Liečivé vlastnosti ďumbiera

Ďumbier (zázvor, Zingiber officinale, Rosc.) je jednou z najstarších liečivých rastlín so značným liečebným potenciálom. V hinduistickej mytológii predstavuje rastlinu prospešnú pre ľudí, zvieratá i rastliny, podporujúcu rast a plodnosť. Energetické pole, ktoré vytvára, sa považuje za všeobecne zdraviu prospešné. Starí Číňania tiež verili, že prináša šťastie.

Pestuje sa v takmer všetkých regiónoch tropického pásma (India, Indonézia, Brazília, Afrika). Liečebne i v gastronómii sa využíva výlučne podzemok.

Najdôležitejšou obsahovou zložkou je silica (obsah 0,6 ? 3,5 %), ktorej hlavným komponentom je seskviterpén zingiberín (až 50 %). Nositeľom charakteristickej vône je seskviterpénový alkohol zingiberol. Prítomné sú aj aldehydy (gingerol, zingerón), cineol, borneol, citral, felandrén, kamfén, limonén. Z ostatných látok sú to škroby (15 ? 50 %) a organické kyseliny (šťaveľová, jablčná).

Analgetické účinky ďumbiera sú známe od nepamäti. V roku 1980 sa potvrdilo, že disponuje aj protizápalovým pôsobením. Obsahové látky totiž blokujú aktivitu viacerých génov podieľajúcich sa na vývoji zápalovej reakcie. Ich mechanizmus účinku sa porovnával  vo viacerých prácach s aspirínom ? gingerol a jeho metabolity ho v efektivite dokonca predstihli. Porovnateľne účinné boli tiež v experimentoch aj pri znižovaní horúčky.

Množstvo výskumov potvrdilo antiemetické (tlmenie zvracania) účinky ďumbiera. Podávanie čerstvého alebo práškovaného podzemku (2 x 940 mg) u väčšiny testovaných osôb efektívne znižovalo stupeň ťažoby a frekvenciu zvracania spojenú s rotáciou na trenažéri, v priebehu gravidity či počas protinádorovej chemoterapie. Známa je dobrá účinnosť ďumbiera aj na potlačenie pooperačného zvracania vyvolaného celkovými anestetikami.

Zaujímavé sú experimentálne výsledky na zvieratách, kde sa vodný extrakt ďumbiera pri znižovaní hladiny glukózy, cholesterolu a krvného tlaku javil ako možný liečebný prostriedok. Pozorovali aj zníženie obsahu bielkovín v moči, antitrombotický a antiarytmický efekt. Publikované boli práce, kde ďumbier vykazoval ešte aj protibakteriálne, protivírusové, protiplesňové a protiparazitárne účinky. Aj vysoké dávkovanie (až 2 g na kg hmotnosti) nevyvolalo prakticky žiadne toxické reakcie či úhyn pokusných zvierat.

Ďumbier ako známa a v gastronómii hojne využívaná korenina sa v bežných dávkach veľmi dobre toleruje a pri bežnom dávkovaní ho aj z toxikologického hľadiska možno považovať za úplne bezpečnú rastlinu.

Post. Fitoter. 32,1,2010,42 ? 45

 PharmDr. Ľ. Farkaš