Valeriana officinalis L. (valeriána lekárska; kozlík lékařský)

Analýza latinských pomenovaní liečivých rastlín (22)

Na prvý pohľad by sa pre človeka ovládajúceho latinský jazyk mohla zdať etymológia slova valeriána až triviálne jednoduchá. Latinské sloveso valere totiž znamená byť zdravý, a teda by jeho výskyt v mene liečivej rastliny bol viac než oprávnený. Súčasný etymologický výskum však považuje túto alternatívu vysvetlenia názvu rastliny za najmenej pravdepodobnú. Je pravdepodobnejšie, že rastlina dostala meno podľa názvu rímskej provincie Valeria na juhu Panónie, kde sa vraj táto liečivka hojne vyskytovala. Koreň rastliny má výraznú nepríjemnú vôňu a v minulosti sa používal ako apotropaický prostriedok voči démonom. Preto spájajú niektorí etymológovia pôvod mena rastliny so stredohornonemeckým (Mittelhochdeutsch) slovom vâlant, označujúcim diabla, démona a pripisujú latinskému valeriana germánsky pôvod a následnú hláskoslovnú adaptáciu do latinského jazykového prostredia. Najfrekventovanejší prívlastok v názve liečivých rastlín officinalis poukazuje na terapeutické využitie rastliny.

Valeriana officinalis – Viscum album

T. Hamar, PhD. – Mgr. I. Lábaj, PhD.

Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta,Ústav cudzích jazykov,

Univerzita Komenského v Bratislave,Filozofická fakulta, Katedra klasickej a semitskej filológie