V rokoch 1580 – 1583 podnikol taliansky lekár a botanik Dr. Prospero Alpini študijnú cestu do Egypta a na Krétu, cieľom ktorej bolo štúdium medicíny a flóry týchto krajín. Jej výsledkom bolo získanie značného množstva originálnych poznatkov, ktoré po návrate začal systematicky spracovávať.

Už v roku 1591 vydal v Benátkach dielo De medicina Aegyptorum, v ktorom popísal základné princípy vtedajšej medicíny Egypta. V tomto diele ďalej, okrem iného, popísal kávu a banány, ich zdroje, formy zberu, spracovanie a vplyv na ľudský organizmus. Týmto spisom doslova objavil kávu pre Európanov.

V tom istom roku vydal aj dielo De balsamo dialogus, v ktorom vo forme rozhovoru s poprednými egyptskými odborníkmi popísal všetky vtedy známe poznatky o pôvode, získavaní a využití balzamu z  rastlín druhu Commiphora. Toto dielo bolo prvým vedeckým zdôvodnením využitia balzamu v medicíne a vo farmácii. Obsahuje aj kľúčové informácie z dejín vývoja medicíny v Egypte, čím má aj značnú historickú hodnotu.

V roku 1592 vydal svoje kardinálne dielo De plantis Aegypti, v ktorom popísal veľa nových rastlín dovtedy väčšinou v Európe ešte neznámych. U väčšiny z nich popísal aj ich využitie v medicíne. Týmto novým rastlinám popísal ich originálne mená z regiónu výskytu, priradil nové navrhnuté pre širokú odbornú komunitu a ich zaradenie do vtedajšieho botanického systému.

V roku 1593 sa stal profesorom a vedúcim katedry botaniky na Padovskej univerzite a neskoršie i riaditeľom jej botanickej záhrady. V týchto funkciách sa zaslúžil nielen o kreovanie botaniky ako vedeckej disciplíny univerzitného štúdia, ale najmä o pestovanie exotických orientálnych rastlín z Egypta a ostrovov Stredozemného mora v univerzitnej botanickej záhrade v Padove. Táto záhrada sa stala prvou európskou záhradou, ktorá obsahovala aj rastliny z Afriky a bola vzorom pre zakladanie ďalších botanických záhrad.

Z jeho vedeckovýskumnej práci sú často citované údaje o úrodnosti a plodnosti palmových datlí, ktorých význam bol nielen v botanike, ale i v ekonomike poľnohospodárstva.

V roku 1601 vydal dielo De praesagienda vita et morte aegrotontium, ktoré bolo akýmsi jeho filozofickým a lekárskym odborným krédom a súhrnom názorov na medicínu, liečenie, otázky života a smrti.

V roku 1614 už po jeho smrti, vďaka jeho spolupracovníkov vyšlo jeho dielo De pantis exoticis, v ktorom je popísaných 145 rastlín vyskytujúcich sa v krajinách okolo Stredozemného mora.

Prof. Dr. Prospero Alpini (1553 – 1617) bol botanikom ešte pred érou Linného, vytvoril dielo na ktoré Linné nadviazal a často ho citoval, čo je potvrdením jeho kvality a vedeckého významu.

Za jeho zásluhy po jeho smrti botanici pomenovali rod Zingiberaceae na rod Alpinia. V jeho šľapajách pokračoval jeho syn Alpino Alpini. O tom však niekedy nabudúce.

Dr.h.c., Prof.RNDr. J.Čižmárik, PhD