dvoch desaťročiach sa čoraz výraznejšie ukázalo, že vitamín D má aj iné dôležité funkcie v tkanivách a to také, ktoré nie sú vo vzťahu s metabolizmom minerálnych látok. Jedným z príkladov je systém krvotvorby, v ktorom vitamín D ovplyvňuje diferenciáciu a novotvorbu buniek. Rovnaký účinok bol pozorovaný aj v prípade rakovinových buniek. Vitamín D sa aktívne zúčastňuje aj v procese sekrécie (vylučovania) inzulínu.
Hladina vitamínu D v krvi závisí od príjmu v strave a od dĺžky pôsobenia denného svetla na pokožku. Vystavenie pokožky účinku ultrafialového svetla katalyzuje syntézu vitamínu D3 (cholekalciferolu) z dehydrocholesterolu. Z tohto pohľadu možno vitamín D skôr považovať za hormón a nie za vitamín. Podľa klasických kritérií sú vitamíny esenciálne zložky výživy (nutrienty), ktoré si organizmus sám nevie v dostatočnom množstve syntetizovať. Pri nedostatku alebo zabránení pôsobenia slnečného svetla sa vitamín D stáva esenciálnym nutrientom.
Označenie vitamín D zahrňuje dve veľmi príbuzné látky:
- vitamín D3 (cholekalciferol), ktorý je fyziologickou formou a
- syntetický analóg vitamín D2 (ergokalciferol).
Tieto dve formy sa odlišujú len rôznymi bočnými reťazcami na sterolovom skelete. Vznik vitamínu D sa uskutočňuje fotoaktiváciou (pôsobením slnečného svetla). Na základe starších sledovaní sa obidve formy považovali za rovnocenné z hľadiska ich pôsobenia. Novšie štúdie preukázali biologické rozdiely medzi fyziologickou a syntetickou formou. Vitamín D3 a vitamín D2, ako aj provitamíny z ktorých sa tvoria, sú derivátmi sterolov, ktoré majú podobnú chemickú štruktúru ako cholesterol, žlčové kyseliny a pohlavné hormóny. Podobne ako sa vitamín D3 tvorí z dehydrocholesterolu, vytvára sa vitamín D2 fotoaktiváciou z ergosterolu. Ergosterol sa v prírode nachádza v rastlinách, predovšetkým v kvasinkách a hubách. Syntéza ergokalciferolu sa v prírode takmer nevyskytuje, preto sú rastliny slabým zdrojom vitamínu D2. Syntetický vitamín D2 sa pripravuje ožiarením ergosterolu a pridáva sa do potravín ako výživový doplnok. Vitamín D rozpustený v tukoch je relatívne stabilný pri tepelnom opracovaní (v procesoch pasterizácie alebo sterilizácie). Pri kontakte so vzduchom sa oxiduje a inaktivuje sa pri vystavení účinku slnečného svetla.
Len malý počet potravín obsahuje vitamín D. Dobrým zdrojom vitamínu D3 je rybí tuk, rybäcia pečeň (pečeň tuniaka), tučné ryby a vaječný žĺtok. Preto sa v niektorých krajinách potraviny, najmä mlieko, margaríny a maslo, vitamínom D fortifikujú.
Vitamín D má podstatnú úlohu pri vývoji a udržiavaní kostry. Najväčší význam má pre tvorbu kostného tkaniva z chrupavky. Príznaky nedostatku vitamínu D u detí sú známe ako rachitída (krivica) a boli popísané už v 17. storočí. U ľudí v staršom veku sa jeho nedostatok prejavuje vo forme mäknutia kostí.
Potrebná dávka vitamínu D pre zdravých dospelých jedincov nebola presne definovaná. Nakoľko sa vytvára v pokožke pri vystavení účinku slnečného svetla, pri dostatočnom množstve slnečného svetla dospelí (snáď s výnimkou starých ľudí) nevyžadujú dodatočný príjem vitamínu D. Dôležitým výživovým faktorom sa stáva pri nedostatku slnečného svetla a v starobe. Je známe, že dospelá európska populácia nemá optimálnu dávku slnečného svetla (najmä v zimných mesiacoch a vďaka modernému životnému štýlu prevažne v interiérovom prostredí), preto sa vitamínom D fortifikujú niektoré potraviny.
