Pohybový systém človeka je tvorený veľkých počtom kostí, svalov, šliach, väzov a chrupaviek. Tieto štruktúry sa môžu ľahko poškodiť, alebo časom opotrebovať. Ochorenia pohybového systému, bývajú rôzneho pôvodu. Možno ich rozdeliť na zápalové a degeneratívne. Veľmi často súvisia so životosprávou človeka. Faktory, ktoré ich ovplyvňujú sú najmä vek, zamestnanie, pohlavie, genetická predispozícia, šport a podobne. Najbežnejším symptómom poškodenia pohybového systému je bolesť. Často ide o chronické bolesti, ktoré výrazne zasahujú do života pacienta a znižujú jeho kvalitu. V konvenčnej terapii sa ako súčasť symptomatickej liečby najčastejšie využívajú analgetiká, lieky proti bolesti, alebo tiež myorelaxanciá. V prípade zápalu sa využívajú látky s antiflogistickým (protizápalovým) účinkom a v prípade degeneratívnych zmien sa odporúča suplementácia látkami, ktoré majú „tkanivo obnovujúci“ charakter.
V prírode je množstvo rastlín, ktorých obsahové látky majú priaznivý vplyv na pohybový aparát. Mnohé z nich majú vedecky potvrdené účinky, iné sú známe napríklad z ľudového liečiteľstva. V poslednom období narastá množstvo pacientov, ktorí pred farmakologickou liečbou uprednostnia fytoterapiu, alebo kombináciu rôznych typov terapie.
Zvonka sa najčastejšie používajú prírodné látky a rastlinné extrakty s protizápalovým, analgetickým, či lokálne anestetickým účinkom, ktoré bývajú spracované vo forme krému, masti, gélu, roztoku či tinktúry.
Jednou z najznámejších látok, ktoré sa používajú pri pohybových ťažkostiach je kapsaicín, prírodná látka patriaca do skupiny kapsaicinoidov. Jeho najvýznamnejším zdrojom je paprika ročná/paprika roční (Capsicum annuum L. var. minimum Mill.) a paprika kríčková/paprika křovitá (C. frutescens L. s.l.) z čeľade Solanaceae, vo svete známa ako „chili“. Tieto druhy zahŕňajú množstvo variet a kultivarov. Uvádza sa, že paprika ročná má na v porovnaní s paprikou kríčkovou nižší obsah kapsaicinoidov. Paprika kríčková obsahuje približne 0,4 až 1,5 % kapsaicinoidov, zatiaľ čo paprika ročná ich obsahuje len 0,01 až 0,35 %. V rastline sa nachádzajú najmä v plodoch a semenách. Kapsaicín bol po prvýkrát izolovaný v roku 1846 a v roku 1919 bola objasnená jeho štruktúra. V paprike je zodpovedný za pálivú chuť, nemá špecifickú vôňu, je rozpustný v tukoch a veľmi rýchlo a ľahko dokáže penetrovať cez pokožku. Pri kontakte s pokožkou alebo sliznicou vyvoláva pálenie a zvyšuje prekrvenie daného miesta (hyperemický účinok). Predpokladaným miestom účinku kapsaicínu v organizme je oblasť, v ktorej sa nachádzajú neuróny regulujúce činnosť srdca, cievny tonus svalov, kože a vnútorných orgánov, renálnu sympatikovú aktivitu a aktivitu drene nadobličiek. Pri lokálnej aplikácii vykazuje kapsaicín mierne analgetický účinok. U človeka najprv vyvoláva pálčivú bolesť, po ktorej paradoxne nasleduje lokálne znecitlivenie, zmyslové nervové vlákna sa stávajú necitlivé na zvýšené teplo a chemické stimuly, pričom strácajú schopnosť uvoľňovať mediátory podieľajúce sa na rozvoji bolesti a zápalu. Tento účinok je možné využiť na zmiernenie reumatických a nervových bolestí, pri bolesti spojenej s diabetickou neuropatiou, po zahojení pásového oparu, proti svrbeniu pri psoriáze a pri chronických bolestiach svalov a kĺbov. Kapsaicín a iné kapsaicinoidy sa nesmú aplikovať na poranenú, alebo podráždenú pokožku a na sliznicu v blízkosti očí!
Alantoín prítomný v koreni kostihoja lekárskeho /kostivalu lékařského (Symphytum officinale L., Boraginaceae) povzbudzuje proliferačné procesy v organizme, urýchľuje regeneráciu poškodených alebo atrofických slizníc a podporovaním tvorby kalusu zlepšuje hojenie zlomenín kostí, napomáha tiež pri artritíde. Exrakt z kostihoja sa tradične odporúča na podporu hojenia vyvrtnutých kĺbov, modrín a pomliaždenín. Z ľudového liečiteľstva je známe jeho použitie pri bolestiach kĺbov a na ošetrovanie zlomenín. Používa sa vo forme gélu, krému, masti, tinktúry, odvaru 2 až 3-krát denne. Vnútorné užívanie kostihoja je pre obsah pyrolizidínovýh alkaloidov kontraindikované!
Na ošetrovanie modrín, vyvrtnutých kĺbov, či pri bolestiach svalov sa osvedčilo používanie kvetov arniky horskej/prha arnika (Arnica montana L., Asteraceae). Kvety sú bohaté na obsah seskviterpénových laktónov, flavonoidov, silice a biogénnych amínov. V ľudovom liečiteľstve sa arnikové kvety odporúčajú pri bolestiach kĺbov, zápaloch ústnej dutiny, pri zápale žíl. Vo forme gélu, krému, masti, tinktúry, sa zvykne aplikovať 2 až 3-krát denne.
(Ukážka)
PharmDr. S. Fialová, PhD.