Analýza latinských pomenovaní liečivých rastlín (22)

Linnéovský tvar vinca je skratkou pôvodného názvu vincapervin-ca, ktorý nájdeme doložený už v diele Plinia staršieho. Rovnako sa v stredovekej latinčine používala forma pervinca, ktorú zase náj-deme zachovanú v talianskom pervinca, francúzskom pervenche či anglickom periwinkle. Etymologicky vinca pochádza z latinského slovesa vincire – viazať, priväzovať, spútať, čo by mohlo odkazovať na dlhú a ohybnú stonku rastliny. Druhové meno minor, dosl. menší, je komparatívom k adjektívu parvus – malý. Samotný tvar minor je odvodený od slovesa minuere, zmenšovať, a rovnaký základ slova môžeme vidieť aj v gréckom μικρός [míkros] – malý. Viola tricolor L. (fialka trojfarebná; violka trojbarevná) Predpokladá sa, že latinský názov viola, podobne ako grécky ἴον [ion], zo staršieho ϝίον [wion], pochádzajú z predindoeurópskeho, stredomorského jazyka, čo by zodpovedalo aj oblasti hlavného výskytu fialky voňavej (Viola odorata). Medzi možné príbuzné tvary by sme mohli zaradiť aj stredoperzské slovo pre fialku wnpšk’. Treba však spomenúť aj o čosi väčšiu príbuznosť medzi latinským viola a gréckym Ἰόλη [Iolé], s dórskym variantom Ϝιόλα [Wiolá], čo bolo v gréckej mytológii meno dcéry oichalského kráľa Euryta ukoristenej bájnym hrdinom Héraklom. Niektorí mytológovia ju pripodobňujú k dofialova sfarbenému nebu na úsvite. Druhové pomenovanie trojfarebná, odkazujúce na trojfarebnosť kvetu, je kalkom latinského tricolor, pozostávajúceho z tvarov tri-, vo význame – tri, a color, v archaickej podobe colos, farba, zafarbenie.

Vinca minor L. (zimozeleň menšia; barvínek menší)

T. Hamar, PhD. – Mgr. I. Lábaj, PhD.

Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta,Ústav cudzích jazykov,

Univerzita Komenského v Bratislave,Filozofická fakulta, Katedra klasickej a semitskej filológie