Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Významné osobnosti farmácie, botaniky, fytoterapie. Michail Semionovič Cvet

V rokoch 1901 - 1905 sa v Ústave fyziológie rastlín Varšavskej univerzity v Poľsku zaoberal ruský botanik Michail Semionovič Cvet štúdiom rastlinných farbív a pigmentov. Medzi prvými látkami, ktoré študoval bol i chlorofyl, ktorý sa vtedy po izolácii považoval za jednotnú chemickú entitu - zlúčeninu. Na jeho hlbšie štúdium si Cvet postavil aparatúru, ktorá pozostávala z trubice, v ktorej bol uhličitan vápenatý v dolnej časti opatrenej piatymi vývodnými otvormi, na pravej strane balónikom na vháňanie vzduchu, na ľavej opatrenej flašou na vyrovnávanie tlaku a manometrom. Cez trubicu nechal prechádzať zmes petroléteru a etanolu. Po prechode vzorky chlorofylu cez takto naplnenú trubicu zistil, že chlorofyl je zmesou dvoch zložiek modrozelenej a žltozelenej, ktoré sa od seba separovali. Bol to prvý pokus separovania látok medzi stacionárnou (pevnou) a mobilnou (pohyblivou) fázou.

Cvet týmto pokusom objavil princíp adsorpčnej kolónovej chromatografie a ako sa neskoršie ukázalo efektívnej metódy delenia prírodných látok.

Svoje výsledky po prvýkrát zverejnil vo svojej prednáške na XI. zjazde prírodovedcov a lekárov v roku 1901 v Petrohrade a stručne popísal v časopise Pokroky varšavskej spoločnosti prírodovedcov v roku 1903. Obšírnejšie ich uverejnil v dvoch publikáciách o chlorofyle, ktoré vyšli v časopise Berichte der Deutschen botanischen Gesellschaft v roku 1906. Širokej vedeckej komunite ich demonštroval na zasadnutí Nemeckej botanickej spoločnosti v roku 1907.

Takto sa zrodila chromatografia. Cvet svoju aparatúru systematicky zdokonaľoval, popísal jej horizontálnu a vertikálnu variantu a formu, vyskúšal aj iné pevné a mobilné fáze.

V roku 1910 uverejnil  hlavné výsledky v diele Die Chromophyllee in der Pflanzen und Tierwelt. Okrem rozdelenia chlorofylu do roku 1911 popísal 8 ďalších rozličných pigmentov. Možno konštatovať, že okrem  chromatografie sa stal aj jedným zo zakladateľov chémie rastlinných farbív a pigmentov.

Svoje vedecké výsledky ako neskoršie habilitovaný docent botaniky v plnej miere prenášal do vyučovania na varšavských univerzitách. Bol vynikajúcim pedagógom, ktorý prispel aj k určovaniu nových rastlín a ich pomenovaniu.

Po začiatku prvej svetovej vojny bolo jeho pracovisko evakuované do Moskvy a neskoršie v roku 1916 do mesta Gorki pri Moskve.

V  roku 1917 bol menovaný profesorom botaniky a riaditeľom botanickej záhrady univerzity v Tarte v Estónsku. Tu začal rozvíjať systematickú pedagogickú a vedecko-výskumnú činnosť. Keď ale v roku 1918 obsadili toto mesto Nemci, musela byť univerzita evakuovaná do mesta Voronež. Počas evakuácie prof. Cvet vážne ochorel a v roku 1919 vo veku 47 rokov zomrel.

Chromatografické metódy sa po roku 1930 začali systematicky rozvíjať a zdokonaľovať a dnes v rozličných formách tvoria neoddeliteľnú súčasť separačných metód, ktoré prispeli k obrovskému pokroku v chemických, farmaceutických a medicínských vedách a hlbšiemu  poznaniu prírody.

Rok 1905 a výsledok rozdelenia extraktu chlorofylu v kolóne naplnenej uhličitanom vápenatým sa považuje za dátum vzniku separačných metód.

Osobnosť a zásluhy prof. dr. M. S. Cveta (1872 - 1919) je zdokumentovaná aj tým, že sa do botaniky dostala vo forme skratky Tswett.

Dr. h .c.,prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.

 

 

 

Významné osobnosti farmácie, botaniky, fytoterapie - zverejnené na stránkach časopisu Liečivé rastliny / Léčivé rostliny