Významné osobnosti farmácie, botaniky a fytoterapie

Prof. PhDr. Eduard Adolf Strasburger (1844 ‒ 1912) bola osobnosť v botanike, v ktorej sa spájala symbióza výchovno-vzdelávacej, vedecko-výskumnej a organizátorskej činnosti. Počas svojho života pôsobil na univerzitách vo Varšave, Jene a v Bonne.

Širokú vedeckú komunitu upútal roku 1876, keď uverejnil svoje dielo Cell Formation and Cell Divisiom, v ktorom opísal princípy mitózy, bunkového delenia, pri ktorom z jednej bunky vzniknú dve dcérske bunky s rovnakou dedičnou výbavou. Toto dielo sa obsahom stalo základom cytológie, vedy o bunke, jej štruktúre, fyziologických funkciách, interakcií s okolím, procesmi a mechanizmami jej delenia.

Povesť skvelého odborníka si potvrdil aj svojím ďalším dielom Uber das Verhalten des Pollen und die Befruchtugsvorgängenenge, ktoré vyšlo roku 1892 v Jene. Zhrnul v ňom najmä svoje výsledky z výskumu opeľovania nahosemenných rastlín.

Roku 1881 založil Botanický ústav Univerzity v Bonne, ktorý sa pod jeho vedením stal Mekkou botanického výskumu v Európe, v ktorom sa sústredil základný výskum, na ktorom vyrástlo mnoho ďalších skvelých botanikov.

Roku 1884 vydal dielo Theorie der Zeugung, v ktorom vysvetlil princípy fúzie bunkových jadier pri procese oplodňovania, ktorá je prakticky platná dodnes. Roku 1894 vydal dielo Lehrbuch der Botanik fur Hochschulen, učebnicu botaniky pre vysoké školy, v ktorej komplexne opísal všetky atribúty vtedajšej úrovne poznania v botanike. I keď bola určená pre výučbu na prírodovedeckých fakultách, používali ju aj pri výučbe lekárov a poľnohospodárov. K jej ďalším vydaniam pribral botanikov Fritza Nolla, Heinricha Schencka, Andreasa Franza Wilhelma Schimpera. Učebnica sa potupne sa rozrastala, dopĺňala, vyšli jej ďalšie vydania a bola preložená do všetkých svetových jazykov. Stala sa veľmi populárna, o čom svedčí najmä tá skutočnosť, že sa používa dodnes, takže roku 2008 vyšlo jej 36. vy-danie. Stala sa doslova Bibliou botanikov.

Roku 1898 vydal učebnicu A Text book of Botany, v ktorej opísal základné informácie o tomto vednom odbore.

Roku 1902 vydal dielo Das kleine botanische Practicum fur Anfänger, v ktorom sústredil stručnou formou základy praktickej botaniky a mikroskopickej techniky.

Celkovo sa registruje okolo 120 záznamov jeho vedeckého diela, ktoré má vyše 6000 strán.

Popri funkcii profesora botaniky zastával aj post riaditeľa univerzitnej Botanickej záhrady v Bonne. Patril medzi zakladateľov Deutsche Botanische Gesellschaft (DBG), vedeckej a odbornej spoločnosti, ktorá združuje popredných vedcov z botaniky. Dlhé roky bol jej funkcionárom. Táto spoločnosť udeľuje dodnes aj po ňom pomenovanú Cenu E. A. Strasburgera, za vynikajúcu vedeckú prácu v botanike. Za svoju prácu bol ocenený roku 1905 Linného medailou a roku 1908 mu bola udelená prestížna Medaila Darwin-Wallace, ktorá bola v tom čase jedným z najväčších ocenení vedeckej práce. Päť renomovaných univerzít mu udelilo čestnú hodnosť doktora honoris causa (Dr. h. c.) a mnoho vedeckých spoločností mu udelilo čestné členstvo.

Ešte za jeho života mu bolo prisúdené uznanie, že bol zakladateľom modernej rastlinnej bunkovej biológie.

 

Dr. h. c. prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.