Súčasná odporúčaná denná dávka vitamínu D je vo väčšine európskych krajín na úrovni 5 μg pre dospelých a 10 μg pre deti a jedincov nad 60 – 65 rokov. Okrem týchto všeobecných odporúčaní majú jednotlivé krajiny svoje odporúčania detailnejšie zohľadňujúce podmienky. V našich podmienkach odborníci uvádzajú dennú potrebu pre dospelých 2,5 μg (100 medzinárodných jednotiek – m.j).
Pri veľmi vysokých dávkach (nad 1200 m.j.) dochádza k toxikóze a k zvápenateniu mäkkých tkanív v tele, ako sú obličky, steny krvných ciev, pľúca a srdcové tkanivo.
Vitamín E
Vitamín E je ďalší z vitamínov rozpustných v tukoch. Predstavuje ho skupina príbuzných látok - tokoferolov a tokotrienolov, ktoré majú antioxidačné účinky a patria medzi esenciálne živiny. Najúčinnejší z nich je alfa tokoferol. Syntetizujú ich vyššie rastliny a cyanobaktérie. Hlavným zdrojom vitamínu E sú rastlinné oleje, všetky druhy orechov, nespracované zrná obilnín a olej z obilných (pšeničných, kukuričných) klíčkov. Menšie množstvo vitamínu E obsahuje zelenina (kukurica, hrášok), vaječný žĺtok, mlieko, vnútornosti a mäso (najmä tukový podiel).
Funkcia vitamínu E je hlavne antioxidačná. Je hlavným antioxidantom vo všetkých bunkových membránach. V tkanivách ľudského tela tokoferoly bránia oxidácii polynenasýtených mastných kyselín a niektorých hormónov. Zachytáva voľné radikály a do reakcií prináša vodík. V rámci antioxidačného účinkovania synergicky spolupôsobí s ďalšími nutrientami, ktoré sa zapájajú do metabolických oxidačných procesov, ako sú vitamín C, selén a zinok. Niektoré novšie výskumy ukázali aj ochranný efekt v súvislosti so srdcovými ochoreniami pri vysokom príjme vitamínu E (nad doporučenú dennú dávku). Tento účinok nebol dosiaľ jednoznačne preukázaný. Pri zvýšenom príjme vitamínu E sa pozorovala zvýšená oxidácia LDL-cholesterolu v krvi.
Transport vitamínu E v organizme sa uskutočňuje predovšetkým pomocou LDL-cholesterolu. Voľný alfa tokoferol sa cestou lymfatického systému dostáva do krvného riečišťa, kde sa distribuuje do lipoproteínov, pričom hlavný transportný systém predstavuje LDL-frakcia cholesterolu. Vitamín E sa tesne viaže na molekuly tuku a chráni tukové membrány a lipoproteíny pred oxidáciou. Odporúčaná dávka vitamínu E sa preto odvodzuje od príjmu polynenasýtených mastných kyselín v strave. V správe Vedeckého výboru pre potraviny sa doporučuje dávka 0,4 mg alfa tokoferolu na 1 g polynenasýtených mastných kyselín, pri čom denný príjem by nemal klesnúť pod 4 mg pre dospelých mužov a 3 mg pre dospelé ženy. .Nakoľko obsah polynenasýtených mastných kyselín v strave sa v jednotlivých krajinách s rôznymi stravovacími zvyklosťami dosť odlišuje, rôzne sú aj odporúčania pre denný príjem vitamínu E. V našich podmienkach je odporúčaná denná spotreba vitamínu E 10 až 15 mg.
Vitamín E je súčasťou mnohých potravín, preto je jeho nedostatočný príjem v strave nepravdepodobný. Z tohto hľadiska sú rizikovými skupinami predčasne narodené deti, novorodenci s nízkou pôrodnou hmotnosťou a pacienti s poruchami pečene a gastrointestinálneho traktu. Nedostatok vitamínu E môže spôsobovať neuropatologické poruchy, onemocnenie srdcového svalu a hematologické poruchy.
