Analýza latinských pomenovaní liečivých rastlín (22)

Imelo sa už v antických dobách používalo na prípravu vtáčieho lepu, ktorým sa potierali vetvičky, a tak sa chytali rôzne spevavé vtáky. Latinský tvar viscum pravdepodobne súvisí s gréckym ἰξός [iksos], so staršou formou ϝιξός [wiksos], čo tiež označuje imelo, ako aj vtáčí lep. Oba tieto tvary môžeme porovnať s nemeckým Weichsel, v starohornonemeckej forme wīhsila, či slovenským višňa, pretože z višňovej smoly sa tiež pripravoval lep na vtáky. Druhové meno albus – biely sme vysvetlili už pri hesle jedľa biela, Salix alba.

Viscum album L. (imelo biele; jmelí bílé)

T. Hamar, PhD. – Mgr. I. Lábaj, PhD.

Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta,Ústav cudzích jazykov,

Univerzita Komenského v Bratislave,Filozofická fakulta, Katedra klasickej a semitskej filológie