Je do 200 cm vysoká trváca bylina. Má striedavé nepárnoperovito zložené listy. Päťpočetné  drobné kvety sú usporiadané do chocholíkových mnohoramenných vrcholíkov. Päťpočetné, vonkajšie ružové a vnútorné biele, korunné lupienky lemujú drobné kališné lístky. Päť tyčiniek má karmínové peľnice. Na spodný semenník nasadajú tri blizny. Plody predstavujú čierne bobuľovité kôstkovičky.

Rastlina sa vyskytuje na stráňach, okrajoch lesov a nekultivovaných priestoroch stredných a vyšších polôh.

Podobné kvety má aj baza čierna (Sambucus nigra L.) a baza červená  (Sambucus racemosa L.), ktorá má červené kôstkovičky.

Na rozdiel od súčasnosti, v staroveku považovali chabzdu  za všestranne účinný liek. Vtedy nerobili rozdiel medzi bazou čiernou a chabzdovou a mnohé priaznivé účinky prvého druhu pripisovali toxicky nebezpečnejšej chabzde.

V neďalekej histórii sa používal koreň – Ebuli radix, ale aj iné rastlinné časti. V  Rumunsku chabzdovými plodmi farbili víno. Byle a listy sa používali ako drastické preháňadlo purgans a tiež aj prostriedok na vyvolanie vracania emetikum. Z kvetov sa pripravoval čaj z pofidérnymi dôsledkami na užívateľa. Z plodov sa pripravoval lekvár (Ebuli roob). V niektorých horských oblastiach ho ojedinelo pripravovali ešte v minulom storočí.  Na strednom Slovensku ho volali zúcňa. Nevynikal príjemnými organoleptickými vlastnosťami, vôňou, ani chuťou.  Rovnako neboli žiaduce ani jeho účinky, ak ho niekto zjedol o trochu viac. Z kôskovičiek vyrábali  aj  atrament.

Korene obsahujú biochemicky doteraz nedostatočne identifikované horčiny. Závažný je glykozidicky viazaný toxický kyanovodík – sambunigrín. Z organických kyselín je prítomná  najmä valérová, octová a vínna. Prítomné sú  aj triesloviny a chuťovo ostro výrazný saponín. Kvety a plody majú navyše, rozšírené spektrum organických kyselín, cukry, pektín, sliz a farbivá. Listy a plody obsahujú živicové látky. Popri jedovatom kyanogénnom glykozide sú prítomné  aj  iridoidné.

Experimentálne sa zistil nevýznamný močopudný účinok po maceráte alebo odvare z koreňa.  Predpokladá sa aj  povzbudenie potných žliaz.

Jedovatosť všetkých rastlinných častí je viazaná na sambunigrín a doteraz nedostatočne preskúmané horčiny.

Nevhodné dávkovanie  alebo aj mierne zvýšenie dávok pri pomalšej látkovej premene, prípadne zvýšená  precitlivenosť organizmu na  výťažok vyvolá nevoľnosť, vracanie, hnačky, závrate, bolesti hlavy a ďalšie celkové príznaky. Kým sa všetky účinné látky dostatočne neprebádajú a experimentálne neoveria, moderná fytoterapia považuje lieky z chabzdy za obsolétne a nevhodné.

V Amerike sa bazový kvet aplikuje na pokožku v sprejových prípravkoch alebo  v  práškovanej podobe, vo vodnom roztoku. Pôsobí vraj na odpudzovanie dotieravého hmyzu,  ako repelens.

Napriek nízkej liečebnej využiteľnosti (čo predstavuje iba jednu stránku hodnotenia rastlinného druhu)  chabzda významne patrí do  našej prírody.  Kvety poskytujú  pre drobný hmyz obživu a bobuľky užívajú vtáky, pre ktoré nie sú jedovaté.

Statné kvitnúce byle tvoria vizuálny prechod medzi nižšími rastlinami a krami, či nižšími stromčekmi. Dekoratívne zoskupené kôstkovičky na neprehliadnuteľných vypínajúcich sa rastlinách predstavujú príjemný estetický prvok v nekultivovanej divej prírode.

MUDr. K. MIKA

OD RASTLINY K ČLOVEKOVI  XV. (CHABZDA) – BAZA CHABZDOVÁ, BEZ CHEBDÍ

/+/ Sambucus ebulus L.(Loniceraceae)

AdSense