Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Vo víne je nielen pravda

Ľudia pili víno od nepamäti. Prvotné zmienky o výrobe vína pochádzajú z južného Kaukazu a datujú sa 6000 rokov pred Kristom. Odtiaľ sa vinič hroznorodý/réva vinná (Vitis vinifera L., Vitaceae) postupne dostal do Mezopotámie, Palestíny a Egypta, aby nakoniec dobyl celú Mediteriánsku oblasť. Prvé zmienky o terapeutickom použití vína sa nachádzajú v starobylých egyptských a sumerských papyrusoch z obdobia 2200 pred Kristom. Hippokrates indikoval víno lokálne na dezinfekciu rán, interne na liečbu malátnosti či potlačenie pôrodných bolestí. Galénos sa nebál jeho dezinfekčný potenciál rozšíriť dokonca aj na čistenie vnútorných orgánov gladiátorov, pred ich vkladaním do tela. Moslimské zákony obmedzovali Avicenu len na externé použitie vína, hoci dobre poznal jeho podporné účinky pri tráviacich ťažkostiach. V 14. storočí píše lekár Nova prvú knihu o farmakologickom využití vína, pričom jeho indikácie doplňuje aj o liečbu demencie a zápal prínosových dutín. S postupným rozvojom medicíny sa rozvinulo aj uplatnenie vína. Zaujímavosťou je, že 19. ? 20. storočie, ktoré bolo v mnohých krajinách poznamenané prohibíciou alkoholických nápojov, nechalo v americkom zákone výnimku pre tzv. terapeutické vína. Lekárne sa tak občas stali miestom čierneho trhu tohto vzácneho nápoja.

Moderný výskum časom preukázal opodstatnenie uznania vína na základe mnohých vedeckých štúdii, ktoré sa robili s ním či jeho extraktmi. Deväťdesiate roky 20. storočia prichádzajú s pojmom „francúzsky paradox“. Pri porovnávacích štúdiách v stravovaní Američanov a Francúzov sa vo výskume preukázalo, že aj napriek vysokému množstvu nasýtených mastných tukov v tradičnej francúzskej kuchyni, je u Francúzov omnoho nižší výskyt kardiovaskulárnych ochorení a úmrtí oproti americkej populácii. Niektorí vedci pripísali tento fakt práve zvýšenej miere konzumácie vína, ktorá je pre Francúzov typická. Iní vedci nevylúčili štatistickú chybu vo forme zavádzajúceho faktora, keďže sa zdá, že francúzsky mierny konzumenti vína väčšinou športujú, majú vyššie vzdelanie čo zahŕňa aj väčšie sebauvedomenie v oblasti zdravia a patria do vyššej socioekonomickej triedy. Nesmieme pritom zabúdať, že predpoklady tejto teórie sú položené na miernej konzumácii vína, ktorá definuje denný príjem vína do 3 dcl vína pre mužov a do 1,5 dcl pre ženy.

Ak by sme hľadali odpoveď na prameň zdraviu prospešných látok vo víne, našli by sme ich asi viac ako len jednu. Doposiaľ sa z vína izolovalo okolo 500 látok, niektoré pochádzajú z hrozna, iné vznikli ako vedľajšie produkty počas fermentácie. Matricu pre všetky z nich tvorí voda, v ktorej sú všetky ostatné látky rozpustené. Väčšinovú zložku z nich tvorí etanol, ktorý sa vo vínach nachádza v podiele 10 ? 14 %. Dôležitý je pre stabilitu vína, jeho starnutie, pre chod mnohých chemických reakcií, pre extrakciu pigmentov a trieslovín hroznových bobúľ a zabezpečuje vínu antimikrobiálny účinok. Ostatný podiel tvoria cukry ? prevažne glukóza a fruktóza (priemerne <4 < 12 < 45 < g/l pre suché, polosuché, polosladké, sladké vína) a zvyškové cukry – arabinóza, ramnóza a xylóza v koncentrácii menej ako 1,5 g/l. Cukry sú vo víne metabolizované na vyššie alkoholy, estery mastných kyselín či aldehydy, ktoré tvoria základ pre tvorbu aromatických zlúčenín (teda platí, že čím vyšší obsah cukrov, tým vyšší obsah aromatických zlúčenín). Karboxylové kyseliny (napr. vínna, jablčná, mliečna, jantárová) pomáhajú vínu udržať si kyslé pH. Zdraviu prospešné účinky sa však pripisujú okrem etanolu aj menšinovej, ale o to účinnejšej skupine polyfenolov. Tieto látky okrem iného ovplyvňujú chuť, farbu vína či pocit v ústach, ktorý môžeme vnímať po jeho požití. Flavonoidový typ zahŕňajú látky skupín flavonoidov (napr. kvercetín, kempferol, myricetín), antokyánov (červené vína – napr. cyanidín, malvidín, peonidín) či kondenzovaných trieslovín (napr. epikatechín, katechín). Z ne-flavonoidového typu sú to látky so skupín stilbénov (napr. resveratrol, piceid), kyselín (napr. kávová, škoricová) či hydrolyzovateľných trieslovín (z dubových sudov – napr. galotaníny a elagotaníny), heterocyklické amíny či nitrozylované fenolové molekuly (napr. tyramín, histamín). Organizácia ich molekúl zložená z fenolových jadier a hydroxylových skupín predpovedá u mnohých z nich silný antioxidačný účinok.

