Sladkovka (lékořice) oddávna patrí medzi fytoterapeuticky významné rastliny. Zmienky o liečebnom využívaní sa našli v hrobkách egyptských faraónov, kultúre Sumérov. V tradičnej čínskej medicíne bola súčasťou viacerých receptúr; v starovekom Grécku a Ríme sa prípravky užívali najmä proti kašľu a pri chorobách z prechladnutia.

Prirodzený výskyt sladkovky je v oblasti Stredomoria a v Ázii. V Európe sa aj pestuje.

Liekopisnú drogu tvoria lúpané alebo neolúpané, celé či rezané korene troch botanických druhov sladkovky hladkoplodej (Glycyrrhiza glabra L.), sladkovky nadutej (G. inflata Batalin) a sladkovky čínskej (G. uralensis Fisch.). Minimálny obsah kyseliny glycyrizovej vo vysušenej droge musí dosiahnúť aspoň 4 %.

Na liečebné účely sa používa výlučne koreň, charakteristický žltou farbou a sladkou chuťou. Pri pestovaných druhoch sa zberá v treťom alebo štvrtom roku.

Obsahové látky

Koreň obsahuje množstvo do viacerých chemických skupín patriacich zložiek – doteraz ich bolo identifikovaných približne 400. Dominujúcimi obsahovými látkami sú saponíny (až 20 %). Hlavnou je širokou farmakologickou aktivitou sa vyznačujúca, vo forme draselnej alebo vápenatej soli, kyselina glycyrizová, využívaná aj ako prirodzené sladidlo (50-krát sladšia ako sacharóza). Fla-vonoidy (viac ako 300 druhov) zo skupiny chalkónov, flavanónov (zodpovedajú za žltú farbu koreňa) a izoflavanónov. Ďalej sú to kyselina glabrínová, kumaríny (herniarín, umbeliferón a iné), látky typu steroidových hormónov (hlavne betasitosterol a horčina glycyramarín).

Biologická aktivita

Komplex obsahových látok sladkovky v experimentoch preukazuje expektoračné, antiflogistické, cytostatické, antimikrobiálne, antiosteoporotické i ďalšie účinky.
V posledných desaťročiach publikovaných výskumoch boli vo väčšine použité prípravky so štandardizovaným obsahom kyseliny glycyrizovej, prípadne aj v kombinácii s inými rastlinnými komponentami (kôra krušiny), či soľami bizmutu a horčíka.

Choroby tráviaceho traktu

Funkčné poruchy trávenia, označované aj ako dyspepsia, sa v populácii všetkých vekových skupín vyskytujú pomerne často. Extrakt, v randomizovanej, dvojito zaslepenej práci, v porovnaní s placebom, bol dobre znášaný a štatisticky významne redukoval prejavy choroby. V inej, viac ako pol roka na aktívny zápal dvanástnika trpiacich chorých, deglycyrizovaný výťažok (3-krát denne po jedle) nepreukazoval ani žiadne liečbu sprevádzajúce negatívne účinky. Dlhodobá, až 2 roky trvajúca liečba je podľa odborníkov bezpečná a pomerne efektívna. Výskyt recidív naznačuje jej nevyhnutnosť predovšetkým v tzv. rizikových skupinách a vo vyššom veku. Cieľom randomizovaného výskumu brazílskych expertov bol potenciálny prínos sladkovky pri eradikácii helikobaktera v súbore 120 pacientov s tráviacimi poruchami či vredovou chorobou. Kontrolný súbor tvorila skupina liečená štandardne antibiotikami. Kombinácia sladkovky s trojicou antibiotík sa oproti klasickej liečbe ukázala ako efektívnejšia, obzvlášť v skupine s vredovou chorobou (Hajiaghamohammadi et al., 2016).