Toxicite nadmerných dávok vitamínu E sa venoval celý rad štúdií. Výsledky sledovaní sú často kontroverzné a vzhľadom na podmienky experimentov nie sú spoľahlivé. Na základe výsledkov spoľahlivých štúdií uskutočnených za vedecky presne zvolených a kontrolovaných podmienok sa konštatovalo, že nadbytok vitamínu E má nízku toxicitu a nemá pretrvávajúce nepriaznivé účinky. Určité riziko predstavuje vysoký príjem vitamínu E pre jedincov s nedostatkom vitamínu K (napríklad pri liečbe antikoagulantami), čo sa môže prejaviť zhoršením koagulácie krvi. Maximála denná dávka bola stanovená pre dospelých na úrovni 270 až 300 mg. V prípade detí je maximálna denná dávka odstupňovaná podľa veku a je uvedená v tabuľke.
Vek (roky) Maximálna denná dávka vitamínu E (mg)
1 – 3 100
4 – 6 120
7 – 10 160
11 – 14 220
15 – 17 260
V súčasnosti zisťovaný denný príjem vitamínu E zo stravy a výživových doplnkov je u väčšiny populácie bezpečne pod hranicou maximálnej dávky. Len vo výnimočných prípadoch, u jedincov, ktorí užívajú veľké dávky výživových doplnkov, sa môže vyskytnúť prekročenie maximálnej dávky.
Vitamín K
Vitamín K je posledný zo skupiny vitamínov rozpustných v tukoch. V súčasnosti je známych viac ako 100 zlúčenín s aktivitou vitamínu K, derivátov naftochinonu, ale iba 3 z nich sú fyziologicky významn
- vitamín K1 – fylochinon zo zelených rastlín,
- vitamín K2 – menachinony syntetizované baktériami
- menadion – syntetická zlúčenina (ako prídavok do diétnych potravín sa už nepoužíva).
Koncentrácia fylochinonu vo väčšine potravín je veľmi nízka (menej ako 10 μg na 100 g). Vitamín K1 sa väčšinou získava zo zelenej listovej zeleniny a z niektorých rastlinných olejov (sójový, bavlníkový, olivový). Vitamín K2 sa vyskytuje najmä v syre a produkuje ho tiež mikroflóra v hrubom čreve. Údaje o doporučenej dennej spotrebe vitamínu K sú rôzne (v Európe sa pohybujú na úrovni 65 až 80 μg, v USA sa doporučuje 120 μg pre dospelých mužov a 90 μg pre dospelé ženy). Informácie o dennej potrebe vitamínu K pre deti chýbajú, preto v správe Vedeckého výboru pre potraviny sa všeobecne doporučuje denná dávka 1 μg na 1 kg telesnej hmotnosti. Nedostatočný príjem vitamínu K sa u zdravej dospelej polpulácie nevyskytuje, alebo je zriedkavý. Jeho nedostatok môže vzniknúť pri dlhodobom užívaní niektorých liekov, alebo ako dôsledok poruchy pečene.
Hlavnou úlohou vitamínu K je zabezpečenie správnej zrážanlivosti krvi. Jeho nedostatok má za následok zvýšenú krvácavosť. Okrem toho je vitamín K dôležitý aj pre syntézu ďalších bielkovín, ktoré hrajú úlohu pri regulácii metabolizmu vápnika v organizme.
Akútna toxicita vitamínu K nebola zistená. Maximálna denná dávka nebola určená. Toxicita nadmerných dávok vitamínu K sa doposiaľ sledovala len v obmedzenom rozsahu. Výsledky málo početných sledovaní ukázali, že ani pri vysokých denných dávkach vitamínu K (dávky až do 10 mg, čo je rádovo 100-násobne vyššia dávka ako je odporúčaný príjem) v limitovanom časovom úseku neboli zistené nepriaznivé účinky na ľudský organizmus.
Ing. Bernadetta Krkošková, CSc.
| < Dozadu | Dopredu > |
|---|