Kardioprotektívne vlastnosti vína zahŕňajú zvýšenie tvorby oxidu dusnatého (zabezpečuje správny tonus ciev), ochranné účinky pred ischemickým poškodením srdca, prevenciu aterosklerózy a koronárneho ochorenia srdca či prospešné antikoagulačné vlastnosti. Hepatoprotektívne účinky vychádzajú zo schopnosti chrániť pred oxidačným poškodením pečene. Vďaka schopnosti zvýšenia tvorby bielych krviniek víno napomáha organizmu brániť sa pred patogénmi, pričom na niektoré druhy baktérie (napr. Salmonella, Shigella, Escherichia coli) má víno priame antibakteriálne účinky. Opodstatnenie Hippokratovho lokálne používaniae vína moderná doba potvrdila a poukázala na to, že extrakt z vína a resveratrol naozaj zlepšuje hojenie rán. Aj keď nadmerný príjem etanolu môže byť pre centrálny nervový systém jedinca katastrofou, mierne užívanie vína zvyšuje pamäťový výkon a zlepšuje jeho kognitívne schopností a klinické štúdie potvrdzujú pozitívne účinky na redukcii Alzheimerovej choroby. Pre ženy v zrelom veku, môže byť výzvou zlepšenie stavby kostí po príjme vína, a teda prevencia pred zradnou osteoporózou. Niektoré in vitro pokusy s extraktmi z vína poukazujú na účinky zabraňujúce rastu rakovinových bunkových línií napr. prostaty, čreva, epidermy či pečene. Takéto použitie vína je však v praxi nebezpečné, pre možnosť nežiaducej interakcie chemoterapie s etanolom a odporúča sa užívanie len suchých extraktov z vína. Zaujímavosťou je, že klinické štúdie nepotvrdili pozitívny účinok vína na rovnováhu železa v ľudskom organizme. Tradícia podávania červeného vína po darovaní krvi teda nemá okrem podobnosti farby vína s farbou krvi žiadnu koreláciu.

Popri všetkej chvále vína však nemôžeme zabúdať aj na jeho možné škodlivé účinky na zdravie. Pre obsah etanolu stoja ako hrozba všetky nežiaduce účinky, ktoré vyplývajú z jeho nadmerného a pravidelného (zne)užívania – rozvoj alkoholovej závislosti, poškodenie pečene či srdcovo-cievneho systému, podvýživa, rakovina a u tehotných žien sa k tomu zvyšuje riziko mentálnej retardácie a fyzických abnormalít plodu. Ovocné kyseliny, ktoré sa vo víne nachádzajú môžu poškodiť zubnú sklovinu. U alergikov a astmatikov môže víno vyvolať nežiaduce alergické reakcie pre obsah vínu vlastnému histamínu, ako aj oxidu siričitého, ktorý sa do vína pridáva ako konzervans. Biele vína môžu u niektorých jedincov navodiť ezofagiálny reflux. Oba druhy vín sú hrozbou pre rozvoj žalúdočných ťažkostí a pálenia záhy. Prevažne červené vína, pravdepodobne pre obsah tyramínu, serotonínu a schopnosť uvoľňovať endogénny serotonín z krvných doštičiek, predstavujú riziko pre jedincov citlivých na vznik migrény. Skrytou hrozbou pre ľudský organizmus môžu byť aj zvyšky organických postrekov viniča – pesticídov, herbicídov fungicídov či stopové množstvá ťažkých kovov akými sú olovo, či kadmium. Mierna konzumácia kvalitného vína sa javí popri celkovej zdravej životospráve pre zdravie jedinca prospešná. Blahodarné účinky asi nemožno pripísať len jednotlivým látkam, ktoré sa vo víne nachádzajú, ale skôr synergickému účinku celej zmesi, ktorá tvorí naozaj širokú paletu možností koncového prospešného účinku na ľudský organizmus.

PharmDr. E. Priesolová