Zápaly kože a slizníc

Topické formy s obsahom výťažku zo sladkovky majú uplatnenie v liečbe zápalov kože a slizníc. Krém v kombinácii s lokálnym hormonálnym prípravkom u chorých na psoriázu preukazoval lepšie výsledky ako aplikácia samého kortikoidu. Zlepšenie zaznamenali aj po jednomesačnom podávaní 2 % gélu štandardizovaného na obsah kyseliny glycyrizovej pri atopickom zápale pokožky hlavy. Pozorovali sa normalizačné zmeny v skladbe lipidových zložiek kože – znížilo sa svrbenie a suchosť pokožky. V porovnaní s liečbou kortikoidmi pri zápaloch kože mierneho až stredného stupňa v tvárovej oblasti došlo po jednomesačnej liečbe výťažkom sladkovky v určitých parametroch k zlepšeniu stavu pleti (Boonchai et al., 2018). Aplikácia 1 % extraktu oproti placebu priaznivo ovplyvňovala recidivujúce afty: redukovala zápal a bolesť.

U 37 rádioterapeuticky liečených chorých s nádormi hlavy a krku, kde dochádza zvyčajne k zápalom sliznice ústnej dutiny, preukazoval lokálne podávaný vodný extrakt sladkovky ochranný antiflogistický účinok (Najafi et al., 2017). Uvádza sa aj potenciál rastliny v kombinácii s antibiotikami pri liečbe včasného štádia v súčasnosti čoraz častejšie sa vyskytujúceho ochorenia ďasien – paradentózy.

Poruchy lipidového metabolizmu

Alkoholový extrakt v placebom kontrolovanom pokuse u osôb v strednom veku priaznivo ovplyvňoval zvýšené hladiny cholesterolu a jeho frakcií. Za brzdiaci účinok na oxidáciu „zlého“ LDL-cholesterolu a vychytávanie tzv. voľných radikálov pravdepodobne zodpovedajú izoflavóny.

Antimikrobiálne účinky

Modernými postupmi preukázané protibakteriálne, protiplesňové a protivírusové účinky potvrdzujú skúsenosti tradičnej medicíny.
Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa experimentálne testovali aj obsahové zložky sladkovky. Flavonol glyasperín A a kyselina glycyrizová v komparácii so štandardne používanými antivirotikami (Lopinavir, Ribavirin) boli podľa autorov (Sinha et al., 2020) prínosom v boji s touto vírusovou infekciou.

Potenciálne nežiaduce účinky a interakcie

Vzhľadom na veľmi pestré fytochemické zloženie rastliny nie je úplne vylúčený výskyt liečbu sprevádzajúcich nežiaducich účinkov. Obsah kumarínových zložiek môže byť príčinou porúch krvnej zrážanlivosti a prejavov fotosenzibilizácie. Genotoxické štúdie prípadnú teratogenitu a/alebo mutagenitu nepreukázali.

Už dávnejšie je známe, že môže znižovať produkciu mlieka doj-čiacich matiek. Krátkodobo užívané čajovinové zmesi (napr. v liečbe črevných kolík u deti) sú bez rizika.

Dlhodobé používanie vysokých dávok (viac ako 100 mg kyseliny glycyrizovej denne) môže vyvolať prejavy hyperaldosteronizmu: elevácia krvného tlaku, opuchy zo zadržiavania sodíka a vody, pokles hladiny draslíka v krvi – hypokáliémiu. Toto je potrebné brať do úvahy najmä u chorých s chorobami srdca a ciev. De? cit draslíka môže potenciovať účinky srdcových glykozidov a ovplyvňovať aktivitu antiarytmík. Neodporúča sa pri užívaní kontraceptív. Po vynechaní sladkovky uvádzané symptómy aj v prípade niekoľkoročného kontinuálneho užívania odznejú v priebehu niekoľkých dní (Penninkilampi et al., 2017). Treba zvážiť užívanie spolu s liekmi inhibujúcimi CYP3A4 a CYP2D (napr. spironolaktón, chinidín, ketokonazol). Z iných rastlinných druhov sa nemá kombinovať napr. s rebarborou (Rheum palmatum L.). Dôvodom je zníženie liečebného efektu sladkovky, zvýšené riziko hnačiek a poruchy v zložení črevnej mikroflóry.

Dávkovanie

Podľa Európskej liekovej agentúry (EMA) sa v prípravkoch proti kašľu (expektorans) odporúča dávka 1,5 – 2 g 2-krát denne, pri chronických zápaloch žalúdka 4 – 7 g denne v 2 – 4 dávkach rozdelene.

PharmDr. Ľ. Farkaš


Predplatné

Sponzori

Inzercia

You-Tube kanál Herby

Kanál Herby