Analýza latinských pomenovaní liečivých rastlín (22)

Slovom verbascum sa označovali rôzne druhy divozela už v antických dobách. Vyskytuje sa v diele Plinia staršieho (23 n. l. – 79 n. l.). Historia Naturalis a Izidor zo Sevilly vo svojom diele Etymologiae rozlišuje tri druhy divozela. Niektorí jazykovedci pripisujú slovu verbascum ligúrsky pôvod, a to kvôli elementu -asco-. V antických dobách sa autori snažili vysvetliť motiváciu pomenovania na základe podobnosti názvu rastliny s lexémami verbum – slovo, prípadne verpa – penis, pričom v prípade druhého slova sa odvolávali na vztýčenú byľ rastliny. Etymológia slova verbascum však ostáva naďalej nejasná. Druhové meno densifl orum je kompozitným prídavným menom skladajúcim sa z elementu densus – hustý a flos – kvet a jeho doslovný preklad znie hustokvetý.Verbena officinalis L. (železník lekársky; sporýš lékařský) Železník ako liečivú bylinku so širokým terapeutickým využitím opisoval vo svojom diele už Plinius starší a nazýval ju verbenaca. Slovo verbena (väčšinou sa vyskytujúcom v pluráli – verbenae) sa v antických dobách používalo ako hromadné pomenovanie metličiek z čerstvých halúzok stromov a krov s bylinami. Boli medzi nimi vavrín, rozmarín, myrta, železník a využívali sa pri náboženských obradoch. Etymológovia dávali slovo verbena do súvislosti s latinským slovom verber, pl. verbera, znamenajúcim úder, šľahnutie a metonymickým prenosom nadobudlo slovo aj význam bič, trstenica. Železníku definitívne prisúdil meno Verbena officinalis Carl von Linné, hoci sa v botanike používalo slovo verbena v predlinnéovskom období na označenie iných rastlinných druhov: V. peregrina, foliis Urticae, či V. vulgaris.

Verbascum densiflorum Bertol. (divozel veľkokvetý; divizna velkokvětá)

T. Hamar, PhD. – Mgr. I. Lábaj, PhD.

Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta,Ústav cudzích jazykov,

Univerzita Komenského v Bratislave,Filozofická fakulta, Katedra klasickej a semitskej filológie